Prehrávajú všetci
Aj táto reakcia naznačuje, že Trump si uvedomuje, ako obchodná vojna poškodzuje aj USA. Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku IfW potvrdzuje, že clá na európsku oceľ a hliník zasiahnu práve americkú ekonomiku. Dôsledky pre EÚ budú nepriame, únia napriek tomu straty utrpí.
Prepočty inštitútu ukazujú, že produkty, ktorých sa zmeny dotknú, tvoria len päť percent celkových vývozov EÚ, pričom len časť z tohto objemu smeruje do USA. Kielský inštitút preto očakáva, že doteraz predstavené opatrenia, ktoré zasiahnu oceľ a hliník, by znamenali pre EÚ škody vo výške 0,02 percenta HDP v reálnom vyjadrení.

Škody na hrubom domácom raste USA po zavedení ciel sú pritom dvojnásobné. Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku očakáva, že ceny v dôsledku zvýšenia dovozných poplatkov stúpnu o 0,41 percenta. Výrazný bude aj pokles exportu, ten by sa mal pohybovať na úrovni 1,37 percenta.
Medzi porazených patrí zatiaľ Kanada a Mexiko. Pre severného suseda USA znamená zavedenie ciel pokles reálneho výkonu ekonomiky o 0,39 percenta, v prípade Mexika by clá mohli podľa odhadov znamenať pokles o 0,19 percenta HDP v reálnom vyjadrení. Žiadnej z analyzovaných krajín clá nepomôžu.
Tento výsledok nie je prekvapivý. V globalizovanom systéme obchodných vzťahov clá v podstate nepomáhajú ani krajine, ktorá ich zavádza. S tým má skúsenosť aj prvá Trumpova administratíva. V rokoch 2017 až 2021 uvalili USA clá na tisícky produktov vrátane hliníka a ocele. Na hliník platilo clo vo výške desať percent a na oceľ bola sadzba vo výške 25 percent. Spolu išlo o clá na produkty v hodnote asi 380 miliárd dolárov.
„Po niekoľkých rokoch máme k dispozícii komplexné štúdie, ktoré vyhodnocujú dosahy týchto opatrení. A závery sú jasné, v sumáre majú USA nižšiu produkciu, nižšiu zamestnanosť a nižší rast hrubého domáceho produktu (HDP),“ upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Štúdie ukázali, že vtedajšie opatrenia významne negatívne zasiahli aj americkú ekonomiku, a to nielen prostredníctvom priameho vplyvu na domácu ekonomiku, ale aj pre protiopatrenia zo strany zasiahnutých krajín. Odhaduje sa, že dlhodobý rast HDP bol týmito krokmi znížený o 0,2 percenta a negatívne zasiahnutých bolo 142-tisíc pracovných miest.
Aktuálne zásahy však môžu byť ešte výraznejšie. „Súčasné opatrenia môžu po vypršaní výnimky pre Kanadu a Mexiko zasiahnuť objem tovarov vo výške 1,4 bilióna dolárov,“ dodáva.
Zavedenie ciel podľa Konfederácie odborových zväzov ohrozuje pracovné miesta aj na Slovensku. „Zachovanie pracovných miest je kľúčové nielen pre oceliarsky a hlinikársky priemysel, ale aj pre širší európsky priemyselný sektor. Na ochranu európskej produkcie je nevyhnutné kombinovať podporu priemyselných kapacít s konkrétnymi opatreniami na ochranu zamestnancov. Okrem odvetvových podporných opatrení je potrebné zaviesť aj obchodné politiky, ktoré zabránia nekalým praktikám a dampingovým cenám ocele a hliníka na európskom trhu,“ uviedla KOZ.