Keď v marci vtrhla slintačka a krívačka na farmy dobytka na Žitnom ostrove a potom prenikla na Záhorie, prevrátila obyvateľom šiestich dedín, poľnohospodárom, veterinárom, policajtom, hasičom, vojakom život naruby.
Ľudia zostali zaskočení požiadavkou, že ak sa majú zbaviť nebezpečnej vírusovej nákazy, musia byť v trojkilometrovom pásme zabité všetky zvieratá bez výnimky. Od teľaťa cez jalovice a kravy dojace ročne viac ako 10-tisíc litrov mlieka až po vykŕmené guľatučké býky. Zabili zvieratá aj drobným chovateľom. S tým, čo sa udialo, sa ľudia, nech robia, čo robia, nevedia vyrovnať.
Čítajte viac Mliekarne bojujú o prežitie, kvôli slintačke prídu o desiatky miliónov litrov mlieka
V jeden z posledných nepokojných dní, neskoro večer už takmer pred polnocou, si sadá k počítaču muž, ktorému sa tak ako mnohým iným náhle zmenil svet, aby si uľavil a našiel odpoveď na množstvo dotieravých otázok.
„Som len zootechnik… nepopieram, som plný emócií. Pýtam sa seba, ako asi prijmete môj e-mail. Možno si poviete: bol premotivovaný? Nemal vypité? Nezmýlil si adresáta? Možno budem ľutovať, že som to poslal. Možno sa zahanbím. Nevadí,“ začína sa e-mail, ktorý mi dorazil.
Poznáme sa. Stretli sme sa pred pár rokmi, prichádzal, ako sa vraví, do najlepších rokov, je v nich vlastne doteraz. Vyrástol na dedine a celkom prirodzene spojil svoj život s tým, čo robili jeho predkovia. Vyštudoval vysokú školu a druhú univerzitu absolvoval na družstve. Bola to doba, keď sa všetko menilo, ale mal šťastie na ľudí, ktorí chceli zveľaďovať to, čo už bolo vybudované.
Buďme citlivejší, opatrnejší, striedmejší
Akosi sa o tom dnes veľa nehovorí a tiež o množstve iných vecí, ktoré ľudí trápia. V e-maile ide jeden z tých, ktorý sa ocitol v epicentre slintačkovej nákazy, rovno k podstate. „Dnes sa k situácii vyjadruje kadekto. Čo však je ‚situácia’? Abstraktné, nič nehovoriace slovo. Sám sebe sa čudujem za ten pojem. No snažím sa vytesniť emócie.“
Čítajte viac Slintačka zostrelila druhú najväčšiu mliečnu farmu Slovenska. Fico: Škody sa vyšplhali na 60 miliónov eur. Nevieme, čo bude ďalej
Ľudia hovoria: „Štát zlyhal. Doniesol to Brusel. Kvôli veľkým farmám zabijú moje prasiatko či ovcu. Čo ak bude pozitívny nejaký malý chovateľ, ktorý možno v dedine chová načierno, a nám vybijú chov kvôli nemu? Prečo to nemôžu vakcinovať? Celé je to len politika. Prečo to zakopávajú práve u nás? Nedoniesol to mliečar? Celé je to výmysel. Mali hranice zavrieť hneď.“
Hovoril som s rôznymi ľuďmi. Na rôznych postoch. So zootechnikom, s majiteľom, riaditeľom až po sonografistu, ktorý teraz nemá prácu, keďže ho nikam nepustia, lebo farmy sú uzavreté. Boli to ľudia v rôznom veku. Jedno mali spoločné. Všetci plakali. Naozaj všetci. Nepreháňam. Nikdy som to nezažil za 30 rokov praxe.
Slovo vie ublížiť. Prosím vás, napíšte o tom. Apelujte na tých, čo bez rozmýšľania tvrdia, komentujú, bagatelizujú, dožadujú sa, súdia, robia si vtipy… poproste ich, vyzvite. Aby sa predtým, než niečo povedia, chvíľu zamysleli a brali ohľad na tých, ktorých zasiahlo toto nešťastie. Sú na pokraji zrútenia. Buďme citlivejší, opatrnejší, striedmejší.
Čo dodať? Ten e-mail nepotrebuje komentár. Alebo predsa len?
Veterinár lieči, nechce zabíjať
„Neštudovali sme preto, aby sme zabíjali, ale aby sme liečili zvieratá. Musíte sa od toho, čo robíte, úplne odosobniť, inak to nedáte,“ hovorí jeden z veterinárov, muž z druhej strany, z tej, ktorá vyhlasuje a presadzuje nepopulárne opatrenia. Nadýchne sa a dodá: „Musíme to urobiť absolútne humánne, tak ako keď prídu zvieratá na bitúnok, na iný spôsob likvidácie by sme ani nepristúpili.“
Racionálne vysvetlí, prečo sa chovatelia nevedia vyrovnať s likvidáciou zvierat. „Robili so zvieratami celý život, zrástli s nimi. Iné, je keď dorastú, naložia ich na auto a idú na bitúnok. Skončí sa jedna ‚logická’ etapa v živote každého farmára. Nevidia, čo sa deje na bitúnku, kde chlapi, ktorí porážajú zvieratá, majú túto prácu v krvi. Je to jednoducho ich džob, lenže tu ste na farme a odrazu práve tu, kde sa narodili, musíte zabiť zvieratá, všetko je síce lege artis, ale je to útok na psychiku chovateľov.“
Čítajte viac Pred 50 rokmi ľudí zatvárali na farmách, teraz nás vážne ochorenie môže položiť na kolená. Pre slintačku usmrtíme tisícky zvierat
Potom sa vráti k tomu, čo je tiež súčasťou práce veterinárov: „Aj my sme ľudia, chápeme ich, utešujeme, máme predsa dušu, ale je to nesmierne ťažké. Naozaj niektorí chovatelia sú na infarkt, bez psychológov by sa krajne vypätá situácia nedala zvládnuť. Lenže aj my zažívame horor, niečo, čo sme si nevedeli predstaviť. Verte, aj pre nás je to nesmierne ťažké. Je to útok aj na psychiku veterinárnych lekárov.“
Štát vyhlásil amnestiu na čierne chovy. Ľuďom dal šancu do stredy deviateho apríla vrátane. Ako povedal Dušan Hlinka, prvý ponovembrový hlavný veterinárny lekár, na stránkach Pravdy, štát si týmto krokom pootvoril dvere do malých chovov, ktoré neboli registrované. Túto šancu treba využiť, lebo zo zákona sú neregistrované zvieratá považované za zvieratá neznámeho pôvodu a tie sa usmrcujú.
„Ľudia, spamätajte sa a využite poslednú príležitosť. Ide o to, aby sme zvládli nákazovú situáciu,“ prízvukuje veterinár. On a jeho kolegovia to nemajú ľahké. Keď vzorkujú zvieratá, sú oblečení do špeciálnych oblekov, dezinfekcia všade tečie, dvory a maštale pripomínajú scény zo sci-fi filmu. Slovensku zostalo 317 komerčných fariem. Nie všetky sú v stopercentnom stave, chýba im oplotenie, ak ho majú, sú v ňom diery. Niekde je stopercentný poriadok, farma má parkovú úpravu, ale inde roky prehliadajú neporiadok. Z úst veterinára zaznie obligátna poznámka, ktorú všetci dobre poznáme: „Je to o ľuďoch.“
Čítajte viac Takáč: Slintačka a krívačka zatiaľ nepostihla ďalšie chovy. Začína sa s usmrcovaním dobytka na farme v Bake
Zásahové tímy veterinárov sú preťažené. Rýchlo ubúda najmä tých, ktorí sa majú v teréne starať o farmy. Veterinárna služba je prefeminizovaná a žije z ľudí, ktorí už dlhé roky pracujú na farmách. Slovensko je na štvrtinových počtoch zvierat, zdecimovaný je potravinársky priemysel (mäsokombináty aj mliekarne) a výrazne klesli aj počty veterinárov. Slintačka nastavila krajine zrkadlo, ako sa doteraz starala o svoju potravinovú bezpečnosť.