Americké opatrenia sa dotknú významných obchodných partnerov Slovenska a následne to môže negatívne vplývať na naše obchodné vzťahy s nimi. „Tieto nepriame dôsledky by mohli byť trojnásobne aj štvornásobne väčšie ako priame straty,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky.
Podľa neho Donald Trump dúfa, že clá zaplatia zahraniční partneri USA bez toho, aby sa to dotklo amerických spotrebiteľov, no tento predpoklad je ťažké oprieť o konkrétne argumenty. „Je to zbožné prianie,“ hovorí.
Odklad veľmi prísnych plošných ciel považuje za signál, že o konečnej podobe budúcich obchodných vzťahov USA aj s EÚ je prezident Donald Trump ochotný rokovať. To bol pozitívny signál aj pre finančné trhy. „Mám pocit, že trhy pochopili, že to, čo bolo oznámené, je len prvá ponuka. Vtedy, keď to prezident Trump oznámil, panoval dojem, že to tak jednoducho bude, že americká administratíva nebude s nikým vyjednávať a nebude opatrenia meniť. Mám pocit, že teraz je skôr konsenzus na tom, že to bol len prvý výstrel a na rade sú debaty o finálnych číslach,“ hovorí Juraj Valachy.
V akom stave je aktuálne z vášho pohľadu ekonomika vzhľadom na všetko, čo sa deje?
Máme na to, aby sme ďalších niekoľko rokov rástli dvojpercentným tempom. To nie je málo, no nie je to ani veľa. Na to, aby sme viditeľne dobiehali západnú Európu, to nestačí, ale aj dvojpercentný rast je celkom dobrý. Je tu však veľké „ale“. Okolo nás sa dejú globálne udalosti, ktoré sa nás bytostne týkajú. Sme otvorená ekonomika, všetko, čo sa udeje na celosvetovej úrovni, sa nás nejakým spôsobom dotýka. Hovorím aj o clách, ktoré chce zaviesť americký prezident Donald Trump. Týkajú globálneho obchodu a ten má vplyv na nás. Slovensko totiž veľa exportuje a veľa importuje.
Čítajte viac Čo majú spoločné Kuba, Rusko, Irán, Bielorusko a aj KĽDR? Trumpove clá sa ich netýkajú
Čo presne to znamená?
Zavedenie ciel nás priamo poškodzuje, má vplyv na výrobky, ktoré u nás vyrábame a posielame na americký trh. Dotýka sa nás to aj nepriamo. Hovorím o tom, že clá negatívne zasiahnu napríklad našich nemeckých a francúzskych odberateľov a následne sa to prejaví aj u nás.
Skúsme vyčísliť najprv priame dosahy.
O tých sa vieme veľmi dobre baviť a urobiť scenáre. Minulý rok sme do USA exportovali asi 3,6 percenta celkového exportu, je to nízke jednociferné číslo. Koncentruje sa u výrobcov automobilov a súčiastok, kde už vidíme neistotu. Môžeme hovoriť, že z makroekonomického pohľadu nie je export do USA zásadný, no za týmito číslami sú vždy ľudia a výrobcovia, ktorých to citeľne zasiahne. Určitou nádejou je, že ide prevažne o segment luxusných áut, teda tovaru, ktorý kupujú bohatí ľudia. Tieto autá stoja desaťtisíce eur, niektoré viac ako stotisíc eur. Citlivosť týchto spotrebiteľov na to, či to auto bude o desať-, či o pätnásťtisíc dolárov drahšie, nemusí byť veľká.
Sú to teda spotrebitelia, ktorí sa primárne neorientujú podľa ceny a zaplatia aj novú, vyššiu sumu.
Áno, pretože jednoducho budú chcieť to konkrétne auto. Nie všetci sú, samozrejme, takíto. Pozitívom z nášho pohľadu môže byť aj to, že toto clo sa týka dovážaných áut z celého sveta, nielen zo Slovenska. Až päťdesiat percent áut, ktoré sa v USA predajú, je z dovozu. Všetky autá budú trpieť jednorazovým plošným navýšením ceny kvôli clám.
Komparatívna nevýhoda sa teda stráca.
Áno, stráca sa. Navyše aj pri autách, ktoré sa vyrábajú v USA, a nie je na ne priamo uvalené clo, sa prejaví clo na komponenty. Aj autá vyrobené v USA budú teda postihnuté tarifami, len nie v takej výške ako hotové dovezené autá. Takmer všetky automobily v USA budú drahšie, niektoré trochu viac, iné trochu menej, no určite všetky. Spotrebiteľ nebude teda mať veľmi na výber. Nebude si vyberať medzi lacnejším autom vyrobeným v USA a drahším dovezeným vozidlom. Preto hovorím, že pre nás je trochu výhoda, že Slovensko posiela na americký trh autá, ktoré sú v luxusnom segmente trhu. Ten je menej citlivý, a navyše budú drahšie všetky autá. Preto si myslím, že nastane pokles predaja áut zo Slovenska na americkom trhu, ale nebude to také dramatické, že by dopyt klesol na nulu. To sa nestane.
Čítajte viac Vyrábajte v Amerike, odkazuje Trump svetu. Clá na dovezené autá výrazne poškodia Slovensko
Národná banka Slovenska (NBS) hovorí o tom, že v priebehu troch rokov by mohla byť strata na raste HDP do troch percentuálnych bodov a v ohrození je 20-tisíc pracovných miest. Hovoria, že musí nastať plnoformátová obchodná vojna. Čo teda musí nastať, aby sa tento čierny scenár naplnil?
Keby platili tie clá, ktoré Donald Trump ohlásil 2. apríla, tak by to bolo tak, ako to NBS prepočítala. Chcem byť však optimistom. V súčasnosti sa javí, že opatrenia, ktoré Trump ohlásil, sú súčasťou vyjednávacej taktiky. Realita po vyjednávaniach môže byť diametrálne odlišná a myslím si, že k tomu smerujeme. Konflikt s Čínou len eskaluje. Na rozdiel od toho ostatné krajiny vrátane EÚ sú podľa mňa pripravené pristúpiť na nejaký kompromis.
Foto: Tatra banka
Ako by mohol vyzerať?
Výška ciel bude povedzme desať percent, nie dvadsať. My ako Európa sa zaviažeme, že budeme odoberať nejaké tovary od USA, napríklad v energetickej oblasti. Toto považujem za výborný kompromis. My budeme mať zabezpečenú dodávky energií, ktoré aj tak chceme a potrebujeme, a zároveň obchod nebude zaťažený dvadsiatimi percentami, ale len desiatimi. V tomto smere by sa scenár nepriaznivých dôsledkov vydelil zhruba dvoma. Veľmi bude ale záležať aj na tom, ako budú vyzerať vzťahy iných krajín s USA.
To nás vracia k nepriamym dôsledkom zavedenia ciel na Slovensko.
Presne tak. Tieto nepriame dôsledky by mohli byť trojnásobne aj štvornásobne väčšie ako priame straty. Veľmi dobre vieme prepočítať priame vplyvy, no nepriame môžeme len odhadovať pomocou komplikovaných rovnicových modelov, v ktorých je celý svet prepojený cez makroekonomické rovnice. Tam vieme hovoriť len v náznakoch o tom, ako by to mohlo vyzerať.
Stále sa navyše bavíme len o vzťahoch sveta voči USA a neberieme do úvahy situáciu, že by mohli začať vznikať bariéry vo svete všeobecne. Stále nehovoríme o tom, že EÚ zavedie vyššie plošné clá voči Číne, EÚ voči Brazílii, Brazília voči africkým krajinám. Toto tu ešte nemáme. Stále to nie je globálna obchodná vojna. Ak by nastala, tak aj ten model NBS je slabý a situácia by mohla byť výrazne horšia, možno dvojnásobne až trojnásobne.
Skúsme si bližšie povedať ako vyzerajú nepriame efekty. Priame sú to, že export zo Slovenska bude na americký trh menší, lebo tie výrobky budú drahšie. Nepriame vyzerajú ako?
V podstate presne tak isto, len efekt ciel ako prvá pocíti iná krajina. Uvediem príklad: nemecká firma vyváža nejaké stroje, prípadne iné autá do USA. My o tom nemusíme ani vedieť. My ale dodávame komponenty Nemcom. Z nášho pohľadu je to obchod s Nemeckom, no pre Nemcov je to obchod s USA. Nemecká firma dostane menej objednávok z USA a my následne získame menej objednávok z Nemecka.
Juraj Valachy
Je to dlhoročný analytik Tatra banky. V banke pôsobil od roku 2006 do roku 2021. Medzi rokmi 2021 a 2024 bol riaditeľom Inštitútu finančnej politiky, analytického útvaru, ktorý zastrešuje ministerstvo financií. Následne sa do banky vrátil. Doktorandské štúdium ekonómie skončil na pražskom inštitúte CERGE-EI. Magisterské štúdium matematiky absolvoval na FMFI Univerzity Komenského v Bratislave.
Clo je vlastne pomyselná daň, ktorú musí na americkej hranici zaplatiť importér a ten sa potom musí následne s tým nákladom nejako vysporiadať, napríklad ho preniesť na amerického spotrebiteľa, teda zvýšiť ceny.
Áno. Funguje to tak, že tovar zo sveta príde do amerického prístavu, kde colník vyrubí clo. Spolu s colníkom je tam odberateľ tovaru a dovozca. Tí sa začnú pomyselne hádať o tom, kto to zaplatí. Niekedy sa možno stretnú v strede, že niečo zaplatí importér a niečo odberateľ. Niekedy sa budú vedieť dohodnúť, inokedy nie.
Toto je ten zásadný moment. Pokiaľ to zaplatí americký odberateľ, musí to preniesť do spotrebiteľských cien pre americké domácnosti a firmy. Okamžite to uvidíme na náraste miery inflácie v USA. Colník si príde na svoje, vyberie peniaze a odvedie ich do rozpočtu. Vplyv na americký rozpočet bude následne určite pozitívny.
Donald Trump sa potom môže rozhodnúť, čo ďalej s tými peniazmi. Môže znížiť deficit, môže ich poslať do ekonomiky vo forme výstavby infraštruktúry, no môže zaviesť napríklad aj nejaké daňové úľavy. To je už iná diskusia.
Ak americký odberateľ nebude schopný previesť clo na spotrebiteľa a bude tlačiť na importéra, tak môže dostať odpoveď, že tento dovozca clo zaplatiť nevie, tovar do USA vôbec nedodá a bude sa pokúšať predať tovar inde.
Čítajte viac Vinou transakčnej dane nezamestnáme brigádnikov, možno zavrieme, odkazuje majiteľka kaviarne
Existuje konsenzus, že americkí demokrati ostatné prezidentské voľby prehrali aj preto, že Američania neboli spokojní s rastom cien. Donald Trump automaticky sľubuje ich pokles, no zavádzanie ciel je jednoznačne proinflačný faktor. Ako rozumiete jeho stratégii?
Nepovedal by som, že tomu rozumiem. Vrátim sa k hre pred colníkom o to, že kto zaplatí ten účet. Ide o to, či to bude importér z Číny, alebo jeho americký odberateľ. Trump je presvedčený, že to všetko zaplatí dodávateľ z Číny. Neviem, či to tak dopadne, no inak to nedáva zmysel. Inak by sa to clo muselo premietnuť do spotrebiteľských cien a miera inflácie by stúpala. A naozaj je to tak, ako hovoríte, rast cien sa vníma ako jeden z dôvodov, pre ktoré bývalá administratíva voľby prehrala. Ak pokles cien nenastane a miera inflácie sa bude zvyšovať, tak má Donald Trump politický problém. Stále mám však pocit, že americký prezident verí tomu, že to zaplatí dodávateľ z Číny, z EÚ, odkiaľkoľvek.
To je ale skôr zbožné prianie.
Je to zbožné prianie, samozrejme.
Ako vnímate spôsob, akým americká administratíva clá vypočítala? Použitý vzorec nemá s clami nič spoločné, no výsledok výpočtu americký prezident označil za priemerné clo uplatňované voči USA a ohlásené opatrenia označil za odvetné.
Je to veľmi neodborné, z odborného hľadiska je to skôr na pobavenie. To je ale len emočné vnímanie celej situácie. Tie čísla mohol pokojne napísať len tak. Snažil sa ukázať nejaký vzorec, no na akademickej úrovni to ešte niekto nikdy takto neurobil. Pre nás ale nie je dôležité hodnotiť, či je to úsmevné, či je ten výpočet dobrý, alebo zlý.
Pre nás je dôležité pragmaticky sa k tomu postaviť a baviť sa o číslach, ktoré sú na stole. Dôležité je, či ich vieme nejako znížiť, alebo niečo podobné. Akademický pohľad a realita sú dve rôzne veci. Môžeme sa baviť o tom, že čísla sú v podstate vymyslené, ale sú realitou. Musíme k nim pristupovať s plnou vážnosťou.
Čítajte viac Clá na oceľ a hliník poškodia viac USA ako EÚ, ukázala štúdia. Americkú ekonomiku poškodili aj predchádzajúce Trumpove opatrenia
Ako vnímate ten odklad účinnosti ciel na 90 dní? Trhy vzhľadom na šermovanie clami prudko poklesli, no po oznámení odkladu prudko vzrástli. To by mohlo naznačovať očakávania, že tie nižšie clá zostanú aj dlhšie obdobie. Môže to byť takto?
Skôr mám pocit, že trhy pochopili, že to, čo bolo oznámené, je len prvá ponuka. Vtedy, keď to prezident Trump oznámil, panoval dojem, že to tak jednoducho bude, že americká administratíva nebude s nikým vyjednávať a nebude opatrenia meniť. Mám pocit, že teraz je skôr konsenzus na tom, že to bol len prvý výstrel a na rade sú debaty o finálnych číslach.
Zdá sa byť jasné, že finálne čísla budú nižšie, nie vyššie. Ten dopad na samotnú americkú ekonomiku a iné krajiny by mohol byť nižší ako z prvotne oznámených čísel vyplývalo. Prepad tam bude, negatíva tam budú, trvalé negatíva – aj na akciovom trhu, aj v ekonomike. No nebudú tak výrazné ako v prípade, že by v platnosti ostali pôvodné opatrenia.
Keď túto komplikovanú zmes faktorov zoberieme do úvahy, aké by mohli byť dôsledky pre slovenskú ekonomiku?
Pracujme s predpokladom, že finálne nastavenie ciel bude polovičné v porovnaní s pôvodne avizovanou výškou. V takom prípade budú aj dôsledky pre slovenskú ekonomiku veľmi nahrubo polovičné v porovnaní s výpočtami NBS. Mohlo by ísť o trvalé zníženie HDP o jedno percento. Preškálujeme sa na novú úroveň a z nej by sme mohli rásť pôvodne predpokladaným tempom dvoch percent. Pokles na novú úroveň môže trvať celý jeden rok. To znamená, že by mohol trvať zhruba od tretieho kvartálu tohto roku po tretí kvartál budúceho roku.
Špecifický prípad je Čína. Zareagovala na clá zavedením odvetných ciel a USA tarify voči tejto krajine ešte zvýšili. EÚ zareagovala na prvé kolo zavádzania ciel na oceľ a hliník, ďalšie kolá ostali bez odpovede. Ekonómovia hovoria o tom, že zavádzanie odvetných ciel nie je dobrá odpoveď, že zlá situácia sa ešte zhoršuje. Akú odpoveď by ste poradili Európskej komisii?
Podľa mňa súčasná komunikácia komisie je veľmi dobrá, robí to dobre. Je jasné, že Trump sa správa tak, aby bol dôležitý článok v chode sveta. V poriadku, je to jeho vec. Komisia robí podľa mňa dobré kroky v tom, že zdôrazňuje, že vzájomný obchod nie je iba o clách. Vzájomný obchod môže byť aj záväzok niečo odoberať, o tom sme už hovorili .
Môžu to byť zbrane, energie, potraviny, čokoľvek. Nie je to len o clách. Viem si predstaviť, že clá budú desaťpercentné a zaviažeme sa napríklad na odoberanie energií za štandardné trhové ceny. Nič nad ne, nič pod ne. Toto je podľa mňa dobrá dohoda. Trump si splní cieľ zlepšiť obchodnú bilanciu, a to sa naozaj stane. Zároveň vyberie nejaké clá a v očiach voličov si zachová tvár. Ekonomika EÚ na druhej strane nebude v takom mínuse, aký by priniesli 20-percentné clá. Aj my si tak voči ostatným partnerom zachováme povesť dobrých obchodníkov. Dôležité je, aby tie výrobky, ktoré nenájdu odberateľov v USA, nezaplavili zvyšok sveta a nepredávali sa lacno u nás.
Clá na oceľ a hliník sú špecifické v tom, že ide o základné materiály, ktorých je teraz vo svete prebytok. Tým, že sa tieto produkty vytlačia z amerického trhu, takisto niekde z juhoamerických krajín, tak prebytok zostane v Európe a môže ohrozovať európskych oceliarov. Keď tieto produkty vytláčajú z vlastných trhov všetci, musíme aj my. Nech si prebytky riešia tam, kde vzniknú, teda napríklad v Číne a v Rusku.
Čítajte viac Nečakaný výdavok vo výške zhruba 430 eur nezvládne každý tretí z nás. Koľko je na Slovensku chudobných?
Je to jednoducho signál, aby vyrábali menej.
Presne tak. Týmto by sme ochránili domáci trh, ale hovorím, toto je špecifický tovar, na tomto trhu boli aj pred zavedením týchto ciel rôzne colné politiky a bariéry. Aj na európskej úrovni boli diskusie napríklad o tom, ako sa kompenzujú environmentálne náklady a podobne.
Hneď v prvom kroku v reakcii na americké clá EÚ v podstate ponúkla dohodu o nulových clách.
To by bolo najlepšie riešenie pre všetkých.
Lenže aj EÚ nedávno zavádzala clá na čínske autá. V čom je rozdiel? Prečo je postoj EÚ vo všeobecnosti taký, že clá nie sú dobré, no v tomto prípade to neplatí? Prečo to dáva zmysel takto?
Úlohou ciel vo všeobecnosti je neutralizovanie neférových praktík, ktoré z rôznych dôvodov poskytujú rôzne krajiny. My vnímame, že náš oceliarsky priemysel musí spĺňať nejaké environmentálne normy. Z definície je teda výroba v Európe drahšia v porovnaní s krajinami, v ktorých tieto normy neplatia. Clá teda v takom prípade znamenajú ochranu domácich producentov a spravodlivej hospodárskej súťaže. Pri čínskych automobilkách chceme clami kompenzovať neférové dotácie na výrobu áut zo strany čínskej vlády. Napríklad pri textile sa to nedeje. Treba vyhodnocovať každý prípad samostatne a sú prípady, keď clo má opodstatnenie.
V americkom prípade to zjavne neplatí.
V prípade USA hovoríme o plošnom unifikovanom cle, ktoré nemá za cieľ kompenzovať nejaké neférové praktiky. Cieľom týchto cieľ je korigovať nepriaznivú bilanciu zahraničného obchodu. Táto situácia pritom nie je nejako alarmujúca. Prezident Trump komunikuje aj druhý cieľ, a to je znovuvybudovanie silného amerického priemyslu. Tento cieľ je ešte otáznejší a komplikovanejší ako samotné zníženie obchodnej bilancie.
A potom tu máme ešte vývoz služieb, kde sú USA v prebytku.
Áno, pri diskusiách o clách sa prebytok na bilancii služieb nezapočítava vôbec. My v Európe by sme sa na to vedeli pozrieť opačne. Mohli by sme skúmať, či neplatíme spoločnostiam ako Microsoft a Meta príliš veľa za ich služby – v týchto položkách sme v mínuse. Vedeli by sme uvaliť clá napríklad na služby sociálnej siete Facebook, prípadne tieto firmy tlačiť aspoň k spravodlivejšiemu zdaňovaniu ziskov.