Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá okrem iných hráčov združuje aj veľkú štvorku zahraničných reťazcov – Billa, Lidl, Tesco a Kaufland – hovorí, že tržby maloobchodu s potravinami minulý rok dosiahli 4,26 percenta. „Hlavným dôvodom bol pretrvávajúci stagnujúci dopyt, keď sa zákazníci takmer počas celého roka zameriavali prevažne na nákup základných potravín a drogistických tovarov," priblížil predseda aliancie Martin Krajčovič.
Viaznuci dopyt však nie je jediným problémom, s ktorým obchodníci zápasia. Reťazce, ktoré patria pod alianciu, v roku 2024 zápasili s rastúcimi cenami dodávateľov. Zatiaľ čo ceny, za ktoré obchody potraviny nakupovali, rástli priemerne o 2,2 percenta, predajné ceny stúpli iba o 1,21 percenta.
Predajcom potravín „skrížila cestu" aj vládna konsolidácia. Náklady im začali rásť po tom, čo sa zmenilo viacero daňových sadzieb. Od 1. januára tohto roka napríklad začala platiť daň zo sladených nápojov (zákazníci si napríklad priplatia 15 centov za liter pri balených nápojoch či 30 centov za liter energetického nápoja). Menila sa aj základná sadzba DPH, ktorá vyrástla na 23 percent, či sadzba na vybrané základné potraviny, ktorá klesla na päť percent.
Čítajte viac Predtým sme patrili k najhorším krajinám, teraz je to naopak. Štatistiky sa zmenili a ceny v obchodoch klesajú
Prichádza silná konkurencia
Ceny mnohých položiek na regáloch začali obchody znižovať už v posledných mesiacoch minulého roka, teda ešte predtým, ako legislatívne zmeny vstúpili do platnosti.
V januári tohto roka sa politici vládnej koalícii začali predbiehať, kto sa skôr pochváli znižovaním cien v obchodoch. „Je to čierne na bielom. Potraviny zlacneli. Za ten istý nákup sme po Novom roku zaplatili takmer o päť eur menej ako minulý rok," povedal po svojom kontrolnom nákupe minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).
Opozícia na čele s hnutím Slovensko pod vedením Igora Matoviča však opakuje, že potraviny, naopak, od decembra zdraželi. Čísla Štatistického úradu SR však prezrádzajú, že vývoj cien potravín sa v minulom roku vrátil k predcovidovému tempu a potraviny spolu s bežnými nápojmi dokonca štyrikrát medzimesačne zlacneli.
V decembri 2022 dosiahla potravinová inflácia 29 percent, na konci roka 2024 bola na úrovni 2,4 percenta. Predseda Štatistického úradu Martin Nemky vysvetlil, že najviac rast cien potravín spomalilo mäso, jeho ceny stúpli minimálne, a to o 0,8 percenta. Ceny mlieka, syrov a vajec boli dokonca nižšie ako v roku 2023, a to o 0,2 percenta. Deväť potravín okrem tukov a olejov sa pohybovalo pri raste cien na nižších hodnotách ako v roku 2023, keď väčšina položiek rástla od 15 až 23 percent.
Cenami v obchodoch ale ešte môže tento rok výrazne pohnúť transakčná daň, ktorá začne platiť od 1. apríla. Štát začne po tomto termíne zdaňovať bankové prevody, ale aj výber hotovosti či platby kartou. Očakáva sa, že podnikatelia zvýšené náklady prenesú na svojich zákazníkov.
Časťou podnikateľov v maloobchode by podľa aliancie mohol zatriasť aj príchod Biedronky, ktorú vlastní portugalský Jerónimo Martins. Tá na Slovensku otvorila svoje prvé prevádzky v priebehu minulého týždňa a zo strany zákazníkov sa dočkala obrovského záujmu.
Aliancia moderného obchodu v tejto súvislosti hovorí o agresívnej cenovej politike novej potravinárskej siete. „Existujúci veľkí predajcovia budú nútení prispôsobiť svoju cenotvorbu novej realite. To vytvorí mimoriadne náročné podmienky najmä pre menšie a domáce obchodné siete," píše aliancia.
Čítajte viac Spoliehame na potraviny z Poľska či Španielska. Zahraničný „potravinovod“ môže kedykoľvek zlyhať, nie sme na to pripravení
Jedny z najnižších cien v EÚ?
Hoci sa nám môže zdať, čo napokon ešte donedávna potvrdzovali aj európske štatistiky, že ceny v našich obchodoch sú vysoké, dáta ukazujú opak. Veľkí obchodníci v tejto súvislosti upozornili na to, že ceny potravín na Slovensku patria podľa Eurostatu k najnižším v rámci Európske únie (EÚ).
„Celkový cenový index potravín bol na Slovensku po Rumunsku druhý najnižší v EÚ. Okrem toho patria ceny u nás v niektorých kategóriách, ako sú chlieb a obilniny, mäso či mlieko, syry a vajcia, medzi najnižšie v celej únii," píše SAMO. Chlieb kupujeme takmer o 19 percent lacnejšie, ako je priemer v krajinách únie, mäso je lacnejšie o 31 percent a mlieko, vajcia a syry približne o 15 percent.
Štatistiky z roku 2023 prezrádzajú, že Slováci nakupovali potraviny za ceny, ktoré boli na úrovni 82 percent priemeru EÚ. Lacnejšie boli už iba Rumunsku (75 percent priemeru únie). Najdrahšie potraviny, až o 25 percent viac ako úniový priemer, mali Švajčiari.
Ešte donedávna pritom platilo, že ceny v našich obchodoch patrili k tým najvyšším. Nové prepočty, ktoré berú do úvahy aj akciové ceny, priniesli korekciu v podobe poklesu o celých 20 percent oproti európskemu priemeru. „Metodika „Data scanner‘ monitoruje ceny potravín oveľa presnejšie a vo väčšej miere zohľadňuje zľavy v obchodoch. Veľké objemy akciových tovarov majú výrazný podiel na znížení ich cien. Tento faktor v starej metodike nebol zohľadnený,“ priblížil vládny Inštitút pre stratégie a analýzy.
Najhoršie na tom v porovnaní s ostatnými členskými krajinami únie nie sme ani v prípade celkových cien. „Celková cenová hladina, teda za všetky tovary a služby, bola na úrovni 80,4 percenta priemeru EÚ. Bola to ôsma najnižšia úroveň spomedzi všetkých členských štátov. Ide o všetky ceny vrátane napríklad bývania a energií, dopravy, odevov a obuvi, rekreácie a kultúry, ako aj vzdelávania, zdravia, reštaurácií a hotelov," píše slovenský Štatistický úrad.
Nižšie celkové ceny ako my mali v roku 2023 Bulhari, Rumuni, Poliaci, Maďari, Chorváti, Lotyši a obyvatelia Litvy. Štatistici zároveň píšu, že v porovnaní s krajinami eurozóny malo Slovensko štvrtú najnižšiu celkovú cenovú hladinu.
Zamerané na kúpyschopnosť
Je však potrebné pripomenúť, že hoci zdražovanie nie je také výrazné ako počas krízových rokov po začiatku vojny u nášho východného suseda, spomaľujúca inflácia ešte neznamená zlacňovanie. Jednoducho povedané – hoci ceny nerastú tak rýchlo ako predtým, stúpajú naďalej.
Stále tak platí, že v obchodoch nakupujeme výrazne drahšie ako pred niekoľkými rokmi. Problém však je, že naše platy nestíhajú rásť tak rýchlo ako položky, ktoré si denne vkladáme do nákupných košíkov.
Čítajte viac Slovensko má jedny z najdrahších potravín v EÚ. Kam sa vám oplatí vycestovať na vianočné nákupy?
V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ pritom nechávame v obchodoch väčšiu časť našich výplat. Priemerná európska domácnosť vynakladá na potraviny 14 percent výdavkov, na Slovensku je to až 20 percent. SAMO preto odporúča zamerať sa na nízku kúpyschopnosť slovenských domácností.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák približuje, že za celý rok 2024 narástli nominálne mzdy – teda hrubé platy – o 6,6 percenta pričom kúpyschopnosť obyvateľstva narástla o 3,7 percenta. V roku 2023 sa platy zvýšili o 10 percent. Priemerné mesačné platy v hrubom sa minulý rok vyšplhali na 1 524 eur, čo je o 94 eur viac ako v roku 2023. Zárobky podľa odborníka rástli menej aj kvôli spomalenej inflácii – pomalšie stúpajúce ceny tlačia na rast miezd menej ako v predošlých obdobiach.