Dnes meriame hmotnosť v gramoch, kilogramoch, v tonách. Prečo za cena zlata udáva v dolároch za troyskú uncu? Čo to vlastne je za hodnotu v mernom systéme?
Cena zlata sa naozaj udáva v troyských unciach, lebo je to štandardizovaná miera alebo hmotnostná jednotka zlata. Mimochodom, tento názov nie je odvodený od legendárneho mesta Trója, ale od merného systému ešte zo stredoveku, pochádza z francúzskeho mesta Troyes. Cenu zlata stanovuje rada bánk na základe dopytu a ponuky po zlate na medzibankovom trhu. Keď sa bavíme o zlate ako takom, tak to nie sú šperky, ktoré si môžeme kúpiť v klenotníctve, to je naozaj investičné zlato a v ňom je 99,99% zlata. Cena sa teda udáva v unciach, čo je zhruba 31,1 gramu, ale to neznamená, že si zlato nemôžete kúpiť priamo v gramoch. Dokonca si môžete kúpiť aj 10 gramovú, 100 gramovú, kilovú tehlu. Samozrejme, cena bude zodpovedať tomu, koľko stojí jedna unca. Takisto si môžete kúpiť darčekové balenie, kde máte rôzne gramáže. Keď poviete, že chcete 15 gramov, tak si môžete kúpiť jednu 10-gramovú a 5-jednogramových tehličiek.
Zlato je téma týchto dní práve preto, že cena za jednu uncu prekročila hranicu 3000 dolárov. Prečo to vystrelilo práve v týchto dňoch?
Ja si ešte pamätám, keď sa hovorilo, či zlato prekročí alebo neprekročí 2000 dolárov. Nechcem to nazývať ošiaľom, ale cena vyskočila v tomto období práve preto, že vo svete panuje neistota. Geopolitické riziko, ktoré tu je, investori vnímajú a ono ani nejde o to, čo bude o 10 rokov, ale čo bude o mesiac. Neistota vyplýva aj z toho, že politici jeden deň povedia jedno a na druhý deň povedia presný opak. To čo platí dnes, zajtra už nebude platiť, kto je dnes naším priateľom a spojencom, zajtra už je nepriateľom. Obchodníci alebo investori sa zaujímajú o to, kde by mohli bezpečne uložiť peniaze a zlato je považované za jedno z tých aktív, ktoré udrží hodnotu peňazí.
Čítajte viac Zlato láme rekordy, jeho rast poháňajú centrálne banky a geopolitické napätie
Spomínali ste hranicu 2000 dolárov, ale pred niečo vyše 20 rokmi to bolo ešte len 400 dolárov. Cena zlata narástla za 20 rokov viac ako 8-násobne. Dajú sa nárasty, ktoré zaznamenáva zlato, porovnať s niečím iným, do čoho sa tiež dá investovať?
Zlato reflektuje napr. aj objem peňazí v obehu. Keď sme mali kvantitatívne uvoľňovanie počas covidu, tak aj vtedy na to zlato reagovalo cenovými nárastmi. Cena zlata z dlhodobého pohľadu udržiava kúpnu silu peňazí, ktorú sme do nich vložili. Hovorí sa, že pred 100 rokmi keď ste si kúpili Ford T za zlatú tehlu, tak aj dnes si môžete za zlatú tehlu kúpiť ekvivalent automobilu, ktorý v tom čase bol Ford T. Čiže dnes si síce nekúpite Ford T, ale auto s podobnou nadštandardnou výbavou a statusom. Spomenuli ste cena zlata 400, dnes máme 3000 dolárov, ale musím upozorniť, že nesledujeme vždy iba stabilný rast ceny zlata, ale vidíme aj poklesy. Zlato teda naozaj nie je istotou a garanciou, že to, čo do toho vložím, to aj dostanem, pretože v kratších úsekoch naozaj môžem vybrať podstatne menej, to ešte nehovoríme o poplatkoch spojených s nákupom zlata.
Z akciových trhov to poznáme. Po veľkých nárastoch prichádzajú aj veľké prepady. Poznáme z histórie také príbehy súvisiace so zlatom, že vďaka enormnému poklesu vyšli ľudia povedzme až na mizinu?
Pokiaľ nerozmýšľam spôsobom, že si požičiam peniaze, aby som si nakúpil zlato, tak na tú mizinu by som sa nemal dostať, pretože zlato budem vždy schopný odpredať za nejakú cenu. Je to aktívum, je to niečo hmotné, môžem si to chytiť, takže nemyslím, že sa dostanem na mizinu. Len sa obávam, že ak ľudia očakávajú zopakovanie súčasného vývoja, to znamená, že zainvestujú, lebo vidia prudký nárast, ten nárast pokračovať nebude. Vtedy sa môžu popáliť a keď to pôjde opačným smerom, tak nedostanú to, s čím počítali.
Prečo je to práve zlato, ktoré si štáty držia ako svoje finančné rezervy. USA by mali mať v zlate viac ako 8000 ton. Má to aj dnes pre tieto krajiny zmysel, cíti sa vďaka zlatu krajina bohatá a zabezpečená?
Zlato má základné vlastnosti platidla, je vzácne, nedá sa len tak natrhať zo stromu. Naozaj treba na to vyvinúť nejakú aktivitu aby sme ho získali. Je deliteľné, to znamená že mincu, ktorú mám, viem roztaviť a urobiť z nej dve mince. A je trvácne. Môžem ho zakopať a ani o 200 rokov nestráca na kvalite. Čiže viem, že keď si kúpim tento kov, tak mi pretrvá storočia bez akejkoľvek ujmy.
Ale stále si zaň kúpime len to auto …
Buďme radi, že aspoň to. Ak budete mať nejaké bankovky, čo sme mali pred 200 rokmi, tak sa to môže rozložiť, chytiť pleseň, nekúpite za ne to, čo ste si mohli dovoliť kúpiť v minulosti. Platidlo, ktoré stráca na kvalite, nie je dobré. Zlato navyše je aj priemyselný kov. Keď už ho nebudeme vedieť používať ako platidlo, stále ho môžeme nechať spracovať.
Ak cena zlata rastie, teší to tých, ktorí zlato majú. Ale čo tí, ktorí ho nemajú? Otázka teda znie: Oplatí sa zlato nakupovať práve teraz, keď jeho cena rastie?
Vždy je dôležitý dôvod, prečo chcete dávať peniaze do zlata. Prečo si chcete uchovávať toľkú silu peňazí a najmä na aký dlhý čas. Ak ide o špekuláciu, bol by som opatrný, pretože po rastoch prichádzajú korekcie. Nedá sa určiť správna cena zlata. Ak ide o uchovanie hodnoty na dlhé obdobie, tak ten správny čas je v podstate vhodný vždy. Treba však počítať s tým, že päť ani desať rokov nemusí byť dostatočne dlhý čas na ziskovosť investície. Už sme si totiž povedali, že prichádzajú aj poklesy a boli obdobia, keď sme čakali nie rok, dva, ale aj 20 rokov, kým cena zlata dosiahla tú istú hodnotu, akú mala v čase nášho nákupu. Ak vám ide o to dať niekomu nejaký darček, lebo sa vám povedzme narodilo vnúča, dieťa, poviete si, že taká zlatá minca nestratí na hodnote, kým bude dospelé. Jednoducho je to pamiatka, darček a vtedy sa nepozeráte na to, akú to má hodnotu o dva roky, o päť rokov. Tým pádom hovoríme o investičnom horizonte 10 až 20 rokov, a na to by sa zlato malo používať.
Poďme byť praktickí. Ako sa investuje do zlata? Čo si kupujeme? Akcie, tehličky, tehly, mince alebo nejaké šperky?
Kúpiť sa dá fyzické zlato. Investičné sú mince a tehličky. Tie ponúkajú mincovne. Ak chcete nakupovať na Slovensku, tak vedzte, že najlacnejšie sú produkty od Viedenskej mincovne. Ostatné mince a tehličky sú drahšie, pretože mincovne sú vzdialenejšie. Kúpiť sa dajú cez internet, v špecializovaných predajniach aj u privátneho bankára vybraných bánk. Potom máme aj zberateľské mince, ktoré majú okrem hodnoty zlata aj zberateľskú hodnotu. Tie zberateľské sú už buď nejaké historické alebo nejaké pamätné mince. V týchto dňoch napríklad Kremnica vyrazila pamätnú medailu s podobizňou nášho prezidenta, myslím, že stojí 900 – 950 eur, váži cca 7,7 g. Nie je to minca investičná, ale je to pamätná minca s obsahom zlata. Kúpiť sa dá aj nehmotné zlato cez podielové fondy. Ide o lacnejšiu alternatívu, výhoda fondov je v tom, že keď chcete vybrať peniaze, sú veľmi rýchlo dostupné. Človek však nemá s takouto investíciou spojenú emóciu fyzického kontaktu. Zlato má neskonalú výhodu v tom, že si ho môžete chytiť, poťažkať a pochváliť sa ním. Fyzické zlato na druhej strane vyžaduje aj istý stupeň zabezpečenia, čo sú zvýšené náklady.
Čítajte viac Koľko by ste získali, keby ste dali pred 20 rokmi 10 000 eur pod matrac alebo do zlata? Je to obrovský rozdiel
Americké rezervy poznáme len z filmov, ale vídavame tie obrovské tehly zlata. Ak je niekto naozaj dosť bohatý, vie si reálne niekde kúpiť aj takú veľkú zlatú tehlu?
Veľká tehla zlata stojí vyše 90 000 eur. Takže keď ste ozaj bohatý, tak si kúpite aj niekoľko takýchto tehál. Ak ste chudobnejší, tak sa budete musieť uspokojiť s nejakou gramovou tehličkou. Gramová tehlička stojí okolo 130 eur a kilová vyše 90-tisíc. Už taký ľahký prepočet nám ukazuje, že tu asi niečo nesedí. Keď má kilogram 1000 gramov, tak 1000×130 je 130 000 a nie 90 000. Platí teda, že čím je menšia gramáž, tým je jednotková cena vyššia. Na druhej strane, keď je nižšia gramáž, tak zlato ľahšie odpredáte, ako keď máte veľkú tehlu zlata. Navyše sú s tým spojené aj poplatky. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou je v niektorých prípadoch vo výške desiatok percent. Nakupujeme o 20% drahšie ako je trhová cena, predávame o 20% lacnejšie ako je trhová cena. Aj na toto treba myslieť.
Zo zlata sú ja šperky. Vieme, že každé zlato môže byť iné, lebo sa jeho kvalita meria v karátoch. Ak si ale niekto kúpi retiazku, prsteň, alebo podobný zlatý šperk, kopíruje cena šperku cenu zlata na trhoch, alebo do hry vstupuje aj nejaká umelecká hodnota šperku?
Keď chcete investičné zlato, nájdite si, kde je najbližší obchodník a kúpte si ho od neho. Je to najjednoduchšie a najdostupnejšie riešenie. Ak nechcete alebo neveríte nejakému obchodníkovi, ktorý má aj fyzickú pobočku, tak to môžu byť aj zlaté fondy. Klenotníctvo nie je o investičnom zlate. Na investičné zlato sa napr. nevzťahuje daň z pridanej hodnoty, na šperky áno. V šperku je menej zlata ako v investičnom zlate, sú to zliatiny aj s inými drahými kovmi. Áno, zlomkové zlato, keď ho pôjdete vrátiť zlatníkovi, bude korešpondovať s trhovou cenou, ale zlomkové zlato sa vykupuje za podstatne nižšie ceny. Navyše šperk, ktorý ste si kúpili ako pamiatku alebo ste ho niekomu kúpili ako darček a bude sa nosiť, tak bude ošúchaný, už nebude mať hodnotu ako na začiatku. Ak máme nejaké individuálne šperky vyrobené na mieru, tie môžu mať aj nejakú historickú, zberateľskú hodnotu a táto hodnota bude prevyšovať hodnotu zlata v šperku. Čiže keď chcete investovať do šperkov, tak by som nešiel do bežného zlatníctva, ale za nejakým umelcom, ktorý vytvorí naozaj jedinečný šperk. Ten bude mať hodnotu aj o 200 rokov.
Keď má niekto viac fyzického zlata, ako sa takéto zlato skladuje? Možno ho má niekto len tak doma, alebo ho má v trezore alebo sa dá uložiť zlato v banke. ČO je najlepšie riešenie? A ak ho má niekto doma, dá sa zlato poistiť?
Zlato je v rámci poistných podmienok poistenia domácnosti spomenuté ako ceniny. A myslím, že je to na nejakých 300 – 500 eur. Ak teda aj máte nejaké zlato a poviete poisťovni, že ste mali zlaté tehličky, tak vám povedia áno, ale v poistných podmienkach máte najviac že do 300 – 500 eur. Takže vám poistenie veľmi nepomôže. Viac by pomohlo mať trezor, do ktorého si ho viete uložiť, lenže normálny trezor nie iba nejaká plechová krabička, mal by byť uchytený do steny a niečomu odolať, a to už hovoríme o cene trezora v stovkách eur. Takže keď si kúpite gramovú tehličku, ktorá stojí 130 eur a k nej trezor, ktorý stojí 500 eur, to asi nedáva veľký ekonomický zmysel. Môžete využiť aj ponuku banky, ktorá má bankové trezory, ale jednak to tiež bude stáť peniaze, mesačný poplatok. Na druhej strane do toho bankového trezoru sa nezmestí až tak veľa. A aj ten nákup bude treba banke doložiť nejakým dokladom. Problémom je aj dostupnosť, banky majú otváracie hodiny a nedostanete sa k bezpečnostnej schránke hocikedy. Pretože ja zlato vnímam aj ako takú poistku pre bezpečnostné a politické riziko a teda keď by bolo treba, vezmem ho hneď utekám preč. Dostať sa vtedy do bezpečnostnej schránky môže byť problém. Pri investíciách sa vždy bavíme o diverzifikácii rizík a tá je dôležitá aj pri zlate. Majte rôzne gramáže, majte ho na rôznych miestach uložené, aby ste ho naozaj plnohodnotným spôsobom využili.
Za zlato asi nenakúpime v potravinách. Možno si zaň dokážeme kúpiť byt v New Yorku, ale bežne sa ním platiť nedá. neviem. Ako sa mení zlato na peniaze? A čo má urobiť človek, ktorý má tú veľkú tehlu zlata doma, ale chce z nej minúť len polovicu?
Na kúpu bytu v New Yorku vám jedna zlatá tehla stačiť nebude. Potrebovali by ste ich desiatky, tam sa cena lepších nehnuteľností pohybuje v miliónoch. Myslím si však, že by ste dokázali kúpiť ten byt v New Yorku aj za tie zlaté tehly, lebo zlato je platidlo akceptovateľné na celom svete. Na druhej strane zlaté mince majú aj nominálnu hodnotu. Uncová má hodnotu 100 eur, poluncová má 50 eur, takže je to regulárne platidlo. Naozaj s tým môžete prísť do obchodu a zaplatiť tovar alebo službu, lenže reálna hodnota mince je násobne vyššia. Keď si chcete kúpiť 100-eurovú mincu, tak zaplatíte 2900 eur. Takže zaplatiť ňou môžete, ale bolo by to hlúpe a hlúpy by bol aj človek za pokladňou, ak by tú platbu neakceptoval. Akurát bude na mieste pri tej pokladni zložité vedieť overiť, či tá minca je pravá a nie nejaký falzifikát.
A ako teda zmením zlatú tehlu na polovicu?
Ideálne je zájsť k tomu obchodníkovi, u ktorého ste nakupovali. Zlaté tehly majú aj lejzrový otlačok. Je to kvôli tomu, aby ten, kto ju vykupuje od vás, mal istotu, že je to naozaj tá zlatá tehla, ktorú ste u neho kúpili. Samozrejme, niečo to stojí, ale ak jednoducho chcete tie peniaze, tak zo budete musieť byť ochotný strpieť.
Čítajte viac Ocenili najlepšie pivá na Slovensku. Pijete ich aj vy? (+ rebríček)
Keď sme naozaj chceli ísť do New Yorku kúpiť si byt za zlaté tehly – ako je to s prevozom zlata? Je to vôbec legálne ?
Legálne to je, len sú nejaké obmedzenia. Keď prevážate zlato v hodnote do 10 000 dolárov, eur, tak nemusíte robiť v podstate nič, zlato je ekvivalent hotovosti, ktorú môžete prevážať medzi krajinami. Väčšie hodnoty by ste mali oznámiť colnému úradu. Oni sa vás ale tiež môžu pýtať na pôvod zlata a bude treba doložiť nejaký bloček o nákupe, že vy ste naozaj majiteľ. Takisto môže byť problém, keď normálne prenesiete zlato v hodnote pod 10 000 cez hranice, tak znova, keď ho budete chcieť speňažiť, tak po vás možno budú chcieť doklad o tom že ste právoplatným vlastníkom žltého kovu.
Ľudia investujú do zlata. Sú aj nejaké iné možnosti, do čoho sa dá investovať, ak teda zostaneme v segmente vzácnych kovov a prvkov? Je to napr. diamant alebo striebro, platina, lítium, kobalt, teda suroviny, o ktoré má záujem napríklad aj Donald Trump na Ukrajine alebo v Grónsku?
Alternatívou k zlatu je zlato chudobných, čiže striebro. Rozdielu oproti zlatu je, že investičné striebro už nie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Diamanty sú pekné na prsteňoch, na šperkoch a tam je rozdiel, koľko karátov má ten diamant. Keď má málo karátov, teda je to z pohľadu investičných diamantov najbežnejší diamant, môže byť dosť veľký problém ho potom odpredať. Keď máte veľký diamant, oň je aj väčší záujem, lebo to nie je niečo zvyčajné a všetko nezvyčajné naberá na hodnote. Iné kovy už by som videl ako priemyselné. Ich cena môže rásť a klesať podľa dopytu z priemyslu, kde keď je niečoho nedostatok, tak cena rastie. Ale nikde nie je napísané, že z dlhodobého hľadiska to bude rásť lebo sa môžu objaviť nové ložiská, nové možnosti. Na druhej strane, keď máme ložisko, kde veselo ťažíme a zrazu bude nejakým spôsobom, či už politickým alebo vojenským konfliktom obmedzené, cena vtedy vystrelí. Zase to bude iba dočasné, bavíme sa možno o mesiacoch, rokoch. Takže pri investíciách do komodít treba počítať s tým, že cena môže síce z dlhodobého hľadiska rásť, ale my môžeme nakupovať na jej vrchole a potom byť sklamaní.