Počet ľudí s nízkym príjmom začal prudko stúpať počas pandémie. Dôvod spočíva aj v tom, ako sa tento ukazovateľ stanovuje. Ide o pomerový ukazovateľ, ktorý sa odvíja od takzvaného stredového príjmu v krajine, teda mediánu. Ak konkrétna domácnosť nedosahuje šesťdesiat percent tejto sumy, týka sa jej riziko príjmovej chudoby. V roku 2024 išlo o sumy od 509 eur mesačne pre jednotlivca napríklad po 1 221 eur mesačne pre rodinu, ktorú tvoria dvaja dospelí a tri závislé deti.

Na počet ľudí, ktorých sa riziko príjmovej chudoby dotýka vplýva výška príjmovej hranice. Pre porovnanie – v prípade jednotlivca bola táto hranica v roku 2016 na úrovni 348 eur mesačne a pre domácnosť, ktorú tvoria dvaja dospelí a tri závislé deti to bolo 834 eur mesačne. Podiel ohrozených príjmovou chudobou bol v roku 2016 12,7 percenta, teda o 1,8 percentuálneho bodu menej ako v roku 2024. Zároveň týchto ľudí bolo o približne 110-tisíc menej.
Hranica určujúca chudobu postupne rastie. Okrem príjmov totiž rastú aj ceny a na zabezpečenie životného štandardu sú potrebné čoraz vyššie príjmy.
Ostatné dve dimenzie sa týkajú menšej časti populácie. Takzvanú závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu zažíva približne 408-tisíc ľudí, teda 7,6 percenta populácie. Títo ľudia si napríklad nemôžu aspoň každý druhý deň dovoliť výdatné jedlo, nemajú dostatok peňazí na energie, a teda nemajú dostatočne vykúrené bývanie. S tým následne súvisia nedoplatky za vodu a elektrickú energiu.

Problém nastáva napríklad v prípade, ak sa v domácnosti pokazí spotrebič a sú potrebné peniaze na jeho opravu, prípadne výmenu. Neočakávaný výdavok vo výške 434 eur by nezvládlo až 28 percent domácností. Ísť raz za rok na týždennú dovolenku mimo domova si nemôže dovoliť tretina obyvateľov. Napriek tomu, že ide o veľké číslo, tento ukazovateľ sa v čase zlepšuje. V roku 2015 vycestovať nemohlo vyše 46 percent populácie.