Pred 50 rokmi ľudí zatvárali na farmách, teraz nás vážne ochorenie môže položiť na kolená. Pre slintačku usmrtíme tisícky zvierat

Od piatka minulého týždňa, keď minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil, že v okrese Dunajská Streda veterinári potvrdili slintačku a krívačku, sa začal zápas s neviditeľným nepriateľom. Siahlo sa po krajných opatreniach – v ohnisku nákazy v Medveďove, Ňárade a Bake usmrcujú zvieratá po stovkách. Predbežne bol vynesený smrteľný ortieľ nad 2 500 kusmi hovädzieho dobytka. Nevedno, či tento počet bude konečný.

Predstavitelia vlády avizujú, že štát bude škody farmárom kompenzovať – peniaze na tento účel by mali pochádzať z domácich aj európskych zdrojov. „Vyhlasujem verejne a oficiálne, že vláda napriek tomu, v akej ťažkej finančnej situácii táto krajina je, poľnohospodárov nenechá v štichu,“ deklaroval premiér Robert Fico (Smer). Priblížil, že je pripravený rokovať s najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie. Takáč ide zároveň v pondelok (24. marca.) na rokovania do Bruselu.

Čítajte viac Je to katastrofa, hovorí šéf farmy zasiahnutej nákazou. Dopad na trh bude okamžitý, potravinári sú v šoku

Premiér pozval v utorok tento týždeň na úrad vlády na stretnutie predstaviteľov dotknutých fariem a firiem, ktoré budú ochorením výrazne poškodené a rovnako aj predstaviteľov poľnohospodárov a potravinárov. „Urobím opätovné spoločné vyhlásenie, ktoré bude garantovať, že štát musí v tejto situácii zabrať, lebo ide o štátne záujmy,“ podotkol.

Boj proti nákaze

V snahe ochrániť ďalšie chovy sa v druhom a treťom ochrannom pásme zvieratá vakcinujú. Nejde o preventívnu vakcináciu, ktorá by zachránila zvieratá pred nakazením vírusom. Cieľom je zlikvidovať epicentrum vírusovej nákazy. Nástup imunity po zaočkovaní prichádza veľmi rýchlo, čo by malo oslabiť vírusovú nálož , aby sa nákaza nešírila ďalej.

Slintačka a krívačka na Slovensku

Fotogaléria 17 fotiek

+14

Samotné zaočkované zvieratá však usmrtia. Je to kruté opatrenie a deje sa s vedomím Bruselu. SLAK má obrovské devastačné účinky na chovy hospodárskych zvierat. Pred 24 rokmi vírusovej nákaze vo Veľkej Británii a v západnom Francúzsku padla za obeť šesťmiliónová populácia hovädzieho dobytka. Televízie prinášali strašidelné zábery z likvidácie tisícok zvierat. Bagrovali sa mrchoviská a zvieratá sa spaľovali. Farmárom trhalo srdcia, prichádzali o živobytie.

Bola to apokalypsa, ktorej sa chce Slovensko vyhnúť. Ide o čerstvé mlieko a mäso, o výživu a život nielen ľudí, existenciu poľnohospodárov, ale aj o udržanie rovnováhy krajiny, kde chovy zvierat zohrávajú dôležitú úlohu v kolobehu toho, čomu sa dnes hovorí trvalá udržateľnosť, pestrosť a biodiverzita. Aj preto sú zmobilizované všetky zložky, ktoré má štát k dispozícii, teda nielen veterinárna služba, ale aj vojaci, policajti, hasiči, ministri, ktorí tieto rezorty riadia a majú pod palcom financie. Nebude jednoduché a lacné zvíťaziť nad vírusovou chorobou.

Čítajte viac Slintačka a krívačka na Slovensku. Čo o nej vieme? Zvieratá dostanú vakcínu a usmrtia ich. Kafilérka v Žiline stačiť nebude, hľadá sa miesto, kde ich zakopú

Ide o prežitie fariem

Slintačka a krívačka takpovediac z noci na ráno zmenila konkrétnym ľuďom život. Na farme v Bake, kde chovajú, presnejšie ešte v piatok chovali 1 050 vysokoproduktívnych kráv s priemernou ročnou dojnosťou 11– až 12-tisíc litrov mlieka, vyprázdňujú dva špeciálne veterinárne tímy jeden pavilón dojníc za druhým. Musia im nasilu zobrať život, aby iné mliečne farmy prežili. Nemáme ich už na Slovensku veľa. Zostalo ich len 323, takých ktoré vyselektoval tvrdý konkurenčný boj.

Baka patrí k slovenskej špičke, ročne sa tu dorobilo 12 miliónov litrov mlieka. Prácu tu do piatka malo 28 ľudí a ďalšie pracovné miesta boli v mliekarni vo Veľkom Mederi, kde z mlieka vyrábali okrem iného žitnoostrovské maslo. Teraz 1 050 kráv musia jednu po druhej zabiť. Ľudia náhle prišli o všetky istoty, ale nádej, že sa karta obráti, nestrácajú.

Čítajte viac V Maďarsku majú stav núdze, do zeme zahrabú milión kíl mäsa. Slovensko je pre nebezpečnú nákazu v ohrození

„Chceme farmu obnoviť, hoci vieme, že to nebude jednoduché, najmä vrátiť sa tam, kde sme sa po rokoch dostali," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Exata Zoltán Pivoda. Ešte v roku 2014 chovali v Bake len 550 dojníc, v priebehu desiatich rokov zdvojnásobili stádo a dostali sa medzi špičku slovenských chovateľov dojníc.

Dá sa vôbec obnoviť chov takého vysokovýkonného stáda? Veď kým ho vychovali na súčasnú úroveň, trvalo to jedno desaťročie. Jedna vysokoteľná jalovica vyjde na 2 400 eur, len na ich nákup bude treba 2,5 milióna eur. Otázkou ostáva, kto to zaplatí a aj to, či pomôže postihnutým poľnohospodárom štát. Vlastne aj preto v sobotu večer zasadla vláda, riešili sa tam finančné dosahy, ktoré v tejto chvíli ťažko vyčísliť, lebo nevedno, či sa slintačka a krívačka uspokojí len s troma farmami v okrese Dunajská Streda, alebo sa rozšíri ďalej smerom do vnútrozemia.

Čítajte viac Takáč: Slintačka a krívačka zatiaľ nepostihla ďalšie chovy. Začína sa s usmrcovaním dobytka na farme v Bake

Pred 50 rokmi zavreli ľudí na farmách

So slintačkou nikdy neboli žarty. Na Slovensku naposledy vyčíňala pred 50 rokmi a kŕmičov, dojičky, zootechnikov jednoducho z hodiny na hodinu zatvorili na farmách a nedovolili im z nich vychádzať dva týždne. Pravde o tom podali svedectvo bývalý predseda JRD v Krajnom Vojtech Tĺčik, Ladislav Boroš, ktorý viedol družstvo v Jasovej, a veterinárny lekár Dušan Hlinka, ktorý šéfoval Štátnej veterinárnej správe v roku 1990 až 1991 a manažoval aj boj s chorobou šialených kráv pred štvrťstoročím.

„Na jar roku 1975 zvolali mimoriadnu poradu predsedov družstiev a štátnych majetkov okresu Trenčín. Vyzeralo to, že sa ide vyhlásiť mobilizácia. Oznámili nám, že sa prijímajú mimoriadne opatrenia a ľudia, ktorí pracujú na farmách, tam musia zostať až do odvolania,“ spomína na situáciu spred polstoročia Vojtech Tĺčik, vtedy predseda JRD Krajné. Najťažšie bolo obísť domácnosti družstevníkov a družstevníčok a vysvetliť im, ich deťom či starým rodičom, že mama s otcom musia jednoducho zostať na farmách.

Šťastím v nešťastí bolo, že na farme v Krajnom, kde dočasne uväznili tridsať ľudí starajúcich sa o dobytok, bola jedáleň. „Vozili sme im jedlo po bránu a podali ľuďom za ňou, nikto nesmel vkročiť na farmu. V dedine vládol diktát uniformovaných mužov – teda armády, Verejnej bezpečnosti – polície a hasičov. Všetko napokon dobre dopadlo, bez úhony prežilo všetkých 300 ošípaných a 600 kráv,“ spomína na udalosti spred 50 rokov Vojtech Tĺčik a ešte aj s odstupom času oceňuje mimoriadne nasadenie ľudí a ochotu podrobiť sa tvrdým bezpečnostným pravidlám.

Ladislav Boroš opisuje navlas rovnakú situáciu v Jasovej. Tam ale nemali také šťastie ako v Krajnom, nákaza slintačky a krívačky sa v okrese Nové Zámky vyskytla už na jeseň roku 1974. „Robili sme, čo sa len dalo, ale napokon vírus prekĺzol na farmu s ošípanými. Museli sme zabiť 3-tisíc zvierat. Ľudia to veľmi prežívali a viem si predstaviť, čo sa odohráva v srdciach chovateľov na farme v Bake, kde musia zabiť tisíc kráv,“ porovnal situáciu Ladislav Boroš, bývalý predseda JRD v Jasovej. Dodal, že po likvidácii ošípaných museli vybúrať zo stien všetky drevené rámy okien a zárubne dverí a spáliť ich. „Našťastie nám škody refundoval štát. Dúfam, že aj teraz pomôže všetkým chovateľom dobytka,“ dodáva.

Čítajte viac Dve farmy na juhu Slovenska hlásia príznaky slintačky a krívačky

„Najväčším nepriateľom chovateľov počas nákazy slintačky a krívačky je pohyb. Situácia v doprave roku 2025 a v roku 1975 sa nedá porovnávať. Príliš by som ani veterinárom nekibicoval do toho, čo majú robiť, potrebujú si udržať nervy na uzde a riešiť veci s chladnou hlavou. Nezabúdajme, že vírus je mimoriadne adaptabilný ustavične sa vyvíja a prispôsobuje prostrediu, myslím si, že napokon situáciu zvládnu,“ reagoval na slintačku v roku 1975 a 2025 veterinárny lekár Dušan Hlinka. „Neporovnávajme neporovnateľné, história je síce učiteľkou života, ale všetko aj pri nákazlivých chorobách je vždy inak,“ uzavrel doktor Dušan Hlinka.