Znamená to, že sociálny systém a ďalšie služby štátu budú nevyhnutne potrebovať úpravu. Ak zmeny neurobíme, v budúcnosti budú musieť dávky a dôchodky klesnúť alebo si na ich vyplácanie požičiame. Súčasná vláda však teraz prevažne dvíha dane a poplatky práve preto, že Slovensko by mohlo mať problém požičať si peniaze už v priebehu krátkeho času. Práve preto je potrebné ozdravovať verejné financie a výsledkom tohto snaženia je okrem iného aj zavedenie transakčnej dane, ktorú štát vyberá od apríla.
Slovensko starne
Rastúci počet dôchodcov v kombinácii s nízkym počtom narodených detí vytvára kokteil, ktorý spôsobuje, že smerom do budúcnosti bude Slovensko čeliť obrovským nákladom, ktoré sú spojené so starnutím obyvateľstva.
Na Slovensku tak bude podľa odhadov EK počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 o 194-tisíc vyšší, ako bol v roku 2022. Počet prispievateľov do systému má byť o päť rokov nižší o 94-tisíc. Ich vzájomný pomer sa zníži z viac ako 1,6 na menej ako 1,4. „S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia takmer o tri percentuálne body (p. b.) HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine EÚ neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku,“ zdôraznili ešte v minulom roku analytici.
Čítajte viac Dôchodky zaostávajú za platmi čoraz viac, ľudia z nich majú problém prežiť. Na penzie aj tak smerujú obrovské sumy
Nepriaznivý demografický vývoj potvrdil aj rok 2024. Počet obyvateľov Slovenska sa stále znižuje. Dôvodom je okrem iného aj nízka pôrodnosť, ktorá bola v minulom roku dokonca historicky najnižšia. „Celkovo Slovensko za posledných päť rokov stratilo prirodzeným pohybom takmer 40-tisíc obyvateľov. Po období vysokej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020 až 2022, ovplyvnenom pandémiou, sa posledné tri roky závažne znižovala pôrodnosť,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR. V minulom roku sa narodilo len 42,2 tisíca detí. Na porovnanie, v roku 1993 ich bolo 73,2 tisíca.
Podiel ľudí vo veku do štrnásť rokov spolu s ľuďmi, ktorí sú vo veku 65 a viac, na celkovej populácii sa v roku 2024 dostal takmer na 53 percent. Napríklad v roku 2008 bol ich podiel len 38 percent. V súčasnosti teda platí, že väčšina ľudí zostáva mimo pracovného trhu, čo vytvára tlak na pracujúcich a rovnako aj na prvý dôchodkový pilier. Jeho základnou vlastnosťou totiž je, že je priebežný. Súčasní pracujúci teda financujú dôchodky súčasných seniorov. Náklady tohto systému rastú a to má vplyv na udržateľnosť verejných financií.
Na to, aby verejné financie boli do roku 2070 udržateľné, teda na zníženie verejného dlhu na 60 percent HDP do roku 2070, Slovensko potrebuje zlepšiť bilanciu verejných financií o 6,5 percenta HDP. To je astronomická suma, ide o miliardy a žiadna iná krajina EÚ na tom nie je takto zle.
„Z tejto hodnoty približne 3,2 p. b. tvorí nepriaznivý súčasný stav verejných financií a 3,3 p. b. predstavujú očakávané dodatočné výdavky súvisiace so starnutím populácie,“ upozorňujú odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
To všetko platí v čase, keď dlh Slovenska zatiaľ 60 percent HDP nedosahuje, no túto hranicu by mal presiahnuť na konci tohto roku. Správa EK teda upozorňuje, že Slovensko má pred sebou výdavky, ktoré v ďalších rokoch nebude vládať financovať. EK v súčasnosti predpokladá, že súčasný stav verejných príjmov a výdavkov by Slovensko priviedol k dlhu na úrovni nad hranicou 95 percent HDP. Sem sa Slovensko zrejme nedostane, pravdepodobne by sa dlhová dráma ako v Grécku odohrávala na Slovensku oveľa skôr. Už dnes Slovensko na financovanie existujúceho dlhu a na nové požičiavanie potrebuje sumu vo výške do deväť percent HDP a do roku 2035 to stúpne až na 14 percent HDP.
Čítajte viac V roku 2025 zasiahne ľudí konsolidácia, ďalšie škrty ešte musia prísť
Čo bude s dôchodkami?
Už dnes sa deficit Sociálnej poisťovne blíži k trom miliardám eur ročne. Už teraz Sociálna poisťovňa nevyberá dosť peňazí na to, aby pokryla všetky dávky, ktoré vypláca. Platí to aj napriek tomu, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku nadpriemerne vysoké a priestor na ďalší rast je obmedzený. Peniaze, ktoré Sociálnej poisťovni chýbajú, musia prísť zo štátneho rozpočtu a aj preto zlý stav verejných financií ohrozuje budúce dôchodky.
„Z ekonomického pohľadu dôchodok nie je nič iné ako náhrada mzdy. Ide o tú časť príjmu v starobe, ktorá by mala aspoň sčasti zachovať životný štandard, na aký sme boli zvyknutí v produktívnom veku. Na Slovensku je náhrada príjmu na dôchodku približne 52 percent z hrubej mzdy,“ vysvetlil ekonóm a prognostik SAV Vladimír Baláž s tým, že ak niekto pracoval celý život za 1 000 eur, tak v starobe bude dostávať len zhruba 500 eur.
Čítajte viac Analytici vystavili účet Hegerovi a Krajniakovi. Na dôchodky dávame tento rok rekordnú sumu
„Aj keď Sociálna poisťovňa dôchodky vyplácať neprestane, tlak na jej rozpočet bude obrovský a miera náhrady môže v budúcnosti klesnúť až k 40 či dokonca až k 35 percentám,“ spresnil Baláž. Znižovanie dôchodkov by sa mohlo dotknúť predovšetkým budúcich nových dôchodcov, ktorí stoja pred úlohou sporiť si na vlastnú starobu.