Čo je transakčná daň, z čoho sa platí a v akej výške?
Je to nová daň, zavedená na území Slovenska a týka sa odchádzajúcich platieb právnických osôb, ktoré nie sú vymedzené ako výnimky a fyzických osôb – podnikateľov. Čiže netýka sa bežných občanov. Výška závisí od toho, o akú transakciu ide. Ak sú to odchádzajúce platby ako úhrada alebo inkaso, tak je výška 0,4% z odchádzajúcej platby, maximálne 40 eur. Každá platba nad 10 000 eur je teda zaťažená maximálne sumou 40 eur. Ďalšou kategóriou sú výbery z hotovosti z účtu, tie budú podliehať 0,8% dane bez limitu. Čiže každá tisícka vybraných peňazí z účtu bude znamenať 8 eur daň. Špecifickou kategóriou sú platobné karty, tie budú podliehať fixnej ročnej dani vo výške 2 eurá, bez ohľadu na to, či vykonám jednu alebo tristo platieb. V roku, v ktorom dôjde k obmene kariet, keď pôvodná stratí platnosť, počítame ako keby s dvoma sumami, čiže dvakrát dve eurá.
Kto vlastne podnikateľ je a kto podnikateľ nie je, lebo v zákone sú rôzne výnimky…
Zákon definuje dve kategórie, a to je daňovník a platiteľ dane. Daňovník je ten, koho postihuje tá daň, sú to napr. právnické osoby alebo fyzické osoby podnikatelia. A práve pri kategórii fyzická osoba – podnikateľ je problém, pretože zákon o dani z finančných transakcií tento pojem ďalej nejako nešpecifikuje, ani sa neodvoláva na iný právny predpis. Iba v dôvodovej správe sa môžeme dozvedieť, že za podnikateľa by sme mali považovať takú osobu, ktorá je definovaná na úrovni § 2 ods. 2 obchodného zákonníka. Konkrétne ide o fyzické osoby, ktoré sú držiteľom živnostenského oprávnenia, potom sú to kategórie fyzických osôb, ktoré vykonávajú nejakú špeciálnu činnosť na základe osobitného osvedčenia, povolenia ako sú napr. advokáti, daňoví poradcovia, mediátori, veterinári. Treťou kategóriou sú samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sú evidovaní na okresnom úrade alebo vo svojej obci. Potom je kategória fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi a tých sa vôbec netýka daň z transakcií, netýka sa ich povinnosť ani mať zriadený transakčný účet, ide napr. o také fyzické osoby, ktoré len prenajímajú nehnuteľnosť napr. že zdedili nejakú nehnuteľnosť, môže to byť aj osoba ktorá napríklad predáva virtuálnu menu. Čiže ak sa nájdem v kategórii, že nespadám medzi podnikateľov, tak nie som povinný znášať daň ani riešiť transakčný účet.
Potom je ešte kategória umelci, autori a medzi nimi napríklad aj povolanie model a modelka.
Presne tak. Slobodné povolania reálne nevykonávajú činnosť na základe živnostenského oprávnenia alebo nepotrebujú špeciálne povolenie na to, aby boli označení za herca alebo speváka, či už je to príjem aktívny alebo pasívny, vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, alebo dokonca aj licenčný poplatok, keď je vyplácaný autorovi. Alebo programátor, tak to sú presne tie osoby, ktoré nespadajú do kategórie podnikateľ.
Ľudia si mnohé povinnosti nechávajú na poslednú chvíľu. Čo sa stane, ak niekto si nestihne do 1. apríla založiť podnikateľský účet?
To, že každá fyzická osoba musí mať založený podnikateľský účet, nie je úplne pravda, pretože zákon o dani z finančných transakcií hovorí o transakčnom účte. Transakčný účet pri fyzickej osobe je účet, ktorý je vedený na meno a priezvisko tejto osoby. Samozrejme, keď sa z praktického hľadiska rozprávame o dopadoch a dôsledkoch dane z finančných transakcií, tak pre mňa ako fyzickú osobu je najlepšie mať založený podnikateľský účet, pretože banka, vie že ide o podnikateľský účet a vie, že z neho má počítať a zrážať daň z finančných transakcií. Ak by som mal založený účet, ktorý nie je podnikateľský, ale bol by vedený na moje meno, tak tiež sa považuje za transakčný, ale dostávam sa do situácie, že ja sám si musím daň vypočítať, sám odviesť, podať sám daňové priznanie alebo oznámenie. Ak nebudem mať podnikateľský účet, ani takýto súkromný účet a budem vykonávať platby prostredníctvom účtu napr. manželky alebo partnerky, tak som nesplnil literu zákona a tým pádom mi hrozí uloženie sankcie vo výške od 30 do 3000 eur, pretože ide o porušenie povinnosti. Táto pokuta môže byť ukladaná aj opakovane až do momentu, pokiaľ neodstránim protiprávny stav a nezaložím si transakčný účet.
Pomôže, ak si niekto založí takýto účet v zahraničí?
Nepomôže, iba si skomplikuje život a to práve kvôli tomu, že zahraničná banka nie je viazaná slovenským zákonom o dani z finančných transakcií, tým pádom si takáto fyzická osoba bude musieť daň sama započítať, sama ju odviesť a sama si podať oznámenie. To isté platí pre právnické osoby, tiež by si museli sami počítať, podávať a odvádzať dane.
Čo sa vlastne sa z podnikateľského účtu musí platiť a čo sa platiť nemusí? Musia z neho odchádzať odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a daň z príjmu, alebo nemusia?
Najpodstatnejšia informácia, ktorá by mala odznieť pre živnostníkov je, že by si mali urobiť poriadok vo svojich financiách. Veľa týchto fyzických osôb fungovalo spôsobom, že malo jeden účet a používalo ho univerzálne na všetko. Od nákupu potravín cez platenie odvodov do sociálnej, zdravotnej poisťovne. Tomu by mal byť koniec. Pretože v zákone máme zadefinovaný predmet dane takým spôsobom, že je úplne jedno, či je to platba súkromná alebo súvisiaca s podnikaním. Veď banka nemá odkiaľ vedieť, či ako živnostník platím za materiál alebo platím za súkromný nákup. To znamená, že akákoľvek odchádzajúca platba, keď sa rozprávame o platbe zadanej prostredníctvom úhrady alebo inkasa, je z pohľadu banky odchádzajúcou platbou, z ktorej bude vypočítaná a zrazená daň z finančných transakcií. Znamená to, že keď nechcem platiť daň z finančných transakcií zo súkromných platieb, z ktorých by sa daň po správnosti ani platiť nemala, tak by som si mal oddeliť financie tak, že tie, ktoré súvisia s podnikaním, by mali odchádzať z podnikateľského účtu a tie, ktoré sú súkromné, by mali odchádzať zo súkromného.
Hovoríte mali. Ale musia?
Banka nevie vyhodnotiť, keď je to podnikateľský účet, či odchádzajúca platba je súkromná alebo súvisiaca s podnikaním. Čiže ona každú odchádzajúcu platbu, ktorá vyslovene nie je vyňatá výnimkou, bude zaťažovať daňou z finančnej transakcie. A, bohužiaľ, problém je v tom, že keby som nemal založený podnikateľský účet a mal by som iba súkromný účet, ktorý sa bude považovať z pohľadu zákona za transakčný účet, lebo je používaný aj na platby súvisiace s podnikaním, tak nikde v zákone nie je povedané, že mam oddeliť platby súkromné a podnikateľské a platiť, vypočítať si daň z finančných transakcií len z tých, ktoré súvisia s podnikaním. Zákon je práveže napísaný tak, že predmetom dane je každá odchádzajúca platba z transakčného účtu okrem tých, ktoré vyslovene nie sú zadefinované, že nie sú predmetom dane.
Vy ste spomínali, že sú mnohí živnostníci, ktorí doteraz nemali podnikateľský účet. Ak si ho založia, musia všetky príjmy z podnikania prichádzať na tento účet? A pre nich potom stačí, keď si na ňom nechajú platby na odvody, dane a keď je to v rámci jednej banky, všetky ostatné peniaze si prevedú na svoj bežný účet a tým pádom sa transakčnej dani vyhnú?
Áno, toto je asi najvhodnejší scenár. Nasmerujte si všetky prichádzajúce platby na podnikateľský účet. Odchádzajúce platby nech súvisia len s podnikaním. Peniaze, ktoré vám majú zostať na živobytie, si ako fyzická osoba môžete kedykoľvek previesť na súkromný účet a aby tento prevod nepodliehal dani z finančnej transakcii, musí byť splnená jediná podmienka. Oba účty, teda aj podnikateľský, aj súkromný musia byť v tej istej banke. V takomto prípade si z toho súkromného účtu môžete realizovať akúkoľvek súkromnú platbu. Ale nesmiete sa pomýliť, lebo ak urobíte nejakú platbu súvisiacu s podnikaním zo súkromného účtu, tak podľa zákona už je tento účet považovaný za transakčný.
Hovorili sme o tom že napríklad platba daní nepodlieha transakčnej dani. Ako je to s inými daňami, poplatkami, ktoré možno neodvádzame štátu, ale napríklad mestu? Napr. daň z nehnuteľností alebo za vyhradenie parkovacieho miesta.
Krásny príklad, ako sa dá vybrať daň z dane. Pretože druh daní, ktorý spomínate, nie je uvedený ako výnimka. Čiže je predmetom dane. Práve daň z nehnuteľností, napriek tomu, že je platená mestu, obci a teda nie je platená do štátneho rozpočtu, tak bude podliehať dani z transakčných transakcií. Môžu to byť aj ďalšie dane, ktoré sú platené do zahraničia, lebo fyzická osoba môže teoreticky vykonávať svoju činnosť čiastočne v zahraničí, čiastočne na Slovensku. Čiže keby to bola aj DPH platená do zahraničia v rámci nejakej aktivity, ktorú vykonáva fyzická osoba či právnická osoba, tak tiež podlieha dani z finančných transakcií.
Ako sa transakčná daň bude vlastne počítať a kto a ako často ju bude odvádzať?
Najjednoduchší scenár je, že si založíte podnikateľský účet a banka bude vedieť, že má z tohto účtu vypočítať a zraziť daň. Ak teda neurobíte žiaden prešľap a nezaplatíte z iného účtu niečo, čo by bolo súvisiace s vašim podnikaním, tak si sám nemusíte nič počítať, odvádzať. Ale akonáhle by ste používali ten súkromný účet aj na platby spojené s podnikaním, tak všetka tá administratíva, ťažoba, padne na vás, sám si budete musieť počítať, odvádzať a podávať daňové priznanie. Počítanie dane bude zautomatizované, čiže banky menia svoje softvéry. Je teraz možno otázne, či banka bude strhávať daň z finančných transakcií položku po položke, alebo všetko spočíta a jednou sumou to zrazí na konci kalendárneho mesiaca, to bude závisieť od tej-ktorej banky.
Je transakčná daň predmetom dane, to znamená, môžu si ju dať podnikatelia, živnostníci do daňového priznania ako náklad?
Áno, táto daň je uznateľným výdavkom. Doplnili to do zákona o dani z príjmov. Ale môžeme napr. polemizovať nad takou situáciou, že keby bola realizovaná platba či už fyzickej osoby alebo eseročky, konateľa, spoločníka, ktorá by bola súkromnou platbou, ktorá sa sama o sebe neúčtuje ako náklad, či potom takto zrazenú daň z finančných transakcií súvisiacich s touto platbou je možné považovať za daňovo uznateľný výdavok. To je minimálne na polemiku. Myslím si, že v tomto prípade nie je splnený základný predpoklad daňového výdavku a malo by aj táto daň z finančných transakcií sama o sebe byť účtovaná ako pohľadávka voči konateľovi, spoločníkovi za súkromný nákup.
Mnohí živnostníci si platia minimálne odvody a zároveň si odkladajú peniaze na dôchodok tak, že peniaze investujú do nejakých akcií, platia si sami životné alebo úrazové poistenie, aby boli dostatočne krytí pre prípad straty príjmu. Tieto platby sú aké?
Pokiaľ by boli vykonané z podnikateľského účtu, tak nemám vedomosť, že by nemali byť predmetom dane, čiže odporúčam scenár, ktorý tu už zaznel. Čiže založiť si druhý účet v tej istej banke, súkromný, a previesť peniaze z podnikateľského účtu na súkromný a realizovať investície už zo súkromného účtu.
Transakčná daň platí pre firmy, ale sú mnohí zamestnanci, ktorí sa obávajú, že sa zamestnávateľ bude vyhovárať za transakčnú daň a aj pre ňu plat nezníži, bude ťažšie dosiahnuť zvýšenie platu. Takže, ak má firma 1000 zamestnancov a posiela 1000 výplat ako hromadný platový príkaz, je to jedna platba alebo 1000 platieb?
Zamestnanci sa opodstatnene boja toho, že keď zamestnávateľovi rastú akékoľvek náklady, tak to môže logicky viesť k tomu, že nebude zvyšovať mzdy v takej výške, v akej by ich pôvodne možno zvýšil. Možno to bude znamenať nepríjemné krátenie nepeňažných benefitov. Zamestnávateľ musí niekde nájsť prostriedky, aby ustál novú daň z finančných transakcií. Čo sa týka platieb pri tisícoch zamestnancoch, v zahraničí napr. existujú možnosti ako je hromadná platba, kde sa jedna suma odpíše z účtu firmy, potom priamo banka distribuuje platby konkrétnym zamestnancom. Ak sa ale rozprávame o štandardnom systéme, že sú platy odpísané z účtu položku po položke, tak každá položka bude podliehať dani z finančných transakcií, čiže nespočíta sa jedna suma, napr. milión eur a z nej bude maximálna platba dane len 40 eur, ale daň sa vypočíta z každej tej jednotlivej platby. A späť k hromadnej platbe. Rozprával som sa so zástupcom jednej z bánk a oni vyslovene povedali, že nechcú ísť do toho riešenia, že by jednu hromadnú sumu odpísali z účtu zamestnávateľa a následne to posielali cez interné účty zamestnancom. Pretože sa vystavujú zodpovednosti, že práve banka, ktorá ma daň vypočítať a odviesť, by neposúdila správne výpočet a ona by bola zodpovedná za neodvedenie alebo za nesprávne odvedenie dane.
Platby kartou sú zaťažené daňou vo výške 2 eurá za rok. Znamená to teda, že živnostníkom, ak chodia nakupovať tovar, oplatí sa im to zaplatiť kartou viac ako si nechať vystaviť faktúru a platiť prevodom?
Určite áno, práve tým, že sa nepočíta daň z finančných transakcií z hodnoty transakcie, ale z titulu použitia platobnej karty, tak bude to predpokladám vytvárať tlak aj na umožňovanie platieb prostredníctvom platobných kariet či už nákupom cez internet, alebo v kamenných prevádzkach.
A teraz opačne. Sú určite prevádzky, služby, kde sa to bude dať urobiť, napr. kaviarne, reštaurácie, čistiarne, kaderníctva, ktoré môžu zrušiť POS terminály a vyžadovať od zákazníkov platby v hotovosti, aby potom tú hotovosť mohli používať na nákupy svojich tovarov aby sa vyhli transakčnej dani. Hrozí nám toto?
Keď si zoberieme porovnanie z Maďarska, kde daň z finančných transakcií zaviedli dávnejšie, tak presne sa zistilo, že doba kešu alebo keš ako taký sa zintenzívnil, že veľa domácností, podnikateľov si chcelo ponechať čo možno najväčšiu hotovosť, pretože platby v hotovosti nepodliehajú dani z finančných transakcií a je to jedna z možností, po ktorej podnikatelia siahnu. Každý zákazník, ktorý bude chcieť platiť v hotovosti, bude ten najlepší zákazník. Je aj možnosť ísť do banky a vložiť hotovosť na účet môjho obchodného partnera. Zaplatíte banke nejaký poplatok, napríklad 5 až 10 eur, ale ak by tá platba bola vo výške 10 000 eur, tak je lepšie zaplatiť 5 eur poplatok banke ako odviesť daň z finančných transakcií 40 eur.
Vo veľkých firmách to asi možné nebude, ale v menších možno áno: Výplaty budú v obálkach a v hotovosti. Môže sa to stať, resp. existuje zákon, ktorý by zakazoval dať zamestnancovi výplatu v hotovosti?
Nezakazuje, práve naopak. Navyše, ak by sme si pozreli zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde máme hranicu 15 000 eur, tak ona sa nevzťahuje na platby v rámci pracovno-právnych vzťahov. To znamená, že zamestnancovi môže byť vyplácaná mzda v hotovosti. Dokonca zamestnanec nemôže žiadať zamestnávateľa o výplatu prostredníctvom bankového účtu. Čiže dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom o výplate v hotovosti je to úplne v súlade s akýmkoľvek právnym predpisom. Z praktického hľadiska si nemyslím, žeby to bol zaužívaný budúci spôsob vyplácania mzdy. Pretože keď mnohí majú napr. hypotéku, tak potrebujú mať peniaze na bankovom účte aby ju zaplatili a predstava, že výplatu odnesú do banky a zaplatia za to vklad na účet poplatok asi nie je úplne reálna. Ale môže sa stať, že zamestnanci, ktorí nemajú potrebu mať peniaze na účte, sa dohodnú a mzda im bude vyplácaná v hotovosti vo vrecúškach.
Vy ste už načali, že sa môžeme vrátiť do doby kešu a doba kešu ponúka podnikateľom rôzne možnosti. Nemôže sa v konečnom dôsledku stať, že štát nevyberie na transakčnej dani toľko, koľko chcel a navyše stratí možno aj na DPH alebo na daniach z príjmu?
Určite áno, pretože akákoľvek hotovostná transakcia je ťažšie alebo možno až vôbec skontrolovateľná. Keď sú nejaké peniaze pripísané na bankový účet alebo sú zaplatené prostredníctvom bankových kariet, existuje digitálna stopa, ktorú je možné preskúmať aj dodatočne. Keď ide o transakciu v hotovosti, tak je na čestnosti podnikateľa, či tú transakciu alebo obchod prizná alebo nie. Čiže áno, určite to bude vyvolávať tlak aj na väčšie daňové úniky a možno aj z titulu akéhosi znechutenia podnikateľov to môže viesť k tomu, že budú rozmýšľať spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom.
Sú teda ešte nejaké rady, ako sa dá legálne vyhnúť transakčnej dani?
Fyzické osoby majú naozaj výsostné postavenie, čiže keby mali založené dva účty, podnikateľský a súkromný v jednej banke, tak napr. podnikateľ si môže z podnikateľského účtu presunúť peniaze na súkromný účet a zo súkromného účtu vybrať peniaze. Či už tieto peniaze minie pre seba, alebo ich použije na úhradu faktúr za nákup materiálu, alebo za nákup služieb a zaplatí to práve týmito vybranými peniazmi v hotovosti, tak sa vyhne dani z finančných transakcií. Veľa sa hovorí napr. o tom, že sa nebudú platiť faktúry individuálne, ale že napr. keď máte obchodného partnera, ktorému týždenne, mesačne vystavíte viacero faktúr, tak môžete sčítať hodnotu týchto faktúr a jednou sumou zaplatiť viacero faktúr naraz. Začali sa na verejnosti rozširovať úvahy, či to nie je obchádzanie zákona alebo zneužitie práva. Nemyslím si, dialo sa to aj predtým a diať a to môže aj teraz. Právo vybrať si, čo je pre mňa výhodnejšie, čiže uprednostniť takú transakciu, ktorá pre mňa znamená nižšiu daň z finančnej transakcie, nemôže byť považované za niečo, čo by smerovalo k neoprávnenému získaniu daňovej výhody. Ďalej pri opakovaných plneniach ako je nájom, je rozdiel, či zaplatíte 1500 eur každý mesiac, alebo sa dohodnete s prenajímateľom na platbe na rok dopredu. Kto tie peniaze má, je výhodnejšie zaplatiť 1× 18 000 eur ako 12× 1500 eur. Pretože pri 18 000 eurách narazíte na strop 40 eur dane z finančných transakcií. Ale pri každej jednotlivej platbe 1500 eur by bola daň z finančných transakcií počítaná vo výške 0,4% a teda 72 eur. Ak by sa dve spoločnosti dohodli na tom, že jedna predá tovar a druhá poskytne službu, tak si faktúru môžu započítať. Takýto zápočet nepodlieha dani z finančných transakcií, čiže možno to bude vyvolávať tlak aj na bartrový obchod.
