Americký minister financií Scott Bessent v televíznom rozhovore radil všetkým dotknutým krajinám neodpovedať na clá, zavedené administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, pretože by to viedlo k eskalácii. „Uvoľnite sa, preberte si to a počkajte, kým sa situácia vyvinie. Pretože ak budete oplácať, dôjde k eskalácii,“ varoval Bessent podľa agentúry AFP.
Bessent v televízii Fox News podľa agentúry Reuters tiež vysvetľoval, že Rusko nie je na zozname krajín, voči ktorým USA zavádza recipročné clá, pretože USA s Ruskom neobchodujú a na Rusko uvalili sankcie.
Americké clá sú veľkou ranou svetovej ekonomike, dôsledky postihnú milióny ľudí, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Európania sú pripravení vyjednávať so Spojenými štátmi a súčasne sú pripravení odpovedať protiopatreniami, ak rokovania zlyhajú, zdôraznila podľa tlačových agentúr.
„Už dokončujeme prvý balík protiopatrení v reakcii na (americké) clá na oceľ. A teraz sa pripravujeme na ďalšie protiopatrenia na ochranu našich záujmov a nášho podnikania, ak rokovania zlyhajú,“ uviedla šéfka EK vo vyhlásení, ktoré urobila ešte pred summitom EÚ-strednej Ázie v Samarkande v Uzbekistane.
Vo videopríhovore v angličtine, francúzštine a nemčine von der Leyenová uviedla, že nové clá poškodia spotrebiteľov na celom svete. „Pocítia to okamžite. Milióny občanov budú mať vyššie účty za potraviny. Drahšie budú lieky, rovnako aj doprava. Inflácia sa zvýši,“ varovala.
Čína vyzvala Spojené štáty, aby okamžite zrušili jednostranné clá, a pohrozila protiopatreniami. Uviedli to vo štvrtok tlačové agentúry s odvolaním sa na čínske ministerstvo obchodu. Na dovoz z Číny budú Američania uplatňovať clo 34 percent.
Čína sa proti tomu rozhodne stavia a určite podnikne protiopatrenia, aby ochránila svoje práva a záujmy, uviedlo ministerstvo a vyzvalo USA, aby riešili nezhody s obchodnými partnermi prostredníctvom rovnoprávneho dialógu, napísala agentúra Reuters. Čínske ministerstvo podľa agentúry AFP upozornilo, že nové americké clá „nerešpektujú pravidlá medzinárodného obchodu a vážne poškodzujú práva a záujmy“ dotknutých strán.
Japonsko dôrazne vyzvalo Spojené štáty, aby zrušili svoje rozhodnutie o zavedení ciel, ktoré sú v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a poškodia globálnu ekonomiku a medzinárodný obchod. Uviedla to vo štvrtok japonská tlačová agentúra Kjódó s odvolaním sa na vyhlásenie vládneho hovorcu.
„Máme vážne obavy ohľadom toho, či sú clá v súlade s pravidlami WTO a obchodnou dohodou medzi Japonskom a USA,“ uviedol úrad v tlačovej správe. Povedal to novinárom hovorca japonskej vlády Jošimasa Hajašu podľa agentúry AFP v reakcii na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uvaliť nové clá vo výške 24 percent na dovoz japonského tovaru do USA.
Nové americké clá sú „extrémne poľutovaniahodné“, uviedol pred novinármi japonský minister hospodárstva, priemyslu a obchodu Jodži Muto. Podľa agentúry AFP dodal, že pri rokovaní so svojím americkým náprotivkom Howardom Lutnickom – ešte pred Trumpovým oznámením – opätovne dôrazne vyzval Washington, aby nové clá neuplatňoval proti Japonsku.
Kórejský premiér Han Duk-so, ktorý je súčasne úradujúcou hlavou štátu, nariadil mimoriadne opatrenia na podporu podnikov, ktoré pocítia dopady amerických ciel, vrátane ciel na dovoz automobilov. Uviedla to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na juhokórejské ministerstvo priemyslu.
Han na stretnutí s ministrom financií a ďalšími najvyššími predstaviteľmi požiadal ministra priemyslu, aby aktívne rokoval s Washingtonom o minimalizácii dopadu amerických recipročných ciel. Han má popoludní viesť schôdzku so súkromným sektorom, ktorá bude prerokúvať reakciu na americké clá, dodalo ministerstvo.
Kanadský premiér Mark Carney prisľúbil odpovedať protiopatreniami na clá uvalené americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorá podľa premiéra „zásadne mení“ medzinárodný obchod.
„Budeme proti týmto clám bojovať protiopatreniami,“ povedal Carney. Dodal, že americké clá na oceľ, hliník a autá „priamo postihnú milióny Kanaďanov“. Predseda kanadskej vlády však uznal, že Trumpove posledné oznámenie „zachovávajú množstvo dôležitých prvkov nášho vzťahu, obchodného vzťahu medzi Spojenými štátmi a Kanadou“.
Americký Senát počas noci schválil pomerom 51 ku 48 hlasom rezolúciu požadujúcu ukončiť Trumpove clá na dovoz kanadského tovaru. Rezolúciu podporili všetci demokrati a tiež štyria republikáni, uviedla agentúra AP. Dodala však, že návrh nemá žiadnu šancu prejsť v Snemovni reprezentantov.
Brazílska vláda vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA, píše AFP. „Brazílska vláda vyhodnocuje všetky možné kroky na zabezpečenie reciprocity v bilaterálnom obchode, vrátane využitia Svetovej obchodnej organizácie (WTO),“ uvádza sa vo vyhlásení brazílskych ministerstiev zahraničných vecí a priemyslu.
Medzičasom brazílsky Kongres schválil zákon, ktorý poskytuje vláde prostriedky na to, aby mohla reagovať na obchodné prekážky pre vývoz z Brazílie. K prijatiu zákona v Kongrese došlo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump oznámil, že USA uvalia na tovary z Brazílie desaťpercentné clá.
Švajčiarska prezidentka Karin Kellerová-Sutterová v reakcii na nové americké clá avizovala, že vláda v Berne čoskoro zadefinuje svoj ďalší postup, pričom „prioritou sú dlhodobé ekonomické záujmy krajiny“, ako aj rešpektovanie medzinárodného práva a voľného obchodu. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.
Čítajte viac Vyrábajte v Amerike, odkazuje Trump svetu. Clá na dovezené autá výrazne poškodia Slovensko
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo svojom vyhlásení označila nové americké clá na tovary z EÚ za „nesprávne“ a upozornila, že nepomáhajú ani jednej strane. Podľa nej by obchodná vojna Západ len oslabila v prospech iných globálnych aktérov, preto sa chce zasadiť za dosiahnutie dohody s USA.
Írsko v súvislosti s clami zo strany USA očakáva „primeranú“ reakciu Európskej únie. „Akékoľvek opatrenia musia byť primerané a zamerané na ochranu záujmov našich firiem, našich pracovníkov a našich občanov,“ uvádza sa vo vyhlásení írskeho premiéra Micheála Martina, ktorý uviedol, že ‚hlboko ľutuje‘ 20-percentné clo uvalené Spojenými štátmi na EÚ.
Írsko, v ktorom sídlia európske centrály veľkých amerických technologických a farmaceutických skupín, má najväčší obchodný prebytok so Spojenými štátmi zo všetkých členských štátov EÚ, pripomenula AFP.
Nemecký chemický priemysel v stredu vyzval EÚ, aby v reakcii na nové americké clá „zachovala chladnú hlavu“, a varoval, že „špirála eskalácie by len zvýšila škody“. „Rozhodnutie vlády USA nás mrzí,“ uviedlo vo vyhlásení Združenie nemeckého chemického priemyslu (VCI) a vyzvalo Brusel, aby s USA, ktoré sú pre nemecký chemický priemysel najväčším vývozným trhom, udržiaval dialóg.
„Cieľom musí byť spravodlivé riešenie pre obe strany“ a Nemecko „sa nesmie stať hračkou nekonečnej obchodnej vojny“, píše sa vo vyhlásení VCI, v ktorom sú aj také giganty ako spoločnosti Bayer a BASF.
Britský minister obchodu Jonathan Reynolds v reakcii na najnovší vývoj uviedol, že Spojené kráľovstvo je naďalej odhodlané uzavrieť ekonomickú dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by mohla pomôcť „zmierniť“ desaťpercentné clo uvalené na vývoz do USA. „Náš prístup spočíva v tom, že zostaneme pokojní a odhodlaní uzavrieť dohodu, ktorá, ako dúfame, zmierni vplyv toho, čo bolo oznámené,“ povedal Reynolds.
Európska únia nerokovala so Spojenými štátmi o clách, čo je z jej strany opäť chybou. Namiesto toho Brusel z ekonomickej záležitosti urobil ideologickú, reagoval vo štvrtok na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„Európska ekonomika a v konečnom dôsledku občania Európy budú opäť trpieť pre neschopnosť bruselských politikov. Po včerajšom vyhlásení ciel prezidenta USA je situácia jasná. Európska komisia mala rokovať! Mali na to dva a pol mesiaca,“ podčiarkol Szijjártó. Podľa neho EÚ mala rokovať s americkou vládou o colnej spolupráci a znížiť clá automobilového priemyslu z európskej na súčasnú americkú úroveň, teda z desiatich percent na 2,5 percenta.
Austrálsky premiér Anthony Albanese označil nové obchodné clá zo strany USA za „úplne neopodstatnené“ a upozornil, že Austrálčanom zmenia vnímanie vzťahov s USA. „Tieto clá nie sú neočakávané, ale dovoľte mi povedať jasne, že sú úplne neopodstatnené,“ povedal Albanese na tlačovej konferencii po oznámení, že USA uvalia na tovary z Austrálie desaťpercentné clo.
Generálny riaditeľ Federácie indických exportných organizácií Ajay Sahai pre agentúru AFP uviedol, že clá „poškodia dopyt“ po indických výrobkoch. „Clá uvalené na Indiu sú rozhodne vysoké a vyššie, ako sa očakávalo,“ dodal.
Trump predstavil rozsiahly balík ciel
Americký prezident Donald Trump v stredu predstavil rozsiahly balík recipročných ciel, na tovare z Európskej únie bude predstavovať 20 percent a na tovare z Číny 34 percent. Trump v naživo prenášanom vystúpení v Ružovej záhrade Bieleho domu oznámil, že minimálne základné clo pre všetkých obchodných partnerov má predstavovať desať percent a pre ďalších zhruba 60 krajín s najväčšou obchodnou nerovnováhou uvalí ďalšie clo. Trump chce clami podporiť americkú výrobu.
Clo na dovoz tovaru napríklad z Británie bude desať percent a na dovoz zo Švajčiarska 31 percent. Príslušný exekutívny príkaz prezident podpísal priamo pri svojom vystúpení pred kamerami.
Agentúry Kjódó a Reuters potom s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu uviedli, že základné clo desať percent pre všetkých obchodných partnerov vstúpi do platnosti 5. apríla. Recipročné clá, teda zvýšené clá, potom 9. apríla. Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na svoje zdroje následne spresnil, že základné desaťpercentné clo je už súčasťou oznámených vyšších recipročných ciel voči niektorým americkým obchodným partnerom.
Trump pri prejave ukázal tabuľku so zoznamom obchodných partnerov a dvoma stĺpcami údajov. Prvým bol stĺpec s názvom „clá účtované USA“, vrátane „menových manipulácií a obchodných bariér“. Vpravo potom stĺpec s oznámenými novými americkými clami. Prezident k tomu vysvetlil, že Spojené štáty svoje recipročné clá určujú približne ako polovicu sumy, ktorú vraj voči nim uplatňuje tá ktorá krajina.
Na Kanadu a Mexiko sa nové základné clo desať percent nevzťahuje. Na tovar z týchto krajín už Trump oznámil clo 25 percent v súvislosti s obchodom s drogami a nelegálnou migráciou. Tieto clá zostanú v platnosti a nový colný režim sa na tieto krajiny nemá vzťahovať. Zachované zostanú aj výnimky, ktoré Trump dojednal v rámci obchodnej dohody USMCA pri svojom prvom funkčnom období.
Na zozname figuruje Ukrajina, nie je na ňom však Rusko, ktoré proti susednej krajine rozpútalo v roku 2022 vojnu, konštatoval server Ukrajinska pravda. Na dovoz tovaru z Ukrajiny bude podľa tabuľky platiť desaťpercentné clo, na tovar z Ruska by však mala platiť rovnaká výška v rámci všeobecného základného cla.
Trump tiež naznačil, že zváži zníženie sadzieb, ak ostatné krajiny odstránia svoje obchody bariérami voči americkému tovaru.
Vo svojom prejave Trump používal agresívnu rétoriku, keď popisoval systém zahraničného obchodu, ktorý Spojené štáty pomáhali vybudovať po druhej svetovej vojne. USA boli podľa neho „vyrabované, vyplienené, znásilnené a vydrancované“ inými krajinami.
Zavedenie ciel má podľa neho priniesť ročné príjmy v ráde stoviek miliárd dolárov a vráti do USA pracovné miesta vo fabrikách. Analytici však varujú, že clá predstavujú riziko náhleho spomalenia ekonomiky kvôli výraznému rastu cien. Hrozí tiež, že clá vyvolajú širšiu obchodnú vojnu.
Hlavná analytička Petersonova inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu (PIIE) Mary Lovelyová agentúre Bloomberg povedala, že clá, ktoré Trump oznámil, sú „oveľa horšie, ako sme sa obávali“. Podľa nej budú mať obrovské dôsledky na presmerovanie obchodu v celosvetovom meradle.
Najvyššie clá pre malú ostrovnú krajinu a africké Lesotho
Obzvlášť vysoké clá oznámil americký prezident Trump pre veľmi malých obchodných partnerov a niektoré krajiny v kríze. Najvyššiu sadzbu vymeral súostroviu Saint-Pierre a Miquelon, ktoré je francúzskym zámorským územím, a potom africkému štátu Lesotho, o ktorom šéf Bieleho domu nedávno žartoval, že o ňom nikto nikdy nepočul. Zhodne dostali 50-percentnú sadzbu. Na tovar zo Sýrie sa v Spojených štátoch bude vzťahovať clo vo výške 41 percent.
Americký prezident chce rozsiahlym colným balíkom podporiť ekonomiku. Clá sa líšia, niektoré krajiny ako Rusko, na zozname vôbec nie sú. Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová spravodajskému webu Axios povedala, že Spojené štáty Rusko nezohľadnili, pretože americké sankcie „už všetok významný obchod vylučujú“.
Naopak Ukrajina, ktorá sa vyše tri roky bráni ruskej agresii a dúfa v pomoc Washingtonu s uzavretím mieru, na zozname figuruje. Na jej tovar sa bude vzťahovať desaťpercentná sadzba.
Čítajte viac Trump zavádza 25 % clá na dovoz áut. Slovensko to zabolí
Na 49-percentné clo sa musí pripraviť Kambodža, nasleduje Laos so 48 percentami a za ním Madagaskar so 47 percentami. Vietnamský tovar Spojené štáty zaťaží 46 percentami, Mjanmarsko a Srí Lanku 44 percentami.
Trump oznámil tiež plošné clá vo výške desiatich percent prakticky na všetok dovoz do Spojených štátov. Vyhlásil, že na mnoho krajín sa budú vzťahovať vyššie sankcie v závislosti od obchodnej nerovnováhy. Cieľom opatrení sú najmä tie krajiny, ktoré Spojené štáty považujú za krajiny s obzvlášť vysokými obchodnými bariérami pre americké výrobky.
Na zozname sú tiež malé nesamosprávne územia, ako je Tokelau v južnom Pacifiku a Gibraltár alebo ostrovy Aruba v Karibskom mori, ktoré tvoria jednu z konštitučných krajín Holandského kráľovstva, a Turks a Caicos patriace Británii. Na rozdiel od Saint-Pierre a Miquelon ale tieto územia budú mať len základnú desaťpercentnú sadzbu.