Heger vo vyhlásení pred bránami fabriky v bratislavskej Devínskej Novej Vsi povedal, že strane sa ozývajú bývalí zamestnanci nemeckej automobilky, ktorí mali prísť ešte v priebehu minulého týždňa o prácu. „Podľa ich slov ide o viac ako tisíc ľudí, z ktorých polovica sú Slováci – otcovia, živitelia rodín. Zo dňa na deň sa ocitli bez práce. V čase, keď ceny rastú a mnohé rodiny žijú od výplaty k výplate, je takáto strata práce doslova devastujúca,“ zdôraznil bývalý predseda vlády.
„Z informácií, ktoré nám podali zamestnanci, vyplýva, že jedným z dôvodov, ktorým bola ozrejmená výpoveď, bolo práve zavedenie ciel zo strany USA," povedala pre Pravdu hovorkyňa opozičnej strany Martina Kakaščíková.

Demokrati dodávajú, že clá budú pre niektoré fabriky fatálne a kvôli prepúšťaniu, o ktorom hovoria ekonómovia aj politici, sa môžu tisícky rodín dostať do existenčných problémov.
Heger vyzval aktuálnu vládu na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer), aby pristúpila k využitiu takzvaného kurzarbeitu. Ide o štátom podporovaný program, ktorý bol u nás využívaný pred niekoľkými rokmi v období pandémie koronavírusu. V praxi to funguje tak, že vo firme, kde je nedostatok práce (napríklad v prípade krízy či spomínanej pandémie), sa namiesto prepúšťania zamestnancov zavedie skrátený pracovný čas, pričom firma ľuďom vyplatí iba časť ich mzdy. Časť výplaty potom bude dotovať štát. Ak človek zarába napríklad 1¤000 eur mesačne a počas krízy odrobí iba polovičný úväzok, zamestnávateľ mu zaplatí 500 eur a štát ďalších 300 či 400 eur (v závislosti od toho, ako je systém nastavený).
Zástupcovia zamestnancov vo firme, Moderné odbory Volkswagen, však pre Pravdu povedali, že informácie, ktoré strana zverejnila, nezodpovedajú aktuálnej situácii v závode. „Skončenia pracovných pomerov zamestnancov sa uplatňujú odchodom do starobného dôchodku alebo uplynutím doby určitej, na ktorú boli pracovné pomery uzatvorené. Nemáme informáciu o tom, že by zamestnávateľ prijal organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej by sa kmeňoví zamestnanci stali nadbytočnými a zamestnávateľ si v tomto zmysle ani voči našej odborovej organizácii neplnil zákonné povinnosti vyplývajúce z takejto prípadnej situácie (teda prerokovanie skončení pracovného pomeru alebo prerokovanie organizačnej zmeny)," skonštatovala predsedníčka odborovej organizácie Jolana Julkeová.
Odborári zároveň pripomínajú existenciu takzvanej garancie zamestnanosti. Tá chráni kmeňových zamestnancov pred podobnými situáciami, pričom je súčasťou novej kolektívnej zmluvy, ktorá je platná do konca roka 2027.
Končia agentúrni zamestnanci
Spojené štáty, ktorých prezident uvaľuje clá doslova na celý svet, patrili v priebehu posledných rokov medzi päť najväčších exportných trhov pre Volkswagen. Spoločnosť do USA minulý rok vyviezla 16 percent áut, ktoré vyrobila – v celkových číslach to bolo 55-tisíc vozidiel.
Spoločnosť za Atlantický oceán vyváža modely Porsche Cayenne, Audi Q7 a Q8. Značka Audi však aktuálne zápasí s klesajúcim dopytom na globálnom trhu – v prvom štvrťroku tohto roka spadol o 3,4 percenta. Dcérska spoločnosť nemeckého koncernu Volkswagen mala problémy aj na začiatku apríla, keď zadržala dodávky áut, ktoré sa dostali do prístavov v USA. Stálo za tým zavedenie cla vo výške 25 percent na dovoz áut zo zahraničia.

Spoločnosť pre Pravdu priblížila, že autá vyrába v troch segmentoch, v troj- a dvojzmennej prevádzke v závislosti od výrobného plánu, ktorý je podľa potreby aktualizovaný. „Je potrebné naň flexibilne reagovať aj s ohľadom na vývoj dopytu na globálnych trhoch a efektívne riadenie výroby. Od 7. apríla sme preto prešli v jednom zo segmentov z trojzmennej na dvojzmennú prevádzku. Dôvodom je úprava výrobného plánu na základe požiadaviek jednotlivých značiek, ku ktorej prišlo ešte pred rozhodnutím USA o zavedení ciel na dovoz vozidiel," vysvetlila hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová.
Spoločnosť približuje, že v rámci úpravy zmenových modelov bolo niekoľko stoviek zamestnancov presunutých na nové pracovné miesta. Bratislavská fabrika zároveň pristúpila k „menšiemu rozsahu využívania pracovníkov agentúr dočasného zamestnávania".
Znamená to, že v spoločnosti končia zamestnanci pracovných agentúr. „Vzhľadom na zmeny výrobného programu skutočne prichádza k menšiemu využívaniu pracovnej sily agentúrnych zamestnancov predovšetkým z tretích krajín, keďže táto potreba je nahrádzaná pracovnými silami kmeňových zamestnancov," hovorí Julkeová z odborovej organizácie automobilky. Podľa zástupcov zamestnancov ide o prirodzené organizačné rozhodnutie firmy v čase, keď sa znižuje potreba pracovnej sily.
Aj strana Demokrati pre Pravdu spresnila, že informácie, ktorými disponuje, hovoria, že o prácu mali prísť agentúrni zamestnanci a tiež ľudia pracujúci pre priamych subdodávateľov firmy.
Ľudia môžu pre clá strácať prácu
Aktuálna situácia v bratislavskej fabrike tak priamo nesúvisí s uvaľovaním ciel zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Odborníci, ale aj politici napriek tomu upozorňujú, že by v súvislosti so zvyšovaním poplatkov za tovar dovážaný do Spojených štátov mohli na Slovensku prísť o prácu tisícky ľudí.
Podľa najhoršieho scenára Národnej banky Slovenska by dosah amerických opatrení mohol pre Slovensko znamenať pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o 2,7 percenta v priebehu troch rokov a stratu 20-tisíc pracovných miest. O rovnakom čísle hovorí aj súčasný predseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý s Američanmi rokuje o obchodných clách.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka môžu opatrenia USA zasiahnuť najmä slovenský automobilový sektor. Ten totiž tvorí veľkú časť nášho exportu do Spojených štátov. Podľa odborníka by HDP Slovenska mohol byť v priebehu najbližších troch rokov nižší o 1,5 percenta – čo by znamenalo stratu miliárd eur. „Prinesie to negatívny dosah aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín,“ hovorí ekonomický expert.
Aj napriek aktuálne prebiehajúcim obchodným vojnám však nemecká skupina Volkswagen odhaduje, že jej príjmy z predaja tento rok na globálnej úrovni porastú o päť percent.