V Maďarsku majú stav núdze, do zeme zahrabú milión kíl mäsa. Slovensko je pre nebezpečnú nákazu v ohrození

Slovensko prijalo mimoriadne opatrenia ako všetky ostatné krajiny na okolí a zatiaľ slintačke odoláva. Krajina, ktorej klesli stavy dobytka a ešte viac ošípaných na minimálne stavy, sa ocitla v pozícii nahého v tŕní. Prípadný prenos nákazy by mal dramatické dôsledky pre slovenskú živočíšnu výrobu a potravinovú bezpečnosť krajiny.

Maďarsko ohlásilo výskyt slintačky a krívačky minulý týždeň v piatok v pohraničnej obci Kisbajcs, s ktorou susedia dva slovenské poľnohospodárske okresy Dunajská Streda a Komárno. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) okamžite vyhlásila stav mimoriadnej núdze, začala s kontrolou dopravy na hraničných priechodoch a teraz kontroluje chovy hospodárskych zvierat v desaťkilometrovom pásme od Číčova cez Kližskú Nemú, Trávnik, Medveďov, Kľúčovec, Čiližskú Radvaň, Baloň až po Sap.

Čítajte viac Farmári vyrazili do ulíc: nová obchodná dohoda nás poškodí. Na Slovensko budú dovážať lacné mäso z Južnej Ameriky

Ako povedal ústredný riaditeľ ŠVPS Martin Chudý, veterinári sa musia presvedčiť, či v chovoch je všetko v poriadku a či neobjavia klinické príznaky slintačky. Nateraz ju nikde nezistili.

V Maďarsku medzitým v Kisbajcsi začali s likvidáciou farmy, kde chovajú 1 400-hlavové stádo dobytka. Neďaleko na Slovensku dobre známej poľnohospodárskej obce Bábolna Maďari bagrujú obrovské jamy, kde spočinú zabité zvieratá. Pribudne k ním aj 300 zvierat zo susednej farmy v Nagybajcsi, ktoré sa nakazili slintačkou pravdepodobne krmivom.

Spravodajca STVR v Budapešti Gregor Martin Papucsek informoval, že do útrob zeme pôjde milión kilogramov mäsa. Nákaza znamená stop pre export mäsa z Maďarska, ktorý už odriekli Veľká Británia, Izrael, Mexiko, Rusko, Poľsko. Nejde však len o priame hospodárske škody, ale aj o to, že obnova zničených chovov potrvá roky.

Pred nami týždeň plný napätia

Obrovská nervozita zo slintačky panuje na Slovensku. Táto vysoko nákazlivá horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat má inkubačnú dobu medzi siedmimi až štrnástimi dňami. Od ohlásenia choroby v Maďarsku neuplynul ešte celý týždeň a Damoklov meč slintačkovej nákazy sa stále vznáša aj nad slovenskými chovmi. Choroba sa totiž nešíri len kontaktom nakazených zvierat so zdravými či krmivami, dopravnými prostriedkami, odevom a obuvou ľudí, ale aj vetrom. Ani taká prírodná prekážka, akou je veľtok Dunaj, nepomáha, vírus je v prostredí a môže ho tiež šíriť vtáctvo a divo žijúca zver.

Čítajte viac Vajcia nemáme a nevieme, kedy budú, hovoria predavačky v jednom z veľkých obchodov. Bude ich dosť a aké sú ceny?

Veterinári preto vyzvali ľudí, aby nechodili do polí a lesov a poľovníci si majú všímať podozrivé správanie zvierat. Je obdobie zhodov parožia. Milan Halmeš, predseda PD Žemberovce, kde majú vysokoprodukčný chov dojníc, upozornil, že v minulosti nebolo výnimočné v pohraničnom okrese Levice stretnúť ľudí hľadajúcich zhody a neboli to len občania Slovenska. Jednoducho v priestore ohrozenom vírusom by sa nemal nikto pohybovať. Môže sa stať prenášateľom vírusu, ten ľudí neohrozuje, ale zvieratá áno.

Nielen maďarským aj slovenským chovateľom dobytka či ošípaných ide v tejto chvíli naozaj o všetko. "Po 20 rokoch dramatického úpadku chovu dojných kráv sa podarilo stabilizovať mliečne farmy a zastaviť ich úbytok. Ročne totiž ubúdalo na Slovensku priemerne 24 fariem, za vlaňajšok to bolo už len šesť.

Dostali sme sa do stavu, keď mlieko vyrábajú už len konsolidované farmy, a teraz čelíme ataku, aký Slovensko nezažilo 53 rokov, lebo vtedy naposledy vyčíňala slintačka na našom území," v skratke opísal súčasnú situácia Alexander Pastorek, prezident Zväzu prvovýrobcov mlieka.

Krajine zostalo 110-tisíc kráv

Alexander Pastorek pripomenul, že v tejto chvíli sa chová na Slovensku 110-tisíc dojných kráv v 323 produkčných chovoch. Mliečne farmy vyrobia ročne 850 miliónov litrov mlieka, čo zabezpečuje 80-percentnú sebestačnosť v mlieku a mliečnych výrobkoch. Ohrození nie sú len chovatelia dojníc, ale aj celý mliekarenský priemysel. Hrá sa o budúcnosť slovenského sektoru výroby a spracovania mlieka, ale aj hovädzieho či bravčového mäsa.

V ohrozenom pásme sa napríklad nachádza farma ošípaných jedného z najintenzívnejších chovateľov na Slovensku. Poľnohospodári hovoria, že ak by iskra nákazy preskočila, mohlo by to mať pre krajinu, kde padli chovy potravinových zvierat k minimálnym počtom, nedozerné dôsledky.

Čítajte viac Na najväčšej farme na Slovensku našli vtáčiu chrípku. Hydinári teraz hasia problém

„Nachádzame sa v potenciálnom kotle nákazy, na našich farmách chováme 5 500 hláv dobytka, len z farmy na dvore Mikuláš dodávame do slovenských mliekarní 100-tisíc litrov mlieka denne. Nechápeme, ako sa mohol vírus slintačky do Maďarska dostať a prečo doteraz maďarská veterinárna služba neinformovala o trase nákazy,“ vyjadril názor slovenských poľnohospodárov Marián Záhumenský zo spoločnosti

Agrocontract. Ta hospodári na rozhraní okresov Nové Zámky a Komárno a cíti sa mimoriadne ohrozená. Farmy, kde chovajú dobytok a ošípané, prijali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Všade sú dezinfekčné brody a rohože, platí absolútny zákaz vstupu cudzím osobám, a to aj zo špecializovaných služieb. V Agrocoop Imeľ v okrese Komárno nemôžu vstúpiť na farmu ani odborníci, ktorí sa starali o reprodukciu zvierat, vzhľadom na to, že sa pohybovali po iných farmách.

Podniky sú uvádzané do „kľudového“ režimu, keď sa zabezpečujú len práce s udržaním chovu zvierat. Prístupové cesty na farmy blokujú obrovské balíky slamy, jednoducho, robí sa všetko preto, aby sa nik nepovolaný nedostal na miesta, kde žijú zvieratá. Lenže vírus môže preniesť aj vietor. „Nech nedujú južné vetry, ale severné a nech sa ochladí, to všetko môže spomaliť šírenie vírusu v ovzduší,“ tak znie želanie poľnohospodárov.

Pred 53 rokmi zavreli ľudí na farmách

Slintačka a krívačka naposledy ohrozovala Slovensko v roku 1972. Štát vtedy prijal drakonické opatrenie, aby zabránil šíreniu nákazy. Do ohrozených oblastí vstúpila armáda a ľudí, ktorí sa starali o dobytok a ošípané, doslova uväznili na farmách, odkiaľ nevychádzali minimálne dva týždne.

Takto zostali udalosti v pamäti Milana Halmeša, ktorý vtedy žil v Kráľovej pri Senci, ale aj Alexandra Pastoreka z Imeľa či Mariána Záhumenského z Veľkých Loviec. „Teta pracovala ako dojička na družstve a musela na farme zostať spolu s ďalšími ošetrovateľmi, pokým neprehrmela nákaza,“ spomínal Marián Záhumenský. Dnes sa o takomto osobnom obmedzení pohybu neuvažuje, ale veterinári a poľnohospodári nástojčivo pripomínajú verejnosti, aby sa ľudia správali zodpovedne.

Infekčné choroby zvierat sú postrachom všetkých fariem. Už päť rokov vyčíňa africký mor ošípaných, ktorý sa z juhovýchodu Slovenska dostal až na západ krajiny, kde sa nachádzajú najprodukčnejšie chovy. Doteraz mu za obeť padli desaťtisíce zvierat, medzi nimi aj jeden z najväčších družstevných chovov Boľkovciach v okrese Lučenec. Vybili tam do desaťtisíc zvierat.

Čítajte viac Príbeh z juhu Slovenska. Spadli až na samé dno, no podarilo sa im vstať z popola ako Fénixovi

Nákaza prekonávajúca BSE

Pred štvrťstoročím na Slovensku vyčíňala choroba šialených kráv BSE, na likvidácii ktorej sa podieľal dlhoročný šéf veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Z hľadiska priamych hospodárskych strát je zásadný rozdiel medzi BSE a slintačkou v tom, že pri tzv. chorobe šialených kráv sa likvidovala len presne určená kohorta zvierat – šlo desiatky zvierat, kým pri slintačke sa musí vyhubiť celý chov do posledného zvieraťa, poukázal na rozdiel medzi nákazlivými chorobami profesor Bíreš.

Odborník pripomenul, že tak klasický mor ošípaných, ako aj africký mor ošípaných prišli cez slovensko-maďarskú hranicu, teraz spoza nej hrozí nákaza slintačky a krívačky. Slovenská veterinárna služba musí byť v absolútnej pohotovosti a vyzval ľudí, aby nechodili na trhy so zvieratami v Maďarsku, kde si zvykli nakupovať odstavčatá ošípaných. Opatrnosť, opatrnosť a ešte raz opatrnosť, prízvukujú veterinári.

Najčernejší scenár si poľnohospodári nechcú pripustiť. Alexander Pastorek, ktorý patrí k vzácnej nepočetnej skupine šesťdesiatnikov, čo posledných tridsať rokov modernizovali chovy dobytka, vraví, že obnova fariem by po likvidácii zvierat bola veľmi komplikovaná, ak nie nemožná. „Na rozdiel od hydiny, kde sa dajú zadovážiť jednodňové kurčatá v relatívne krátkom čase, rovnako jednoduchšie je získať odstavčatá ošípaných, tak vysokoteľné jalovice sú úzkym profilom v celej Európe. V prípade rozšírenia nákazy a likvidácie chovov dojníc by sme sa pri obnove chovov dostali do mimoriadne komplikovanej situácie,“ načrtol najhoršiu z možných situácií Pastorek.