V praxi by zavedenie amerických ciel mohlo výrazne zasiahnuť najmä náš priemysel – o prácu by mohli prísť desiatky tisíc ľudí. Sociálni partneri preto zvolali rokovanie, na ktorom preberali možnosti, ako zabrániť najhorším dosahom na našu ekonomiku. Tripartita – teda vláda, odborári a zástupcovia zamestnávateľov sa zhodli na tom, že riešenie situácie by sa malo hľadať na celoeurópskej úrovni.
Z výstupov rokovania vyplýva, že 90 dní, počas ktorých budú vysoké clá odložené, poskytnú čas na vyjednávanie medzi Európskou úniou (EÚ) a USA. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vyhlásil, že Európa by mala prijať tvrdé recipročné opatrenia a zároveň by malo dôjsť k posilneniu vnútorného trhu únie. V hre je aj národná pomoc – napríklad v podobe využitia schémy kurzarbeit či šrotovného.

Tomáš dodal, že musíme byť pripravení na to, ako to s americkými clami napokon celé dopadne. Slovenská ekonomika je otvorená a v najväčšom ohrození sa môže ocitnúť náš automobilový priemysel. Zatiaľ u nás totiž fungujú štyri automobilky a ďalšia sa buduje.
Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev v tejto súvislosti spresnil, že automobilový priemysel predstavuje približne 10 percent HDP a vývoz do USA z tohto sektora je na úrovni asi 4 percent HDP. To dokopy predstavuje zhruba 96-tisíc áut v celkovej hodnote 2,6 miliardy eur. Ak by clá platili dlhodobo, podľa Beljajeva by bolo ohrozených 9– až 15-tisíc pracovných miest.
Pod najväčším tlakom by bola naša automobilka Volkswagen, ktorá exportuje až 16 percent svojej výroby. Podľa asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je kľúčové hľadanie nových obchodných partnerov. „Diverzifikácia obchodných vzťahov je nevyhnutná pre stabilitu nášho hospodárstva. Podporujeme snahu EÚ o uzatváranie nových obchodných dohôd s dynamickými trhmi mimo USA, ktoré môžu slovenským firmám otvoriť nové príležitosti,“ uvádzajú zamestnávatelia vo svojom stanovisku.
Trump drží svet v neistote
Svetová ekonomika je v neistote, ktorú spôsobujú nepredvídateľné rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Začiatkom apríla uvalil clá na väčšinu krajín na základe argumentu o tom, že sú to odvetné opatrenia, no neskôr sa rozhodol väčšiu časť z týchto opatrení pozastaviť a ich účinnosť odložiť o deväťdesiat dní.
Odloženie ciel znamená v podstate ich úpravu. Pôvodne avizovaná sadzba pre jednotlivé krajiny sa znižuje na desať percent, teda sadzbu, ktorú Trump uplatňuje ako základné plošné clo napríklad aj voči územiam, ktoré neobývajú ľudia. V prípade EÚ znamená táto zmena zníženie cla z 20 percent na desať.
Neustále zmeny postoja k EÚ vnášajú na finančné trhy obrovskú mieru neistoty. Trhy v reakcii na Trumpove rozhodnutia najprv prudko padali, po oznámení odkladu zase výrazne posilnili. „Svet finančných trhov sa aktuálne rýchlo mení. Vyhlásenia jedného človeka spôsobujú na akciových trhoch až neuveriteľné výkyvy. Namiesto zdĺhavého analyzovania zložitých a rozsiahlych výročných správ, makroekonomických ukazovateľov a štatistík svet finančných trhov dychtivo a často s obavami sleduje, kedy Biely dom pridá nový status na sociálnu sieť X či Truth Social,“ hodnotí situáciu Rastislav Kráľ, investičný analytik KBC Asset Managment Slovensko.

Upozorňuje, že v priebehu dvoch dní americké akcie klesli o vyše desať percent, čo bol piaty najväčší dvojdňový pohyb za uplynulých 75 rokov. Za krátkych 48 hodín burzoví investori prišli o bilióny dolárov.
Neskôr prišiel obrat a napríklad index Stoxx 600 krátko po otvorení obchodovania v Londýne narástol o 4,9 percenta. Najviac sa darilo bankám, technologickým a priemyselným firmám, ktoré si pripísali zisky na úrovni 6,9 percenta, 6,5 percenta a 5,8 percenta.
Správa o pozastavení ciel okamžite nakopla aj americké burzy. Index S&P 500 vzrástol o 9,5 percenta, čo bol nielen najväčší jednodňový nárast od marca 2020, ale aj jeden z najlepších dní v histórii. Dow Jones si pripísal 7,87 percenta, najviac od marca 2020, a technologický Nasdaq vyskočil o viac ako 12 percent, vďaka čomu dosiahol najvyšší denný zisk od januára 2001. „Včera po oznámení deväťdesiatdňového pokoja zbraní akciové trhy opäť reagovali pohybom o desať percent. No tentoraz v priebehu jediného dňa a opačným smerom – nahor,“ dodáva Kráľ.
Nástroj populistov
Populisti, medzi ktorých patrí aj samotný Trump, majú clá vo veľkej obľube. Takíto politici radi hádžu všetky problémy na vonkajšie sily a tvrdia, že ak im budeme vzdorovať, život sa zlepší. Clá sa na to výborne hodia — ľuďom sa totiž dá nahovoriť, že nás ostatné krajiny, ktoré na nás zarábajú, zaplavili dovozom, továrne sa zatvárajú a ľudia prichádzajú o prácu.
Podľa Trumpa môžu clá zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a znížiť jeho deficit, spôsobiť výrobný boom v USA a vytvoriť množstvo pracovných miest. Americký prezident opakovane tvrdil, že zavedenie ciel môže znížiť ceny potravín, ukončiť vojny, ba dokonca pomôcť pri starostlivosti o deti.
Logika toho je nasledovná: štátny rozpočet získa peniaze z ciel. Dovážané produkty zdražejú a Američania budú viac nakupovať od domácich výrobcov. Aby sa tomu zahraniční výrobcovia vyhli, niektorí z nich sa rozhodnú vyrábať priamo v USA — postavia tam továrne. V oboch prípadoch ide o pozitívny prínos pre ekonomiku: dane do rozpočtu, nové alebo zachované pracovné miesta.
„Clá a iba clá vytvorili toto obrovské bohatstvo našej krajiny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Pravdou však je, že to bolo na konci 19. storočia a odvtedy sa svet výrazne zmenil — ale to amerického prezidenta neznepokojuje. „Nikdy sme neboli takí bohatí ako v tom období. Clá splatia náš dlh a urobia Ameriku opäť bohatou!“ sľubuje Trump.

K čomu povedú clá
Vo väčšine prípadov spôsobujú viac škody než úžitku. Profesor Konstantin Sonin zo Chicagskej univerzity vysvetľuje: ak medzi sebou krajiny obchodujú, znamená to, že im to prináša výhody. Každá prekážka, ktorá obchod brzdí, znamená stratu pre obe strany.
Samozrejme, ide o zjednodušený pohľad. Vplyv ciel môže byť veľmi rôznorodý, niekedy aj nejednoznačný – to závisí od mnohých faktorov. Čo môže byť prospešné v jednej situácii, môže byť škodlivé v inej. Aké to má dôsledky, ekonómovia vysvetľujú na príklade ciel samotného Trumpa.
V roku 2018, počas svojho prvého prezidentského obdobia, zaviedol clo na práčky – 20 percent, ktoré po prekročení dovozu 1,2 milióna kusov stúplo na 50 percent. Sľuboval, že tieto opatrenia vytvoria v USA „množstvo pracovných miest“. Nakoniec vzniklo okolo 1 800 nových miest. Najmä vďaka kórejským firmám Samsung a LG, ktoré otvorili svoje závody v USA. Americká spoločnosť Whirlpool prijala len 200 nových zamestnancov, General Electric ani jedného. Americký štátny rozpočet získal z týchto ciel približne 82 miliónov dolárov ročne. Nie je to veľká suma v mierke celej krajiny, ale predsa len istý prínos.
Straty však boli omnoho väčšie. Keďže sa dovoz predražil, dopyt po amerických práčkach v USA skutočne stúpol. Americké firmy však v reakcii na to zvýšili ceny – práčky zdraželi v priemere o 12 percent. A nielen ony. Americkí výrobcovia zvýšili ceny aj na sušičky, ktoré si ľudia často kupujú spolu s práčkami. Američania tak začali platiť za práčku v priemere o 86 dolárov viac, za sušičku o 92 dolárov viac. V konečnom dôsledku vyššie clá stáli Američanov 1,5 miliardy dolárov ročne – čo znamená, že za každé nové pracovné miesto zaplatili v priemere 815 000 dolárov.
„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ hovorí profesor ekonómie z Dartmouth College a autor knihy Obchodné vojny: história obchodnej politiky USA Douglas Irwin.
Trumpove súčasné clá sa však týkajú mnohých tovarov, a preto budú škody ešte väčšie. Ekonómovia sa obávajú nárastu inflácie. V decembri, keď bol Trump už zvolený, ale ešte nevykonával funkciu, Federálny rezervný systém (Fed, centrálna banka USA) označil „potenciálne zmeny v obchodnej politike“ za faktor, ktorý môže udržať infláciu na vysokej úrovni aj počas tohto roka. Koncom januára, po inaugurácii, tento signál zopakoval.
Vyššia inflácia znamená aj vyššie úrokové sadzby, vrátane tých na štátne dlhopisy. Jednoducho povedané, splácanie dlhov sa predraží. To isté platí pre hypotéky – úroky stúpnu, čím sa zvýši aj výška splátok. Pre mnohých Američanov je to veľmi citlivá téma.

Krajiny, na ktoré sa clá vzťahujú, zvyčajne nezostávajú nič dlžné a zavádzajú odvetné clá. Výsledkom tak bude nielen pokles dovozu do USA, ale aj zníženie exportu, varuje ekonóm Douglas Irwin.
Importné clá často poškodzujú aj domáce firmy. Podľa odhadov Tylora Cowena, profesora ekonómie z Univerzity Georgea Masona, americkí výrobcovia dovážajú približne 20 % komponentov potrebných na svoju produkciu. To znamená, že ich náklady vzrastú, ich výrobky budú drahšie, Američania za ne zaplatia viac a vývozcovia budú ťažšie konkurovať zahraničným firmám.
Zvýšenie cien sa pritom prejaví prakticky okamžite, no reorganizácia dodávateľských reťazcov a presun výroby potrvá. Clá v Severnej Amerike zasiahnu peňaženky spotrebiteľov skôr, než sa do krajiny vrátia pracovné miesta, tvrdia ekonómovia.