V praxi by to malo fungovať tak, že firma bude plniť úlohu agenta, ktorý na hraniciach Ruska s Ukrajinou surovinu prevezme a bude ju prepravovať ďalej. Generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz hovorí, že by mohlo ísť aj o surovinu z iných krajín, napríklad z Azerbajdžanu, pričom s dodávkami by sa mohlo začať už na jeseň tohto roka.
„Táto dcéra je špeciálne vyčlenená na to, aby v mene matky nakupovala a manažovala ruský plyn na území Ukrajiny. Je to slovenský subjekt, ktorý bude mať všetky právoplatné licencie a povolenia zo strany Ukrajiny. Táto spoločnosť by už v pohraničí, v Sudži, v Sochranovke, tam, kde je tá plynárenská infraštruktúra, nakúpila zemný plyn, ktorý by sa stal plynom Európskej únie, a tento zemný plyn po zaplatení všetkých poplatkov využívajúc infraštruktúru Ukrajiny by bol prepravený na územie Slovenska. Nielen pre potreby Slovenska, matky SPP, ale sme pripravení, aby sme hrali energetického hráča v širšom meradle v Európe,“ priblížil v rozhovore pre agentúru Sita Ferencz.
Čítajte viac Šéf SPP: EÚ sa tvári aká je „zelená“, polovica Bruselu pritom kúri palivom z minulého tisícročia
Premiér Robert Fico (Smer) pripomenul, že Slovensko má v SPP, ktorý trhu s plynom u nás dominuje, 100-percentný podiel. Podľa najnovších údajov skončila spoločnosť minulý rok v zisku vo výške 279 miliónov eur a s obratom 3,1 miliardy eur. Štátna akciovka ovláda až 63 percent trhu s plynom, a preto vie podľa predsedu vlády svojim zákazníkom garantovať, že im dodá toľko komodity, koľko budú potrebovať.
Cez východné hranice k nám prestal zemný plyn prúdiť už pred štyrmi mesiacmi. Neznamená to však, že by k nám Gazprom, s ktorým má Slovensko podpísanú zmluvu až do roku 2034, kľúčovú surovinu nedodával. Energetický gigant ju k nám prepravuje prostredníctvom plynovodu TurkStream od začiatku februára tohto roka a spoločnosť začiatkom apríla dokonca objem prepravovaného plynu na naše územie navýšila.
„Gazprom nám naďalej dodáva plyn cez Maďarsko… SPP tak bude mať k dispozícii plyn, ktorý príde z juhu,“ priblížil v tejto súvislosti Ferencz, ktorý zároveň hovorí o zvýšení energetickej bezpečnosti Slovenska.
Prevádzkovateľ plynárenskej prepravnej siete na Slovensku eustream dopĺňa, že sa kapacita plynovodu v smere z Maďarska na naše územie zvýši o 25 percent – z aktuálnych 3,5 miliardy kubických metrov na 4,38 miliardy kubických metrov. Tieto množstvá sa už dajú porovnávať s našou spotrebou za celý rok.
„Na základe nedávnych rokovaní medzi spoločnosťami eustream, a. s., a FGSZ, Ltd., plánujú slovenský a maďarský prevádzkovateľ prepravnej siete zemného plynu ponúknuť dodatočnú pevnú kapacitu na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat v smere z Maďarska na Slovensko,“ ozrejmuje spoločnosť. Vývoz plynu cez TurkStream však rastie aj vo zvyšku Európy. Rusko zvýšilo export strategickej suroviny na starý kontinent prostredníctvom tohto plynovodu za prvé tri mesiace roka 2025 medziročne o 16 percent – konkrétne o 4,5 miliardy kubických metrov.
Ako zareagujú USA?
Celú situáciu komplikuje zničenie prečerpávacej stanice Sudža v ruskej Kurskej oblasti, ku ktorému došlo v polovici marca. Práve cez túto stanicu na Slovensko prúdil plyn až do začiatku januára tohto roka.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) však aj po poškodení hlavného plynovodu zdôrazňovala, že slovenské požiadavky na prepravu komodity cez ukrajinské územie sa nemenia. „Útok na plynovod v Sudži má dosah na bezpečnosť dodávok plynu nielen na Slovensko, ale aj do celej Európy. Je to rovnako neprijateľné, ako bolo poškodenie plynovodu Nord Stream alebo útoky na podmorskú infraštruktúru v Baltskom mori,“ skonštatovala v tejto súvislosti Saková, podľa ktorej existujú aj alternatívne trasy. O viacerých variantoch, ako k nám dostať ruský plyn, hovorí aj spoločnosť SPP. „Tie možnosti, ako prepravovať plyn cez Ukrajinu, stále existujú, a nie je ich málo,“ povedal riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík.
Čítajte viac SPP si založil novú firmu na tranzit plynu. O v budúcnosti dovezený ruský plyn je už teraz veľký záujem
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda približuje, že Slovensko nie je jedinou krajinou v rámci Európskej únie (EÚ), ktorá už niekoľko mesiacov volá po obnove toku suroviny cez územie Ukrajiny. „Nie je to tak, že by iba Slovensko malo nejaký fetiš na ruský plyn, volá po tom aj nemecký priemysel a niekedy už aj politici, ale skôr na úrovni jednotlivých nemeckých spolkových krajín volajú po obnovení toku ruského plynu,“ hovorí odborník.
Podľa Kovandu je stále v hre aj možnosť otvorenia NordStreamu 2 – plynovodu, ktorý spája Rusko s Nemeckom. Expert však pripomína, že bude záležať aj na reakcii amerického prezidenta Donalda Trumpa – ten totiž žiada, aby EÚ nakupovala viac ropy aj plynu z USA.
Ekonóm hovorí o scenári, podľa ktorého by Američania chceli mať z obnoveného toku suroviny do Európy nejaký zisk. „To znamená, že plynovod by získal nejaký americký subjekt a profitoval by z toho, že Rusko posiela plyn do Nemecka a potom do Európy a USA by sa ‚zahojili‘ a už by nežiadali Európu, aby kupovala ich skvapalnený plyn,“ myslí si Kovanda.
V každom prípade by však obnovenie toku kľúčovej suroviny cez ukrajinské územie mohlo pohnúť s jej cenami smerom nadol. Ak by zostal starý kontinent závislý od dovozu skvapalneného plynu LNG, podľa expertov by sme museli počítať s vysokými cenami na trhoch. „Z nášho pohľadu platí, že obnovenie dodávok zemného plynu cez Ukrajinu významne upokojí situáciu na veľmi volatilnom trhu a zníži ceny k vlaňajším úrovniam,“ komentoval už pred časom výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Zásobníky sa vyprázdňujú
Európa vrátane Slovenska však má na stole oveľa aktuálnejší problém. Blíži sa leto a musíme opäť začať s napĺňaním našich plynových zásobníkov. „Európske nariadenie o povinnosti naplniť zásobníky k 1. novembru na 90 percent znamená, že fyzickí obchodníci tak musia urobiť bez ohľadu na cenu. To zaručuje dopyt po letných produktoch plynu a na túto istotu stavili špekulanti, keď nakupovali práve letné produkty, ktoré bývajú inak lacnejšie,“ hovorí analytik JPX Ján Pišta.
Čítajte viac Obnova toku plynu cez Ukrajinu? Trump by si strelil do vlastnej nohy, hovorí odborník
Eurokomisia však ešte začiatkom marca vyhlásila, že počas tohtoročného leta zohľadní špecifický vývoj na trhu s plynom, čo štátom poskytne vyššiu mieru flexibility pri povinnosti pripravovať si zásoby. „Je kľúčové, aby sme v tomto nástroji pokračovali. Členské štáty však potrebujú dostatočnú flexibilitu, aby naplnili sklad počas leta za najlepších podmienok. Túto flexibilitu odporúčame, aby sme sa vyhli deformáciám trhu za súčasnej situácie a znížili stres na trhu," priblížil eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen a dodal, že skladovanie plynu chráni ľudí v prípade prerušenia dodávok komodity.
Tohtoročná vykurovacia sezóna sa v Európe začala 29. októbra minulého roka – teda o 10 dní skôr ako v roku 2023 – a skončí sa 31. mája. O tom, že sa skutočne nachádzame pred jej koncom, vypovedajú stavy zásobníkov v jednotlivých krajinách.
Priemerná naplnenosť zásobníkov s plynom je v rámci celej EÚ menej ako 35 percent – presne pred rokom to pritom bolo vyše 60 percent. Čo sa týka Slovenska – zatiaľ čo pred rokom sme mali naše zásobníky plné na viac ako 70 percent, aktuálne sme len približne na polovičnej úrovni. Prázdnejšie zásobníky s plynom ako my má napríklad Maďarsko (29,55 percenta), Francúzsko (30 percent), Česká republika (35 percent) či Rumunsko (26 percent).
Európske plynárenské spoločnosti vrátane nášho SPP sa pritom už začali pripravovať na budúcu vykurovaciu sezónu. Generálny riaditeľ Ferencz už potvrdil, že slovenská spoločnosť zásobníky na našom území začala napĺňať. Zároveň však upozorňuje na atypickú situáciu na trhu a v rozhovore pre agentúru SITA dodal, že na jeseň by sa mohla cena za megawatthodinu suroviny vyšplhať až na 100 eur.