Rozšírenie SLAK do jedného z najproduktívnejších chovov dojníc môže destabilizovať produkciu mlieka na Slovensku. Pripustila to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Nikomu z poľnohospodárov nie je príliš do reči,“ povedal Andrej Gajdoš, predseda SPPK. Druhý muž slovenskej agropotravinárskej samosprávy Emil Macho spresnil, že Slovensku reálne hrozí výpadok šiestich percent produkcie mlieka a piatich percent kráv. Z dodávok mlieka do mliekarní totiž vypadli mimoriadne silní producenti – farma PD Baka, za ňou výdojné hospodárstva spoločnosti Naše farmy v Medveďove a Ňárade. A teraz veľkofarma v Plaveckom Štvrtku.
Vo vzduchu visí otázka, kto bude ďalší? Napriek mimoriadnym opatreniam, ktoré za pochodu prijímajú na zvyšných 318 farmách, nik si nie je absolútne istý, čo sa stane v nasledujúcich dňoch. Policajtom po novom budú pri zabezpečení verejného poriadku v súvislosti s nákazou pomáhať aj vojaci. „Vzhľadom na to, že sily a prostriedky Policajného zboru nepostačujú na plnenie úloh súvisiacich so zabezpečením verejného poriadku a strážených objektov, navrhuje sa vyčlenenie profesionálnych vojakov na plnenie úloh Policajného zboru,“ informovalo ministerstvo obrany. Vojaci, ktorí budú na plnenie týchto úloh vyčlenení budú s policajtami nasadení do spoločných hliadok.
Čítajte viac Kruté opatrenia a miliónové škody. Slintačka devastuje naše farmy, na Slovensku máme mimoriadnu situáciu
„Moderné slovenské poľnohospodárstvo zažíva drámu, akú nepamätá najmenej 50 rokov, keď krajinu naposledy zovrela nákaza SLAK,“ povedal predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Škody idú zatiaľ do desiatok miliónov eur. Na mimoriadnom rokovaní vlády v pondelok premiér Robert Fico oznámil, že zatiaľ dosiahli sumu okolo 60 miliónov eur, pričom môžu byť podľa neho ešte vyššie. Premiér na rovinu povedal, že „ešte stále nevieme, čo bude ďalej, hoci opatrenia sú mimoriadne dôrazné“. Oznámil, že vláda uvoľnila na nákup tovarov potrebných na boj so SLAK 10 miliónov eur.
Ako informovala agentúra TASR, v pondelok telefonoval predseda vlády s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a upozornil ju, že SLAK rozšírením sa zo Slovenska a Maďarska môže vytvoriť problém v celej Európe. „Sme veľmi blízko českých aj rakúskych hraníc. Preto som sa dohodol s predsedníčkou EK, že v krátkom čase ju budem informovať o našich návrhoch, pokiaľ ide o kompenzácie.“
Generáli po boji
Hrá sa skutočne nielen o desiatky miliónov, ale v prípade rozšírenia nákazy možno o stámilióny eur. Lenže keby peniaze hneď hoci aj zajtra vyplatili chovateľom, ktorých zložila na kolená nákaza SLAK, obnova fariem a produkcie mlieka potrvá najmenej dva roky. Je to spôsobené dlhým reprodukčným cyklom dobytka.
Farmy, ktoré sa dopracovali k priemernej ročnej úžitkovosti kráv vyše 10– až 11-tisíc litrov, a takéto chovy Slovensku z produkcie mlieka teraz vypadli, sa dostávali k svetovej úrovni v dojnosti celé roky. Preto sa ľudí zmocňuje zúfalstvo, je ohrozená ich celoživotná práca, a preto chovateľov nik v tejto chvíli nemusí povzbudzovať k tomu, aby prijímali mimoriadne opatrenia. Ide im naozaj o život.
Čítajte viac Je to suverénne najvážnejšia nákaza, aká nás postihla. Vírus sa mohol do Maďarska dostať nelegálnym dovozom, hovorí odborníčka
Ako zabrániť šíreniu SLAK? Je to ešte vôbec možné? Ruku do ohňa nedá v tejto chvíli možno nik, lebo od 7. marca, keď Maďarsko oznámilo svoj prípad v Kisbajcsi, uplynuli tri týždne a práve počas nich mohlo dôjsť k rôznym, inak bežným pohybom ľudí medzi farmami, a to nielen vnútri krajiny. Mlieko aj mäso sú komoditou, s ktorou sa čulo obchoduje, slovenské farmy ich nevyrábajú iba pre naše mliekarne a mäsokombináty, ale aj pre zahraničie.
Od Maďarov sa dožadujeme trasovania, teda vystopovania vírusu SLAK, ale nemenej dôležité je zistiť, ako sa ľudia vrátane takých špecializovaných profesií, akými sú povedzme inseminátori alebo čaty tzv. paznechtárov, pohybovali. Vraví sa, že po boji, hoci ten sa ešte naplno nerozhorel, sa vynára veľa generálov.
Na brífingu komory celkom oprávnene zaznelo, aby atmosféru nezhusťovali politici, ktorí prejavujú súcit s dotknutými chovateľmi, malými aj veľkými a navrhujú, ako veci bezbolestne riešiť. Žiaľ, ako pripomenul Emil Macho, bezbolestného riešenia niet, ak sa vakcinuje, tak s cieľom znížiť nálož vírusu v ohnisku, ale zvieratá musia byť usmrtené.
S tým sa nevedia zmieriť predovšetkým malí chovatelia. Protesty pod zástavou Nezabíjajte nám Karčiho, však nemajú podľa Emila Macha zmysel. Ak v ohnisku likvidujú tisíce kráv na veľkých farmách s cieľom vyhubiť ložisko vírusu do tla, musia padnúť za obeť aj malé chovy. „Ide o také isté hospodárske zvieratá, aké sa chovajú na družstevných farmách. V tom nie rozdielu,“ vysvetlil Macho. To je pravda, ale ľudia to v tejto chvíli len ťažko chápu.
Sprchujú sa a prezliekajú
Čo teda robiť? Martin Záhumenský predstavuje mladú generáciu chovateľov na Slovensku a vysvetlil, čo všetko urobili v spoločnosti Agrocontract v okrese Nové Zámky preto, aby ochránili pred vírusom takmer 6-tisíc kusov dobytka. Denne odtiaľto prúdi do slovenských mliekarní okolo 105– až 110-tisíc litrov mlieka.
Na farme zostali pracovať len ľudia, ktorí sa výlučne starajú o dobytok. S pracovníkmi je dohodnutý aj supernúdzový režim uplatnený pred polstoročím, že zostanú v prípade zhoršovania situácie jednoducho za bránou farmy. Pred farmou vybudovali bezpečnostnú aj dezinfekčnú rampu a samozrejmosťou je dezinfekčný brod.
Čítajte viac Nejde iba o živobytie farmárov, v hre je záchrana živočíšnej výroby na Slovensku. Robíme čo je v našich silách, hovorí šéf veterinárov o slintačke
Tieto brody pozná vari každý, koho privádzali povinnosti na farmy živočíšnej výroby. Ich aktivácia mala byť samozrejmosťou už po oznámení prvého prípadu SLAK v Maďarsku. V Agrocontracte podobne ako na farmách ošípaných prechádzajú ošetrovatelia, zootechnici a ostatný nevyhnutný personál cez tzv. hygienickú slučku. V nej sa pracovníci osprchujú a vymenia si „civilný“ odev a topánky za pracovné. Agrocontract zakúpil vlastnú cisternu, aby nemuseli kamióny zvážajúce mlieko vôbec vstupovať do areálu farmy. Prečerpáva sa za bezpečnostnou rampou.
SLAK zrejme prinesie ďalšiu veľkú zmenu: ľudia, ktorí pracujú na farmách, nebudú môcť doma chovať zvieratá. Takéto opatrenie napríklad zaviedli v družstve v Boľkovciach, kde pred troma rokmi africký mor ošípaných poslal 8-tisíc prasiat rovno do kafilérie. Družstevníkom zákaz súkromného chovu kompenzujú.
Nedávno sme sa pýtali predsedu družstva PVOD Kočín Jozefa Puváka, koľko ich stálo posilnenie bezpečnostných opatrení. Odvetil, že v tejto chvíli je to zbytočná otázka, pretože ide o záchranu tak chovu dojníc, ako aj ošípaných. Na vrátnici v Šterusoch sedia spoľahlivé družstevníčky a tie nevpustia nikoho do areálu. Hrá sa, ako povedal, o všetko. O budúcnosť nielen tohto, ale aj ďalších slovenských chovov.
Amnestované neregistrované chovy
V tejto súvislosti otvoril brífing na komore otázku neregistrovaných chovov. Keď vlani túto povinnosť zaviedli veterinári na žiadosť Bruselu, mnohí vrátane politikov opozície to odmietali. SLAK náhle odhalil, že len v ohniskách výskytu bolo okolo jednej tretiny nezaregistrovaných drobných chovov. Boli amnestované, to sa profesionálnym chovateľom nepáči, pretože vidia v týchto chovateľoch potenciálny zdroj nákazy ohrozujúci farmy, ktoré zásobujú Slovensko čerstvým mliekom. Tí, čo chovajú zvieratá načierno, sú neraz vzdialení od veľkochovov len pár sto metrov. A potom je tu otázka daňových únikov, najmä ak ide o väčšie chovy prevádzkované načierno.
SLAK otvoril množstvo otázok a zostril súperenie na slovenskej politickej scéne, kde sa napríklad KDH dožaduje výmeny na poste ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. V ostrých diskusiách sa radí, čo sa malo urobiť inak. To, čo sa stalo, sa však neodstane, treba za chodu riešiť veci s chladnou hlavou a nechať konať tých, na ktorých hlavy delegoval štát zodpovednosť – teda veterinárov. SLAK je naozaj smrteľným nebezpečenstvom ohrozujúcim sebestačnosť v mlieku. Ak by prenikol do chovov ošípaných, môže zdecimovanú populáciu prasiat doraziť načisto.