Prepočty potvrdzujú, že ak by štát plošne dotoval ceny energií, v nasledujúcich dvoch rokoch by musel nájsť obrovskú sumu. „S veľkou pravdepodobnosťou tak bude vláda počas tohtoročnej jesene čeliť otázke, či, respektíve do akej miery bude pokračovať v plošných dotáciách cien plynu a tepla aj v predvolebnom a volebnom roku. Na rozdiel od tohtoročných nákladov, odhadovaných RRZ vo výške 370 miliónov eur, by to znamenalo potrebu nájsť dodatočné zdroje v objeme až jednej miliardy eur,“ upozorňuje autorka štúdie z dielne RRZ Zuzana Múčka. V roku 2026 by bolo potrebných 580 miliónov eur a v roku 2027 to je 420 miliónov eur.

Štát má v skutočnosti dve možnosti, ak by chcela pokračovať v nastavenom rozsahu konsolidácie. Dodatočnú miliardu môže ušetriť, druhou možnosťou je, že navýši dlh. Zvýšenie dlhu by bolo ale významné a mohlo by znamenať, že vláda si bude peniaze požičiavať s vyššími rizikovými prirážkami, teda jednoducho drahšie. Cenu energetických dotácií by teda zaplatila nepriamo vo forme vyšších súm, ktoré by za požičané peniaze musela krajina zaplatiť.
Ak by vláda nekryla prípadnú plošnú plošnú energetickú pomoc dodatočnými opatreniami, rozpočtový deficit v roku 2026 by stúpol o 0,4 percenta HDP a v roku 2027 by to bol nárast o 0,3 percenta HDP. Už teraz má vláda pred sebou konsolidáciu, ktorá podľa odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude musieť do konca aktuálneho volebného obdobia dosiahnuť 3,3 miliardy eur. Plošná energetická pomoc by znamenala v každom roku navyše zhruba polovicu ďalšej miliardy eur.
To, koľko bude vláda potrebovať samozrejme záleží od cien na trhu. Samotná komodita tvorí približne 60 percent celkovej ceny elektriny, zvyšok tvoria rôzne poplatky. Pri určovaní regulovaných cien plynu pre domácnosti platných pre najbližší kalendárny rok zohľadňuje zúčtované ceny futures plynu od októbra predchádzajúceho roka do júna aktuálneho roka. Ceny tepla sa vypočítavajú zložitejšie, záleží od zdroja.