To môže znamenať škrtanie rôznych príspevkov a podpôr, významné okresanie energopomoci pre domácnosti a takisto prepúšťanie štátnych zamestnancov. Na platy rôznych zamestnancov štátu ide ročne celkovo desať miliárd eur a medzi opozíciou a koalíciou sú spory o tom, koľko z tejto sumy je možné ušetriť. Priestor na prepúšťanie rozhodne vidí aj premiér. „Dajme dohromady všetkých úradníkov, nie teraz iba v štátnej správe, lebo Slovensko je veľmi komplikované z hľadiska fungovania, máme miestnu samosprávu, mestá a obce, máme regionálnu samosprávu, to znamená vyššie územné celky a máme štát, štátnu správu. Dajme to dohromady a spýtajme sa na tých 5,5 milióna obyvateľov, čo je štandard. Možno budeme prekvapení, o koľko máme viac štátnych úradníkov, ako by sme očakávali,“ povedal Fico v nedeľnej relácii televízie ta3 V politike.
Čítajte viac Dôchodky zaostávajú za platmi čoraz viac, ľudia z nich majú problém prežiť. Na penzie aj tak smerujú obrovské sumy
O tom, koľko ľudí je možné prepustiť, má pochybnosti minister Kamenický. Z celkového počtu zhruba 450-tisíc pracovníkov vo verejnej správe musí podľa neho štát odpočítať zhruba 45 percent zamestnancov, keďže pracujú v samosprávach. Okrem toho časť pracovníkov tvoria napríklad hasiči a učitelia, ktorých štát prepúšťať nechce. „Ak nehovoríte o tom, že chcete prepúšťať ešte aj učiteľov a zdravotníkov, tak sa dostanete na číslo, z ktorého sa dá šetriť. Je to asi 44-tisíc ľudí,“ povedal Kamenický v relácii Na telo televízie Markíza. Ak by štát podľa neho prepustil desať percent z nich, bolo by to 4 400 ľudí a minister v tomto kroku vidí úsporu vo výške 125 miliónov eur.
Pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí poberajú plat zo štátneho rozpočtu, je zhruba 98-tisíc. Samostatnou kategóriou sú pedagógovia vysokých škôl, tých je trinásťtisíc. Ďalšie tisíce tvoria policajti, vojaci a ďalší pracovníci. Ministerstvo komunikuje, že týchto pracovných miest sa dotýkať nechce.
Kamenického prepočty však naznačujú, že vláda okrem iného uvažuje práve nad škrtmi vo výške desať percent. Svoje prepočty má napríklad opozičné hnutie KDH. To okrem iného navrhuje zafixovanie výdavkov na mzdy a platy z roku 2023. Ak by sa k tomu pridali škrty vo výške desať percent, pre rok 2025 by to podľa prepočtov hnutia prinieslo 332 miliónov eur.