Samozrejme, treba uviesť niekoľko spresnení. SLAK je choroba, ktorá sa na ľudí neprenáša, zato človek ju povedzme odevom, topánkami, dopravnými prostriedkami môže preniesť do chovov. Ak teda máme pomôcť slovenským poľnohospodárom, vyhýbajme sa farmám s dobytkom, ošípanými či ovcami. Červenú má aj predaj z dvora. Počnúc mliekom a končiac v posledných rokoch obľúbenými veľkonočnými jahňatami. „Ide o bezpečnosť fariem, o ich prežitie,“ tak túto požiadavku sformuloval Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mäsa.
Mlieko, ktoré si ľudia kupujú a pochádza zo slovenských fariem, je bezpečné. Vyhlásil to Marián Šolty, šéf Slovenského mliekarenského zväzu. Je jasné, že mlieko z oblastí, kde vyčíňala nákaza SLAK, sa do potravinového reťazca nedostáva. Vo všetkých slovenských mliekarňach mlieko pasterizujú. Pasterizácia, ako spresnil Marián Šolty, šéf Slovenského mliekarenského zväzu, prebieha 15 sekúnd pri 72 stupňoch Celzia. Je to teplota, pri ktorej sa bezpečne likvidujú akékoľvek nežiaduce mikroorganizmy v mlieku a zároveň sa v ňom zachovávajú všetky výživné látky.

Marián Šolty je nielen potravinár, ale aj lekár. Najmä v situácii, akú zažíva Slovensko, je práve zdravotná stránka potravín mimoriadne dôležitá. Na tento moment mliekari obzvlášť dbajú. Mlieko sa testuje dva razy, pri odbere z farmy a druhý raz pri zvoze mlieka. Pri analýze mlieko skúmajú až z hľadiska 10 parametrov. To, čo garantuje jeho bezpečnosť, je práve pasterizácia. „Mliečne výrobky označené písmenami SK a schvaľovacím číslom konkrétnej slovenskej mliekarne v ovále sú garanciou bezpečnosti a kvality, zárukou pôvodu a dodržania legislatívy a bezpečnostných kontrol,“ zdôraznil Marián Šolty.
Kde sme, kam nesmieme spadnúť
Do chvíle, keď sa na Slovensku nepodarí skrotiť nákazu SLAK, nekupujte mlieko z kedysi populárnych mliečnych automatov. Neprešlo totiž pasterizáciou. Rozhodne treba vyčkať, kým nedostaneme SLAK pod kontrolu. Ako už niekoľko ráz odznelo, čakajú nás zhruba dva mesiace, kým sa bude dať s istotou povedať, že nákaza je pod kontrolou.
Princíp dva razy meraj a raz rež sa uplatňuje aj pri uvádzaní čerstvého slovenského mäsa na trh. Zvieratá sú prehliadnuté pred odchodom z farmy a potom otestované na bitúnku. Je to dobrý, desaťročiami preverený systém, produkt takpovediac československej veterinárnej školy.
V tejto chvíli však nejde len o osobnú bezpečnosť každého spotrebiteľa, ale hrá sa aj o budúcnosť slovenského poľnohospodárstva. Chovy hovädzieho dobytka boli a sú osou rozvoja poľnohospodárskej výroby. Produkcia mlieka, ale rovnako aj mäsa – hovädzieho i bravčového – hovorí o tom, ako sa krajine darí, či je živá, produktívna a dostatočne poľnohospodársky a potravinársky sebavedomá. Kým v produkcii bravčového mäsa sebestačnosť upadla a klesla k štvrtine, v mlieku sa podarilo uchovať aký-taký stav rovnovážnosti a sebestačnosť dosahuje niečo medzi 75 až 80 percentami.
Na Slovensku sa ročne vyprodukuje viac ako 800 miliónov kilogramov mlieka. Päť ohnísk nákazy SLAK v priebehu ani nie mesiaca však pripravilo krajinu o 54 miliónov kilogramov, čo predstavuje 7 percent z celkovej produkcie. Uviedol to Alexander Pastorek.
Ostrieľaný profesionál, ktorý dlhé roky manažuje nielen jeden z najlepších slovenských chovov dojníc v Imeli v okrese Komárno, ale aj vyše tristočlennú skupinu komerčných mliečnych fariem, povedal, že v dôsledku nákazy SLAK sa Slovensko pohybuje na hranici udržateľnosti surového kravského mlieka pre slovenské mliekarne. Otvorene povedal, že každý nový prípad SLAK môže z tejto produkcie ukrojiť, čo by spôsobilo ešte väčšie ekonomické škody farmárom aj spracovateľom. Mliekari nevylúčili v prípade ďalšieho šírenia SLAK a straty zdrojov mlieka ani rast cien mliečnych výrobkov. Zatiaľ sa darí držať rovnováhu.

Pravidlá pre všetkých chovateľov
Alexandrer Pastorek spresnil pohľad na slovenské chovy mliečneho dobytka. Podľa Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat máme na Slovensku 13-tisíc chovateľov hovädzieho dobytka. Ide o údaj z konca februára. No z tohto obrovského počtu farmárov zabezpečuje 98 percent všetkého mlieka už len 318 fariem. To znamená, že vyše 12 a pol tisíca sú drobní chovatelia s jednou, dvoma či troma kravami, tu a tam trochu väčším stádom, ktorí sa sústreďujú na produkciu mlieka na výrobu syrových nití, korbáčikov a podobných produktov.
Pastorek pripomenul malým aj veľkým farmárom, aby dodržiavali bezpečnostné opatrenia. Po pondelkovom stretnutí chovateľov s ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom a ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej potravinovej správy Martinom Chudým sa začalo pracovať na manuáli, ktorý by najmä drobným chovateľom dobytka spresnil, ako si počínať v krízovej situácii, akej momentálne čelí Slovensko. Nemala by to byť iba papierová brožúra v slovenčine či maďarskom jazyku, ale keďže žijeme v ére internetu a farmárči aj veľa mladých ľudí bez odborného vzdelania, mali by byť postupy, ako sa správať na farme počas SLAK, dostupné aj na sociálnych sieťach.
Bezpečnosť pritom nie je iba vecou samotných farmárov, o tri týždne sa začnú veľkonočné sviatky, ktoré vyvolajú zvýšený pohyb ľudí po celej krajine. Pastorek apeloval, aby ľudia nechodili na farmy. Spoločnosť je dnes v pohybe, ľudia chodia z krajiny do krajiny a môžu sa stať nevediac ako nositeľmi nákazy.
Viacerí pamätníci ostatnej nákazy SLAK, ktorá zasiahla Slovensko v roku 1973, hovoria, že naozaj treba striktne dodržiavať pravidlo minimalizácie pohybu. Celé Slovensko dnes doslova žije na kolesách, pohyb treba obmedziť. Jozef Puvák, ktorý s družstevníkmi z Kočína, Lančára a Šterús vybudoval jeden z najproduktívnejších chovov na Slovensku, spomína, že v roku 1973 platilo plno obmedzení. Dovedna bolo na Slovensku 173 ohnísk.

Dediny, v ktorých sa nákaza vyskytla, boli izolované. „Bol som študentom Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a autobus, ktorý ma viezol do mesta pod Zoborom, okľukou obchádzal všetky obce, kde sa vyskytla slintačka a krívačka,“ spomína dnes 73-ročný Jozef Puvák. Slintačku sa napokon podarilo dostať pod kontrolu. Najväčšie škody vtedy napáchala na chovoch ošípaných, keď bolo utratených viac ako stotisíc zvierat. Predstavme si, že by sme teraz prišli o takéto množstvo prasiat. Dovedna ich je čosi cez 400-tisíc, takáto strata by sotila Slovensko do neriešiteľnej situácie.
Veľkonočné jahňatá pôjdu na trh
Všetky mimoriadne opatrenia, ktoré na farmách prijali, sú opodstatnené. Kľúčové sú tzv. hygienické slučky, ktoré sú samozrejmosťou v chovoch hydiny ako aj ošípaných. Jedným z bezpečnostných opatrení, ktoré vyplynú zo SLAK, zrejme bude, aby pracovníci fariem vo vlastných domácnostiach nechovali zvieratá a nezvyšovali tak riziko prenosu nákazlivých chorôb.
Dobrou správou pre chovateľov oviec je, že sa uvoľnia reštrikcie na obchod s veľkonočnými jahňatami. Povedal to Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce, kde dochovali 800 jahniat. Na celom Slovensku ich na domáci, ale najmä zahraničný trh pripravili 80-tisíc. Ovčiari, ak všetko dobre dopadne, neprídu o príjmy z predaja jahniatok.

Výdavky na prekonanie SLAK budú vysoké. Premiér v pondelok pripustil, že môžu prekročiť aj hranicu desiatok miliónov eur. Veď ide o množstvo strát, povedzme aj z vývozu. Poľsko napríklad zastavilo dovoz všetkých mliečnych výrobkov, hoci to pravidlá EÚ nepripúšťajú. Z oblastí Slovenska, ktoré sú bez nákazy, by tovar mal mieriť naďalej na trhy EÚ. Mliekari naznačili, že aj tieto straty by bolo žiaduce zahrnúť medzi škody, ktoré by mal kompenzovať štát.
V týchto dňoch je však najdôležitejšie udusiť SLAK v ohniskách, kde pripravil farmárov o živobytie. Alexander Pastorek má pravdu, keď smerom k celému Slovensku hovorí, že treba spojiť všetky sily na zastavenie šírenia infekcie, čo sa týka štátnych orgánov, farmárov, spracovateľov ako aj širokej verejnosti.