Líder ťaží z vynikajúcej povesti značky, ktorú ešte upevnil pozdvihnutím pivnej kultúry. Tvrdí to obchodný riaditeľ Martin Grygařík, ktorý pred siedmimi rokmi presadil premenovanie skupiny Pivovary Topvar na Plzeňský Prazdroj Slovensko.
Čo vlastne vo Veľkom Šariši varíte? Nemajú tam už dominanciu české pivá vyrábané v licencii? Viete, ktoré mám na mysli?
Kozel, Gambrinus, Birell. Pointa nášho úspechu je v tom, že nerozoznávame české a slovenské pivá. Hľadíme na to, čo si žiadajú spotrebitelia. Tieto zavedené značky im chutia, majú ich uložené v chuťovej pamäti a my ich Veľkom Šariši vyrábame. Okrem toho na slovenský trh dovážame superprémiovky Pilsner Urquell a Radegast.
Neurobili ste z Gambrinusu a Velkopopovického Kozla de facto domáce pivo?
Receptúra je stále česká, aj keď sa vyrába na Slovensku, „fajta“ je absolútne identická. Nerozoznáte, či ide o pivo z Velkých Popovíc, alebo z Veľkého Šariša.
Z času na čas sa šíria fámy, že aj Pilsner Urquell sa už vyrába na Slovensku.
Nie, určite nie, Plzeň sa vyrába iba v Plzni a nikde inde.
Čo je za fenoménom vysokej popularity českých pív na Slovensku?
Naša spoločná história. Takmer celé 20. storočie sme žili v spoločnom štáte, slovenskí chlapci slúžili v českých posádkových mestách, kde, samozrejme, ochutnali české pivo. Státisíce Slovákov našli a nachádzajú prácu na druhej strane Moravy, dnes študujú v Českej republike desaťtisíce slovenských študentov, ale rovnako Česi prúdili a prúdia na Slovensko. Kedysi najmä ako učitelia, žandári, vojaci, odborníci a stále ako dovolenkári. Vznikli zmiešané manželstvá. Tisícorakým spôsobom sme sa ovplyvňovali a pivo v našom zbližovaní zohralo naozaj veľkú rolu, nenápadne vstúpilo do slovenskej chuti, stalo sa, ani sme si to neuvedomili, jej súčasťou. Spomeňme si na filmy z čias Československa Adéla ještě nevečeřela alebo Vesničko má středisková.
Hovoríme o chuti. Typické české či slovenské pivo, ležiak plzenského typu, bolo vždy horké. Má horkosť nejaké prirodzené opodstatnenie?
Má a slovenskí spotrebitelia si ju čím ďalej tým viac vyžadujú. Veľa vysvetľuje kuchyňa. Aj to, prečo na Slovensku nie je taká vysoká spotreba piva (v roku 2024 Česi vypili 129 litrov na osobu, zatiaľ čo Slováci 73 litrov). Česko bolo priemyselnou krajinou s ťažkým priemyslom. Strava bola mäsitá, mastná a pivo to potom stiahlo. Jeho horkosť pomáha pri trávení. Slovensko bolo v minulosti poľnohospodárskou krajinou, kde sa jedlo viac zeleniny, s ktorou pivo úplne nešlo. Strava robí veľa. Máme ju v DNA. Na Slovensku sa, samozrejme, mnohé spolužitím s Čechmi zmenilo. Príznačné je, že so značkou Pilsner Urquell máme úspech v Česku, na Slovensku, v Nemecku aj v Poľsku, ale pre ľudí v južanských štátoch je to silné a zároveň veľmi horké pivo.
Tvárou pivovaru Veľký Šariš bolo vždy pivo Šariš, neskôr Smädný mních. Nielen týmto, ale aj ostatným slovenským pivám v deväťdesiatych rokoch pomáhala v predaji kvóta na dovoz českých pív. Aká je ich pozícia dnes?
Našou najdôležitejšou slovenskou značkou je Šariš. Do modernizácie pivovaru investujeme ohromné prostriedky s cieľom zvýšiť kvalitu, efektívnosť, udržateľnosť a, samozrejme, predaj Šariša smerom na západ Slovenska. Kedysi Šariš dobyl s polárnikmi severný pól, budeme radi, keď ho budeme predávať viac v Bratislave, Žiline, Nitre, Trenčíne.
Áno, lenže to bola doména iného pivovaru – topoľčianskeho Topvaru. Čo sa stalo s touto značkou a prečo sa Pivovary Topvar premenovali na Plzeňský Prazdroj Slovensko?
Značka Topvar skončila, už ju v portfóliu nemáme ani nevyrábame.
Nie je to smutné? Veď to bola slovenská trojka, ktorú chceli za nevestu veľké nadnárodné pivovary.
Aj sa ňou stala. Lenže toto manželstvo z rozumu nevyšlo, v istej fáze vývoja sa musíte rozhodnúť, ktorú značku budete preferovať. Rozhodnutie o zatvorení Topvaru padlo dávno pred mojím príchodom na Slovensko. Keď som nastúpil pred deviatimi rokmi, značka Topvar dlhodobo upadala. Videli sme oveľa väčší potenciál v značke Šariš a v českých pivách, ktoré rástli rýchlym tempom. Mojou rozhodujúcou úlohou bolo stabilizovať situáciu, využiť potenciál pivovaru a jeho značiek. Za kľúčové som považoval posunúť pivnú kultúru na vyššiu úroveň, pretože inak by sa z piva stala obyčajná komodita. To pivovarník, ktorému záleží na povesti piva, nemôže dopustiť.
Ako prijali ľudia premenovanie na Plzeňský Prazdroj Slovensko?
Keď sme sa v marci roku 2017 premenovali na Plzeňský Prazdroj Slovensko, svojmu tímu som povedal: Keď niekomu poviete Plzeňský Prazdroj, okamžite si predstaví pivo a českú pivnú kultúru. Topvar podľa mňa nemal takýto príbeh. V tíme vládla veľká rivalita. Nechali sme si urobiť interný prieskum vo všetkých regiónoch Slovenska a zamestnanci nám povedali, že na názov Plzeňský Prazdroj Slovensko budú „mega hrdí“. Nie je jednoduché zmeniť kompletne názov. Meno Plzeňský Prazdroj znamenalo, že chceme hrať najvyššiu ligu. Tam neplatí žiadny kompromis. Prazdroj patrí v Českej republike medzi najväčšie potravinárske spoločnosti. Som rád, že sme energiu, ktorú prinieslo premenovanie, využili. Po siedmich rokoch sme kompletne prebudovali tím a stali sme sa jednotkou slovenského trhu.
Na konkurenta ste strácali desať percent, prišla pandémia covidu, energetická kríza, vojna na Ukrajine a napriek tomu ste akcelerovali výrobu a predaj piva. Ako sa vám to podarilo?
Keď ma vymenovali za obchodného riaditeľa pivovarníckej skupiny na Slovensku, v Česku sa ma podaktorí pýtali: Ty bláho, vieš vôbec, kam ideš pracovať?! Tá nedôvera v možnosť zmeny ma nesmierne provokovala a dodávala energiu a chuť veci zmeniť. Podstatou bolo naozaj pozdvihnúť pivnú kultúru, meno Plzeňský Prazdroj zaväzovalo, predsa sú s ním spojené parádne značky. Našimi oporami boli a sú Gambrinus, Šariš, Radegast, Kozel, Birell a hore nad nimi ako klenot žiari Pilsner Urquell.
Ste jednotkou na trhu. Aký podiel na tom majú slovenské značky? Nestali ste sa lídrom najmä zásluhou predaja českých značiek?
Áno aj, ale vyrábali sa aj predtým. Stopercentne posilnili trh. V roku 2023 sme vyrobili vo Veľkom Šariši 1,25 milióna hektolitrov piva, čo bol historický míľnik v pivovare.
A aký je podiel Šariša a Smädného mnícha na produkcii?
Okolo dvadsať percent.
Teda gro z produkcie tvoria české pivá.
Áno.
To veľa vypovedá o slovenskej pivnej náture, ktorá má veľký rešpekt a obdiv k českému pivu. Alebo sa mýlim?
Patrím ku generácii, ktorá sa narodila v Československu. Tak pri pive, rovnako ako pri kofole by som otázku pôvodu nápoja nepreháňal. Hypoteticky vzaté, keby sa tento rozhovor robil po 50–70 rokoch od rozdelenia Československa, táto otázka možno už nikoho nebude zaujímať. Pivo, ktoré vyrábame, vnímame ako naše, je to hlboko zakorenené v nás. Mám na Slovensku veľa rodiny, kamarátov. Aj oni spontánne hovoria, to sú naše pivá. Na druhej strane, nemôžem hovoriť, že to sú len české pivá.
Inými slovami povedané, v pivách, ktoré sa zrodili v českých pivovaroch a teraz sa vyrábajú aj na Slovensku, prežíva Československo?
Stopercentne. Pivo, o ktorom sa bavíme, je v našich hlavách zakorenené ako naše pivo. Takéto vnímanie neplatí iba pre pivo. Moja žena má radšej slovenskú čokoládu Figaro ako český Orion, lebo na Figare vyrástla. Keď poviete bryndzové halušky, tie v Čechách nie sú, vždy boli zo Slovenska, ale vo veľa veciach, ktoré boli tu i tam, sme nerozoznávali a nerozoznávame, odkiaľ boli.
Čomu pripisujete, že ste sa dostali na prvé miesto?
Názvu, značkám, povesti, vynikajúcim ľuďom, ktorí ju tvoria, veľmi úzkej spolupráci českých a slovenských odborníkov. Čo sa v Čechách skúšalo mnoho rokov, to sme bezchybne nielen integrovali na Slovensko, ale prispôsobili slovenským pomerom, inak by to nešlo. Zapálenosť a oddanosť ľudí vo Veľkom Šariši sú neuveriteľné, boli sme schopní pokryť pivom letné špičky. Servis, čo ponúka Plzeňský Prazdroj Slovensko, neposkytuje žiadny iný pivovar. Možno aj to je dôvod, prečo som už deviaty rok riaditeľom pre Slovensko. Sme na tepe doby – v Šariši varíme pivo zo slnka, všetka elektrina, ktorá sa tam používa, je zo solárnych panelov.
Narástli vám predaje vo všetkých kategóriách vrátane prémiových pív v čase, keď ľudia otočia v dlani každé euro dva razy, pokým ho vydajú. V čom je pointa úspechu?
Ľudia sú schopní akceptovať vyššiu cenu pri vysokej kvalite. Uprednostňujú zdravšie jedlá a nápoje, správajú sa k svojmu zdraviu a životu zodpovednejšie, viac cestujú. Musíme im priniesť niečo, čo ich osloví. Napríklad nealkoholické pivo s menším obsahom cukru. Zároveň to budú nealkoholické pivá, čisté, nie ochutené. Lebo ľudia sú na pivo zvyknutí, ale šoférujú, chcú byť svieži, viac športovať. Žijeme dlhšie a každý chce vyzerať aj v neskoršom veku zachovano. Ak mám chuť na pivo, idem do dobrej reštaurácie, dám si jedno pivo s dobrým jedlom, a to stačí. Je tu ešte obrovská skupina ľudí, ktorá pivo vôbec nekonzumuje. To je príležitosť. A nám sa darí túto skupinu oslovovať.
Ako sa mení pomer žien k pivu, kedysi typicky mužskému nápoju?
Nie tak dávno sa vo výčapoch fajčilo, záchody boli totálna katastrofa, všetko zodpovedalo chlapskej – mačovskej – mentalite, pivo sa čapovalo do ťažkých krígľov. To sa zásadne zmenilo. V gastropodnikoch sa prestalo fajčiť, majitelia investovali do interiérov vrátane WC a zrazu prilákali úplne inú skupinu ľudí. Zmenila sa ponuka, sortiment. Ženy zmenili svet piva aj tým, že stoja za výčapmi a s gráciou im vlastnou čapujú pivo. V súťaži Pilsner Urquell Master Bartender medzi desiatimi finalistami bolo šesť žien.
S čím sa ešte spája ženský pivný fenomén na Slovensku?
Celkom určite s rastom predaja ochuteného nealkoholického piva. Tvrdím, že pre Slovensko je nealko pivo fenomén. Veľa žien ho kupuje a pije pravidelne, zároveň rozširujeme ponuku piva vo fľaškách tretinkách, ktoré sú jednou z medzier na trhu. Našu v súčasnosti najpredávanejšiu ochutenú verziu Birell – Pomelo & Grep – sme na trh najprv uviedli na Slovensku, až potom prišla na český trh. Napriek podobnosti s Českom si Slovensko uchováva svojskosť. Podiel nealkoholických pív na celkovom predaji na Slovensku je väčší než podiel na celkových predajoch v Česku. To znamená, že Slováci sú výrazne inovatívnejší.
Sme ochotnejší skúšať nové chute viac ako Česi?
Určite. Voči iným národom menej, ale voči Čechom stopercentne. Česi sú veľmi konzervatívni. Vládne tam veľký tradicionalizmus. Uvádzali sme talianske pivo Peroni, na Slovensku ho pomerne slušne predávame, v Čechách ho predávame len okrajovo, pretože Česi neakceptujú akékoľvek cudzie pivo. Pivo v Čechách je fenomén najsilnejšej kategórie, na Slovensku je až tretie. Prvý je tvrdý alkohol, druhé sú syry a tretie tesne za syrmi je pivo.
Slováci nelipnú na tradícii?
No, to je individuálne. Keď sa ma ľudia spýtajú, pre ktorú značku robím, povedia mi, joj to je moje najobľúbenejšie pivo. A vidíme, že značka Pilsner Urquell je naozaj najobľúbenejším pivom na Slovensku, zároveň najdôveryhodnejšou značkou. Každý rok sa robia prieskumy, nie v našej réžii, a Pilsner Urquell suverénne vyhráva. Pilsner Urquell je „topka“.
Ako vplývajú na mienku o pive sociálne siete?
Mimoriadne silne. Prevádzky, výčapy, pivné bary, puby, pokiaľ nie sú na sociálnych sieťach, sú v podstate mŕtve. Tam vidíte hodnotenia, referencie, ktoré ovplyvňujú návštevnosť. Ak má podnik zlé hodnotenia, prečo by ste doň chodili? Aj my zvažujeme, či máme do takéhoto podniku investovať. Všetci sa chcú spájať s tými dobrými. Ale musíme byť obozretní, pretože aj trojkár môže byť jednotkárom. Vznikli krásne prevádzky so silnými fanklubmi, ktoré si slovami Rudolfa Hrušínskeho pivo „hýčkajú“. Za pivom boli, sú a budú emócie. Pivo je živý nápoj, veľký partner človeka.
Kto je Martin Grygařík (1971)
Absolvent Sliezskej univerzite v Karvinej. V roku 1995 nastúpil do pivovaru Radegast. Po fúzii s Plzeňským Prazdrojom mal na starosti obchod s kľúčovými zákazníkmi. Od roku 2017 pracuje na Slovensku. Je podpredsedom predstavenstva a obchodným riaditeľom spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko.