Prvé dni fungovania nového opatrenia ukázali, že z tohto vládneho rozhodnutia medzi ľuďmi radosť rozhodne nezavládla. Na sociálnych sieťach sa šíria fotografie výpisov účtov, na ktorých podnikatelia vidia, koľko im štát po každej transakcii vezme. S trochou nadhľadu sa dá povedať, že toto zdanenie ministerstvo financií vybavilo notifikáciou od banky, ktorá podnikateľom neustále pripomína, že sa im podniká opäť o niečo ťažšie.
Samotné ministerstvo už začalo krízovú komunikáciu a na vlastných sociálnych sieťach upozorňuje, ako si majú podnikatelia výpisy, ktoré vidia, vyhodnocovať. „Odkedy začala platiť daň z finančných transakcií, sociálne siete zaplavili desiatky výpisov z účtov podnikateľov, v ktorých ukazujú, aká suma im bola stiahnutá z účtu ako daň z finančnej transakcie. Ministerstvo financií SR pripomína, že daň z finančných transakcií je vo výške 0,4 percenta z realizovanej platby, teda z odchádzajúcich peňazí z podnikateľského účtu na iný účet, a v maximálnej výške 40 eur,“ upozorňuje rezort financií.
To ale nič nemení na tom, že transakčnú daň podnikatelia skutočne pocítili a výrazné problémy majú dokonca aj malé firmy. „Dopad pocítime určite. Nedávno sme zvyšovali ceny pre zavedenie dane zo sladených nápojov, takže už nechceme zavádzať ďalšie zvyšovanie cien v dôsledku transakčnej dane, pretože zákazníci už negatívne reagovali na toto zvyšovanie cien,“ hovorí pre denník Pravda Renáta Ďordevič Sekeráková, majiteľka kaviarne My Way Café v Rimavskej Sobote. Ide o príklad podnikateľky, ktorá vlastní malú prevádzku v ekonomicky slabšom regióne.
„Transakčná daň sa u nás prejaví tak, že nebudeme mať dostatočné prostriedky na zamestnanie brigádnikov ako výpomoc a pravdepodobne aj tých, čo máme, budeme musieť prepustiť, čo nám je veľmi ľúto, lebo vieme, aké ťažké je nájsť si tu prácu,“ dodáva.

Nová daň ale poznačí aj relatívne väčšie prevádzky. „Základné dôsledky sú také, že daň nám zvýši náklady o zhruba stotisíc eur ročne. Aj z tohto dôvodu budeme musieť primerane zvýšiť ceny,“ hovorí pekár Slavomír Moravčík z Liptovských pekární a cukrární. Ceny by pod vplyvom tejto dane mohli podľa neho stúpnuť o 0,5 až jedno percento.
Pekárne teda novú daň premietnu do cien, malá kaviareň v ekonomicky slabšom regióne bude musieť načrieť do vlastných marží. „V našom regióne je každé zvýšenie cien negatívne prijímané, hlavne zo strany zákazníkov, keďže sme v oblasti, kde väčšina ľudí nemá dostatok peňazí na zvýšenie výdavkov. Preto si to aktuálne nemôžeme dovoliť, ak nechceme prísť o zákazníkov, ktorých máme. Kávu a návštevu kaviarne vnímajú ľudia ako nadštandard, a keď sa im zvyšujú výdavky, škrtajú položky, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie. Čiže musíme to riešiť z vlastných marží a aktuálne na úkor pracovného miesta,“ dodáva Ďordevič Sekeráková, no pripúšťa, že ďalšia nová daň ohrozuje celé podnikanie

„Ak sa nám to takto nepodarí, budeme to musieť pretaviť do cien a potom sa obávam, že ľudia začnú piť kávu doma a my budeme musieť skončiť,“ dodáva. Transakčná daň totiž nie je jediná, ktorú musia podnikatelia zvládnuť. Ich ceny a dopyt po ich výrobkoch a službách ovplyvňuje aj vyššia DPH a ďalšie zmeny, napríklad vyššie odvody do zdravotnej poisťovne.
Okrem iného čelia firmy vysokej korporátnej dani. „V roku 2024 patrila sadzba dane z príjmov pre firmy medzi najvyššie v regióne – 21 percent, na rovnakej úrovni s Českom a jemne pod Rakúskom (23 percent). Pre zaujímavosť, Poľsko vyberá 19 percent, Maďarsko – ktoré tiež má daň z finančných transakcií – zdaňuje zisk deviatimi percentami. Od tohto roka však daň z príjmov najväčších firiem vzrastie na 24 percent, čím sa stane suverénne najvyššou v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.