Stav, v ktorom sa v dôsledku šírenia slintačky a krívačky nachádza Slovensko, označil premiér Robert Fico (Smer) za ohrozenie národných a štátnych záujmov Slovenska. Vysvetlil, že sa hrá o zásobovanie obyvateľstva kvalitnými a čerstvými potravinami. Ubezpečil poľnohospodárov, že vláda im nahradí všetky straty, ktoré vzniknú v dôsledku SLAK, a to do posledného centa, aj keby to malo ísť na úkor niektorého z rezortov. Požiadal ministrov vlády, aby rezortu pôdohospodárstva vyšli maximálne v ústrety.
Škody, ktoré spôsobuje SLAK, pôjdu s najväčšou pravdepodobnosťou do desiatok miliónov eur, keby sa nákaza šírila do ďalších okresov, mohla by spôsobiť straty na dobytku a produkcii v hodnote stoviek miliónov, povedal premiér. Upresnil, že len strata stáda v počte tisíc kráv sa rovná škode medzi 7 až 10 miliónmi eur. Najmenej takúto ujmu spôsobí slintačka spoločnosti Exata Group, ktorá na farme v Bake chovala do piatku 1 060 dojníc. Väčšina z nich je už zabitá a kamióny vozia usmrtené zvieratá do jedinej slovenskej kafilérie v Mojšovej Lúčke neďaleko Žiliny.
Čítajte viac V Lúči na Ostrove potvrdili ďalší prípad slintačky, ide už o štvrté ohnisko. Nákaza v okrese Galanta sa nepotvrdila
Zastaviť šírenie nákazy SLAK je spojené s krutými opatreniami. „Aj keď sa v celom chove vyskytne čo i len jedno infikované zviera, treba utratiť celé stádo,“ povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Prácu, ktorú doteraz ním vedený rezort pôdohospodárstva odvádza, premiér ocenil s tým, že Slovensko robí presne to, čo robiť má v duchu požiadaviek európskej legislatívy.
Portál Euractiv si v tejto súvislosti všimol postoj eurokomisie. „Okamžite boli prijaté potrebné opatrenia v súlade s európskou legislatívou. Navyše Slovensko zaviedlo úplný zákaz pohybu s druhmi citlivými na ochorenie nad rámec požiadaviek EÚ,“ uviedol eurokomisár pre rybolov a oceány Kostas Kadis. Kadis zastupoval Európsku komisiu (EK) na pondelkovom (24. marca) zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH).
Euractiv podotkol, že ide o dôležité stanovisko EK, pokiaľ ide o akékoľvek možné kompenzácie z európskeho rozpočtu pre zasiahnuté slovenské chovy.
Čie mlieko budeme piť
Na utorkové rokovanie vlády prizvali aj predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jej predseda Andrej Gajdoš ocenil úsilie vlády čo najskôr sa vyrovnať s dôsledkami, ktoré prinieslo zavlečenie SLAK na Slovensko. „Napokon sa s dôsledkami slintačky vysporiadame, otázka je, kedy a za akú cenu. Dôležité je, aby padlo čo najmenej chovov. Obnova chovu dojníc trvá najmenej dva roky, ak sa začína od teliatka. Vôbec nie je jednoduché zadovážiť si vysokoteľné jalovice, ktoré by proces obnovy urýchlili,“ povedal Andrej Gajdoš.
Pokiaľ ide o produkciu mlieka, Slovensko je sebestačné na 80 percent. Len Farma v Bake ročne vyprodukovala 12 miliónov litrov mlieka. Otázkou je, kto teraz nahradí chýbajúcu produkciu. V Európe je mlieka dosť, podiel Slovenska na mliečnej produkcii celej EÚ je čosi viac ako pol percenta, to nie je problém nahradiť. Problémom však bude, ako pripomína Gajdoš, opäť sa vrátiť na trh, pričom spomenul silnú konkurenciu najmä z Poľska.
Kam sa situácia bude uberať, ukážu najbližšie dni. Treba prežiť tri najbližšie dvojtýždňové obdobia, povedal v tejto súvislosti ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý. Do tuhého teda pôjde po celý apríl, dôležité je, aby sa podarilo udržať vírus pod kontrolou, teda aby sa nešíril ďalej z okresu Dunajská Streda. V utorok dopoludnia sa s napätím očakávalo, ako dopadne analýza vzoriek z farmy v Dolných Salibách v okrese Galanta. Na sociálnych sieťach sa najprv objavila správa, že tam majú SLAK, no potom správu stiahli. Všetko ukážu až laboratórne rozbory.
Čítajte viac Nejde iba o živobytie farmárov, v hre je záchrana živočíšnej výroby na Slovensku. Robíme čo je v našich silách, hovorí šéf veterinárov o slintačke
Smrť v mene života
Vyrovnanie sa s nákazou slintačky celkom nepochybne naruší financie štátu. Premiér povedal, že peniaze budú hľadať, kde sa len bude dať. Okrem iných zdrojov spomenul sumu 35 miliónov eur, ktoré boli pripravené na kofinancovanie rôznych agroprojektov. S veľkou pravdepodobnosťou budú presunuté na sanáciu dôsledkov vyvolaných nákazou SLAK. Nový minister regionálneho rozvoja a investícií Samuel Migal má takisto hľadať zdroje, ktoré by pomohli prefinancovať boj s nebezpečnou chorobou. V piatok ide do Bruselu, kde má rokovať, odkiaľ a ako by sa dali získať peniaze na rýchlu konsolidáciu ťažko skúšaného odvetvia.
Chov dobytka je chrbtovou kosťou poľnohospodárstva, niekedy ho nazývajú aj ťažkým priemyslom. Faktom je, že SLAK zastihla Slovensko v situácii, keď mu zostalo len 108 tisíc dojných kráv. Napospol už ide o veľmi produktívne mliečne farmy, ale prudké zníženie počtu dojníc by zamávalo nielen mliečnou perspektívou krajiny, ale celkove aj jej vzhľadom, pretože je to dobytok, ktorý ešte udržiava pestovanie krmovín, a tak aj väčšiu biodiverzitu rastlín, ktoré potrebuje pôda z hľadiska zdravia i estetiky krajiny.
SLAK je tragédiou a osobnou drámou všetkých poľnohospodárov, veď do chovu zvierat investovali desaťročia práce. Srdce im trhá, keď teraz veterinárne popravčie čaty likvidujú ich zvieratá, pred očami sa im v jednom okamihu rúca ich celoživotné dielo. Smrť v mene života obnovených stád, aj tak by sa to dalo povedať, lenže ako to majú pochopiť ľudia, ktorí prichádzajú o milované zvieratá a trasú sa o existenciu?
Slovenský šéfveterinár Martin Chudý v tejto súvislosti povedal, že nastolí na najbližšom rokovaní európskych veterinárov, ako sa do budúcnosti efektívnejšie vyrovnať s touto chorobou, aby nemusela stáť toľké živé obete.
Čítajte viac Pred 50 rokmi ľudí zatvárali na farmách, teraz nás vážne ochorenie môže položiť na kolená. Pre slintačku usmrtíme tisícky zvierat
Kto je chromý na obe nohy? My
Slintačka a krívačka však odhalila aj ďalší vážny problém – a síce, kde likvidovať zvieratá. Slovensku zostala jediná kafiléria, hoci pred tridsiatimi piatimi rokmi boli v krajine najmenej štyri. Boli dobre teritorálne rozmiestnené a nebolo treba prevážať kadávery – uhynuté zvieratá stovky kilometrov z juhu na sever ako teraz. Aj pod tlakom rozvíjajúcich sa miest a obcí boli kafilérie zlikvidované. Aktuálna invázia nebezpečnej choroby, ktorá sa na Slovensku neobjavila 50 rokov, teraz ukazuje, že sme sa ocitli v pozíci nahého v tŕní. Nevieme rýchle „poslať na druhý svet“ zvieratá. Museli sme sa obrátiť o pomoc na susedov, aby nám pomohli jednak s núteným zabíjaním zvierat, jednak s odvozom.
Odborníci si lámu hlavu, kde ich vlastne majú uložiť. Bolo vyhliadnutých niekoľko priestorov, ktoré obhospodarujú vojaci, až napokon vybrali vojenský výcvikový priestor neďaleko Levíc.
Ako to už na Slovensku býva, nikto nechce mať vo svojej blízkosti mrchovisko, lenže každá obec potrebuje aj cintorín a krajina potrebuje nejakým spôsobom bezpečne pochovať zvieratá v záujme svojej bezpečnosti – nielen potravinovej. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč ubezpečil, že priestor, ktorý vybrali vojaci, prešiel dôkladným posúdením a je bezpečný, naopak, poslankyňa Bajo-Holečková zo SaS namietla napoludnie v utorkovom Rádiožurnále, že mrchovisko je údajne iba 500 metrov od prvého domu.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba v tejto súvislosti podotkol, že slintačka a krívačka odhalila, že Slovensko je pri likvidácii odpadov chromé na obe nohy. Ľudia nechcú, aby sa stavali spaľovne, pričom krajina ich z hľadiska bezpečnostnej infraštruktúry bezpodmienečne potrebuje. Povedal, že rôzne aktivistické organizácie prispeli k tomu, že dnes sa ľudia stavajú voči spaľovniam s odporom. Nehovoriac už o kafilériách.
Čítajte viac Dve farmy na juhu Slovenska hlásia príznaky slintačky a krívačky
Slovensko zažíva naozaj krušné chvíle. Musí však mobilizovať všetky sily, aby sa s nebezpečnou chorobou vyrovnalo. Bude to drahé a nepochybne to poznamená ďalší rozvoj krajiny. Ocitli sme sa skutočne v mimoriadnej situácii, treba sa pozrieť pravde do očí – a pokiaľ ide o obmedzenia, ktoré vyhlásenie mimoriadneho stavu prináša, nuž znamená to predovšetkým obmedziť pohyb v okolí fariem dobytka ošípaných, ale aj oviec či kôz. A na istý čas menej chodiť aj do lesa. Ďalšie dni ukážu, či a ako situáciu zvládame. Buďme voči sebe ústretovejší. Život občas prináša ťažké situácie, staneme sa silnejšími, keď sa spojíme a spoločne ich prekonáme.