Od piatka minulého týždňa, keď minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil, že v okrese Dunajská Streda veterinári potvrdili slintačku a krívačku, sa začal zápas s neviditeľným nepriateľom. Siahlo sa po krajných opatreniach – v ohnisku nákazy v Medveďove, Ňárade a Bake usmrcujú zvieratá po stovkách. Predbežne bol vynesený smrteľný ortieľ nad 2 500 kusmi hovädzieho dobytka. Nevedno, či tento počet bude konečný.
Predstavitelia vlády avizujú, že štát bude škody farmárom kompenzovať – peniaze na tento účel by mali pochádzať z domácich aj európskych zdrojov. „Vyhlasujem verejne a oficiálne, že vláda napriek tomu, v akej ťažkej finančnej situácii táto krajina je, poľnohospodárov nenechá v štichu,“ deklaroval premiér Robert Fico (Smer). Priblížil, že je pripravený rokovať s najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie. Takáč ide zároveň v pondelok (24. marca.) na rokovania do Bruselu.

Premiér pozval v utorok tento týždeň na úrad vlády na stretnutie predstaviteľov dotknutých fariem a firiem, ktoré budú ochorením výrazne poškodené a rovnako aj predstaviteľov poľnohospodárov a potravinárov. „Urobím opätovné spoločné vyhlásenie, ktoré bude garantovať, že štát musí v tejto situácii zabrať, lebo ide o štátne záujmy,“ podotkol.
Boj proti nákaze
V snahe ochrániť ďalšie chovy sa v druhom a treťom ochrannom pásme zvieratá vakcinujú. Nejde o preventívnu vakcináciu, ktorá by zachránila zvieratá pred nakazením vírusom. Cieľom je zlikvidovať epicentrum vírusovej nákazy. Nástup imunity po zaočkovaní prichádza veľmi rýchlo, čo by malo oslabiť vírusovú nálož , aby sa nákaza nešírila ďalej.
Samotné zaočkované zvieratá však usmrtia. Je to kruté opatrenie a deje sa s vedomím Bruselu. SLAK má obrovské devastačné účinky na chovy hospodárskych zvierat. Pred 24 rokmi vírusovej nákaze vo Veľkej Británii a v západnom Francúzsku padla za obeť šesťmiliónová populácia hovädzieho dobytka. Televízie prinášali strašidelné zábery z likvidácie tisícok zvierat. Bagrovali sa mrchoviská a zvieratá sa spaľovali. Farmárom trhalo srdcia, prichádzali o živobytie.
Vírus sa objavil za našimi hranicami
Slintačka a krívačka sa objavila pred niekoľkými týždňami v Maďarsku v blízkosti našich hraníc v obci Kisbajcs. Neďaleko ohniska nákazy sídlia dva slovenské poľnohospodárske okresy Dunajská Streda a Komárno.
Bola to apokalypsa, ktorej sa chce Slovensko vyhnúť. Ide o čerstvé mlieko a mäso, o výživu a život nielen ľudí, existenciu poľnohospodárov, ale aj o udržanie rovnováhy krajiny, kde chovy zvierat zohrávajú dôležitú úlohu v kolobehu toho, čomu sa dnes hovorí trvalá udržateľnosť, pestrosť a biodiverzita. Aj preto sú zmobilizované všetky zložky, ktoré má štát k dispozícii, teda nielen veterinárna služba, ale aj vojaci, policajti, hasiči, ministri, ktorí tieto rezorty riadia a majú pod palcom financie. Nebude jednoduché a lacné zvíťaziť nad vírusovou chorobou.

Ide o prežitie fariem
Slintačka a krívačka takpovediac z noci na ráno zmenila konkrétnym ľuďom život. Na farme v Bake, kde chovajú, presnejšie ešte v piatok chovali 1 050 vysokoproduktívnych kráv s priemernou ročnou dojnosťou 11– až 12-tisíc litrov mlieka, vyprázdňujú dva špeciálne veterinárne tímy jeden pavilón dojníc za druhým. Musia im nasilu zobrať život, aby iné mliečne farmy prežili. Nemáme ich už na Slovensku veľa. Zostalo ich len 323, takých ktoré vyselektoval tvrdý konkurenčný boj.
Baka patrí k slovenskej špičke, ročne sa tu dorobilo 12 miliónov litrov mlieka. Prácu tu do piatka malo 28 ľudí a ďalšie pracovné miesta boli v mliekarni vo Veľkom Mederi, kde z mlieka vyrábali okrem iného žitnoostrovské maslo. Teraz 1 050 kráv musia jednu po druhej zabiť. Ľudia náhle prišli o všetky istoty, ale nádej, že sa karta obráti, nestrácajú.

„Chceme farmu obnoviť, hoci vieme, že to nebude jednoduché, najmä vrátiť sa tam, kde sme sa po rokoch dostali," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Exata Zoltán Pivoda. Ešte v roku 2014 chovali v Bake len 550 dojníc, v priebehu desiatich rokov zdvojnásobili stádo a dostali sa medzi špičku slovenských chovateľov dojníc.
Dá sa vôbec obnoviť chov takého vysokovýkonného stáda? Veď kým ho vychovali na súčasnú úroveň, trvalo to jedno desaťročie. Jedna vysokoteľná jalovica vyjde na 2 400 eur, len na ich nákup bude treba 2,5 milióna eur. Otázkou ostáva, kto to zaplatí a aj to, či pomôže postihnutým poľnohospodárom štát. Vlastne aj preto v sobotu večer zasadla vláda, riešili sa tam finančné dosahy, ktoré v tejto chvíli ťažko vyčísliť, lebo nevedno, či sa slintačka a krívačka uspokojí len s troma farmami v okrese Dunajská Streda, alebo sa rozšíri ďalej smerom do vnútrozemia.

Pred 50 rokmi zavreli ľudí na farmách
So slintačkou nikdy neboli žarty. Na Slovensku naposledy vyčíňala pred 50 rokmi a kŕmičov, dojičky, zootechnikov jednoducho z hodiny na hodinu zatvorili na farmách a nedovolili im z nich vychádzať dva týždne. Pravde o tom podali svedectvo bývalý predseda JRD v Krajnom Vojtech Tĺčik, Ladislav Boroš, ktorý viedol družstvo v Jasovej, a veterinárny lekár Dušan Hlinka, ktorý šéfoval Štátnej veterinárnej správe v roku 1990 až 1991 a manažoval aj boj s chorobou šialených kráv pred štvrťstoročím.
„Na jar roku 1975 zvolali mimoriadnu poradu predsedov družstiev a štátnych majetkov okresu Trenčín. Vyzeralo to, že sa ide vyhlásiť mobilizácia. Oznámili nám, že sa prijímajú mimoriadne opatrenia a ľudia, ktorí pracujú na farmách, tam musia zostať až do odvolania,“ spomína na situáciu spred polstoročia Vojtech Tĺčik, vtedy predseda JRD Krajné. Najťažšie bolo obísť domácnosti družstevníkov a družstevníčok a vysvetliť im, ich deťom či starým rodičom, že mama s otcom musia jednoducho zostať na farmách.
Šťastím v nešťastí bolo, že na farme v Krajnom, kde dočasne uväznili tridsať ľudí starajúcich sa o dobytok, bola jedáleň. „Vozili sme im jedlo po bránu a podali ľuďom za ňou, nikto nesmel vkročiť na farmu. V dedine vládol diktát uniformovaných mužov – teda armády, Verejnej bezpečnosti – polície a hasičov. Všetko napokon dobre dopadlo, bez úhony prežilo všetkých 300 ošípaných a 600 kráv,“ spomína na udalosti spred 50 rokov Vojtech Tĺčik a ešte aj s odstupom času oceňuje mimoriadne nasadenie ľudí a ochotu podrobiť sa tvrdým bezpečnostným pravidlám.
Ladislav Boroš opisuje navlas rovnakú situáciu v Jasovej. Tam ale nemali také šťastie ako v Krajnom, nákaza slintačky a krívačky sa v okrese Nové Zámky vyskytla už na jeseň roku 1974. „Robili sme, čo sa len dalo, ale napokon vírus prekĺzol na farmu s ošípanými. Museli sme zabiť 3-tisíc zvierat. Ľudia to veľmi prežívali a viem si predstaviť, čo sa odohráva v srdciach chovateľov na farme v Bake, kde musia zabiť tisíc kráv,“ porovnal situáciu Ladislav Boroš, bývalý predseda JRD v Jasovej. Dodal, že po likvidácii ošípaných museli vybúrať zo stien všetky drevené rámy okien a zárubne dverí a spáliť ich. „Našťastie nám škody refundoval štát. Dúfam, že aj teraz pomôže všetkým chovateľom dobytka,“ dodáva.

„Najväčším nepriateľom chovateľov počas nákazy slintačky a krívačky je pohyb. Situácia v doprave roku 2025 a v roku 1975 sa nedá porovnávať. Príliš by som ani veterinárom nekibicoval do toho, čo majú robiť, potrebujú si udržať nervy na uzde a riešiť veci s chladnou hlavou. Nezabúdajme, že vírus je mimoriadne adaptabilný ustavične sa vyvíja a prispôsobuje prostrediu, myslím si, že napokon situáciu zvládnu,“ reagoval na slintačku v roku 1975 a 2025 veterinárny lekár Dušan Hlinka. „Neporovnávajme neporovnateľné, história je síce učiteľkou života, ale všetko aj pri nákazlivých chorobách je vždy inak,“ uzavrel doktor Dušan Hlinka.
Otázky o odpovede o slintačke a krívačke na Slovensku
Štátna veterinárna a potravinová správa zverejnila na svojom webe odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa týkajú ochorenia slintačky a krívačky na našom území:
Celé desaťročia sa nevakcinovalo, čo je dôvodom vakcinácie? Utlmí nálož vírusu v jeho jadre a blízkom okolí? Prečo to Brusel povolil, museli ste o povolenie veľmi bojovať? Postačí vám 10 000 vakcín z Nemecka na obrat v boji so SLAK?
Vakcína je určená na imunizáciu vnímavých druhov domácich párnokopytníkov a ošípaných proti slintačke a krívačke, slúži na moduláciu imunitného systému a na rýchle zníženie vylučovania vírusu slintačky a krívačky v oblasti s veľkou hustotou chovov hospodárskych zvierat.
Toto opatrenie bolo prijaté na získanie času potrebného na humánne usmrcovanie zvierat v jednotlivých ohniskách. Európska Komisia je o tomto opatrení informovaná. K dnešnému dňu sa počet dodaných vakcinačných dávok zdá byť dostatočný.
Budete musieť utratiť v prvom kole 2500 ks dobytka? V ďalšom kole usmrtíte aj zavakcínované zvieratá? Ako to zvládnete, keď je len jedna kafiléria v Mojšovej Lúčke? Pomôže vám ČR?
Postupne sa budú utrácať vnímavé druhy zvierat v ohniskách, v kontaktných chovoch, ako aj v 3 km ochrannom pásme od ohniska choroby – vrátane zavakcínovaných zvierat. Pokiaľ ide o možnosti kafilerického zariadenia, je dohodnutý koordinovaný postup zvozov tiel zvierat, ako aj využitie všetkých dostupných kapacít zariadenia. Máme prisľúbenú medzinárodnú pomoc z ČR, Maďarska a Rakúska.
Bude na likvidáciu stačiť špeciálny tím veterinárov keď za 35 rokov spadli počty zo 4000 na 400 ľudí ? Ste to schopní zvládnuť situáciu s týmto tímom ľudí plus Komorou veterinárov hoci aj naše chovy sú oproti minulosti na tretinových či štvrtinových stavoch?
Pokiaľ ide o personálne možnosti veterinárneho stavu, situácia je naozaj vážna. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vzniknutú krízu zvládli čím skôr a zastavili šírenie tohto nebezpečného vírusu. ŠVPS SR je cez krízový štáb v kontakte s MO SR, s ktorým prebieha komunikácia ohľadom poskytnutia veterinárov ozbrojených síl.
Ako budete zvieratá zabíjať, aby to bolo humánne aj efektívne? Budú sa zvieratá zakopávať ako v Maďarsku do vybagrovaných jám?
Zvieratá sú aj budú humánne usmrcované podľa definovaných postupov, expertnou skupinou špeciálne vyškolenou, s praktickými skúsenosťami pri likvidácii ohnísk iných nebezpečných chorôb.
Možnosť zakopávania tiel usmrtených zvierat je prejednávaná na vládnej úrovni a podieľajú sa na nej rôzne zložky štátnej správy. Identifikácia lokality je vyberaná v spolupráci s odborníkmi tak, aby boli ochránené spodné vody, chránené územia a chránené rastlinstvo a živočíšstvo. Zabezpečenie účinného čistenia a dezinfekcie lokality, ako aj strojov a osôb bude zabezpečené špeciálnymi jednotkami MO SR a MV SR.
Má Slovensko najhoršie dni len pred sebou, vzhľadom na inkubačnú dobu vírusu 7 až 14 dní? Množia sa otázky, či ste využili čas dostatočne od chvíle, čo ohlásili vírus v Maďarsku?
Všetky doteraz nariadené veterinárne opatrenia sú výsledkom dôkladnej práce tímu skúsených odborníkov, nie je to výsledok aktivity jedného človeka. Vzhľadom na schopnosti vírusu rýchlo sa šíriť vzduchom na veľké vzdialenosti, blízkosť ohniska v Maďarskej republike a veterné počasie v uplynulých týždňoch, bolo pomerne ťažké zabrániť tejto katastrofe aj napriek všetkým opatreniam biologickej bezpečnosti, ktoré mali zavedené chovatelia na svojich farmách.
Podarilo sa vám urobiť už typizáciu vírusu a vystopovať odkiaľ prišiel? Vedia to už Maďari, ktorí mimochodom žiadali o uvoľnenie obchodu?
Národné referenčné laboratórium SR robí genotypizáciu vírusu, avšak pred konfirmáciou Referenčného laboratória EÚ nebudeme poskytovať ďalšie informácie.
Uvedomujú si chovatelia, že musia mať hermeticky uzavreté farmy? Aké sú vaše poznatky z ostatných oblastí Slovenska?
Áno, potreba absolútneho dodržiavania pravidiel biologickej bezpečnosti je s chovateľmi pravidelne komunikovaná prostredníctvom médií a webovej stránky ŠVPS SR a MPRV SR. Veríme, že si farmári plne uvedomujú, že teraz ide nielen o ich živobytie, ale aj o záchranu živočíšnej výroby v Slovenskej republike.
Môžu chovatelia, ktorí prídu o zvieratá počítať s náhradou škôd a príspevkom na mimoriadne bezpečnostné opatrenia?
Áno, za predpokladu dodržania všetkých legislatívnych a nariadených veterinárnych opatrení.
Toto opakovane potvrdil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR