Štát by totiž podľa Kamenického mohol po novom pomáhať už len chudobnejším domácnostiam. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a energopomoc pomohla mnohým ľuďom. Áno stojí to peniaze a musíme nájsť tie peniaze v rozpočte. Bude to ešte predmetom rokovaní v koaličnej rade. Ja by som bol rád, ak by bola pomoc adresná alebo bude nejaká iná. Samozrejme, energopomoc musí byť skonsolidovaná,“ povedal minister v relácii STVR sobotné dialógy.
O pomoci len pre časť sa však hovorilo aj na konci minulého roka v čase, keď vláda rozhodovala o forme energopomoci. Kamenický pred niekoľkými mesiacmi nahlas uvažoval o širšej pomoci, ktorá by však nebola pre každého. Jeho rezort v tom čase vyrátal, že ak by štát ceny dotoval iba najviac zraniteľným domácnostiam, stálo by to asi 100 miliónov, plošná pomoc by štátnu kasu stála 400 až 500 miliónov eur. Napokon o adresných dotáciách hovorila na začiatku minulého roka aj ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). „Netreba vyhrievať bazény a vírivky," prízvukovala šéfka rezortu.
Opozičná strana Progresívne Slovensko vláde vyčítala, že obyvatelia Slovenska, vrátane tých najchudobnejších sa skladajú na energie aj milionárom. „Prekvapenie sa nekoná, vláda dlho predstierala, že hľadá skutočné riešenie na ceny energií. Držali ľudí v neistote celé mesiace a na poslednú chvíľu oznámili, že to dopadlo ako vždy. Plošnou energopomocou sa na energie skladáme aj milionárom. A skladáme sa všetci – aj tí najchudobnejší z nás," komentoval po minuloročnom schválení plošnej pomoci poslanec za PS Ivan Štefunko.
Najvyšší kontrolný úrad SR na začiatku apríla 2024 vláde odkázal, že by mala nastaviť pravidlá adresnej kompenzácie cien energií. Úrad vypočítal, že ministerstvo hospodárstva vyplatilo od roku 2022 do konca roka 2023 na kompenzáciách nárastu cien elektriny a plynu takmer 2,7 miliardy eur. Najviac, až 1,24 miliardy eur, pritom smerovalo na pomoc s cenami plynu. „Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne," napísali kontrolóri.
Čítajte viac Nórsko pocítilo dôsledok európskej energetickej krízy. Krajina čelí rekordnému rastu cien elektriny
Bez dotácií zaplatíme viac
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v jednej zo svojich posledných analýz upozornila na to, že ak vláda s drahými dotáciami nebude pokračovať, ceny energií pre domácnosti na budúci rok výrazne stúpnu.
„Prípadné rozhodnutie vlády o ďalšom nepokračovaní v dotovaní cien plynu a tepla, aj v snahe dodržania konsolidačnej trajektórie, by ekonomiku zasiahlo najviac v budúcom roku. Vzhľadom na zafixovanie cien v tomto aj minulom roku by bol nárast cien na budúci rok dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok,“ napísala rada.
Ak by štát na budúci rok s pomocou pre domácnosti nepokračoval, ceny plynu by medziročne stúpli o 46,9 percenta a ceny tepla o 30,9 percenta. Ak by energopomoc pokračovala aj v roku 2026, podľa rady by to v priebehu nasledujúcich dvoch rokov mohlo štátnu kasu stáť miliardu eur.
Pre lepšiu predstavu – dotácie na ceny tepla a plynu nás tento rok budú stáť približne 235 miliónov eur. Čo sa týka cien elektriny, domácnosti v roku 2025 celkovo ušetria viac ako 260 miliónov eur, pretože ceny nestúpli tak, ako pôvodne mali.
Za nižšími cenami stojí dohoda medzi vládou a dominantným výrobcom elektriny Slovenskými elektrárňami, ktorá bola uzatvorená v roku 2022. Memorandum, ktoré je zamerané na elimináciu dôsledkov nárastu cien elektriny pre vybrané skupiny obyvateľov, zaručuje, že silová zložka stále zostáva na cenách spred troch rokov – teda na úrovni 61 eur za megawatthodinu. Zvyšok ceny tvoria okrem iného aj náklady na dodávky elektriny, straty z distribúcie či tarifa za prevádzkovanie systému, ktoré stanovuje regulačný úrad.
Čítajte viac Šéf ÚRSO prehovoril o cenách energií na rok 2025: Dotácie už skončia, netvárme sa, že sa nič nedeje, ceny rastú všade
Ak by dohoda neplatila, ľudia by už tento rok platili o 6 eur viac, teda 67 eur za megawatthodinu. „Pri menšom rodinnom dome by táto úspora mohla byť okolo 140 eur, pri väčšom rodinnom dome, kde sa elektrinou nekúri, bude úspora viac ako 200 eur ročne,“ prepočítala ešte v novembri minulého roka Saková.
Čo sa týka plynu, podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví si mali domácnosti tento rok mesačne za jeho dodávky priplatiť od 0,96 eura až do 28,63 eura. To, koľko by ste v prípade zvyšovania cien napokon zaplatili, závisí od toho, ako surovinu využívate. Ak plyn používate na varenie o ohrev vody, priplatili by ste si 13,32 eura za mesiac. V prípade, že plynom, navyše aj kúrite, zaplatili by ste spomínaných takmer 29 eur.
Nižšia inflácia aj dôchodky
Pre vládu bude rozhodovanie o tom, či a v akej forme bude pokračovať s energopomocou v priebehu najbližších rokov, kľúčové. Musí totiž pokračovať v konsolidácii verejných financií. Minister Kamenický pôvodne počítal s tým, že na budúci rok budeme musieť ušetriť asi 800 až 850 miliónov eur, no napokon vyčíslil, že sa to bude blížiť k dvom miliardám eur.
Zmeny podľa šéfa rezortu financií súvisia s revíziou plánu obnovy, požiadavkami na navyšovanie platov učiteľov či s práve spomínanými kompenzáciami vysokých cien energií. „Ja osobne budem navrhovať, aby sme oveľa viac konsolidovali na výdavkovej strane, to znamená na šetrení, na efektívnejšom vynakladaní peňazí. Priestor na príjmovej strane sa skutočne znižuje, zvyšovať stále dane sa nedá. Ale je tam určitý menší priestor na niektoré dane, na ktorých je zhoda, bavíme sa napríklad o dani z hazardu," priblížil financmajster svoj plán.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude energopomoc pokračovať aj v nesledujúcich rokoch, čo výdavky zo štátnej kasy výrazne zvýši. „Predpokladáme, že súčasná vláda bude pokračovať v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na úrovni roku 2024 až do konca svojho volebného obdobia, ktorý nastane v roku 2027. Vedie nás k tomu odpozorovaná prax z doterajšieho prístupu vlády v oblasti regulácie cien energií,“ píše inštitúcia.
Čítajte viac Nezmrzli sme už tri zimy a nezmrzneme ani štvrtú, sú o tom presvedčení analytici
S týmto scenárom počíta aj prognóza Inštitútu finančnej politiky, ktorý upozorňuje na celkový pokles inflácie, za ktorým z veľkej časti stoja práve dotácie na energie. Analýza inštitútu počíta s tým, že inflácia v najbližších rokoch nebude stúpať tak prudko ako po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Ak by však vláda s energiami nepomáhala, ceny by prudko vystrelili.
Celé to však má ešte ďalší rozmer, na ktorý inštitút takisto upozornil. Štát totiž v priebehu nasledujúcich rokov ušetrí na dôchodkoch, na ktoré zo sociálnej poisťovne išla v roku 2024 rekordná suma 12,6 milióna eur. Platí totiž, že pomalšie zdražovanie má vplyv aj na penzie.
Celé to funguje tak, že Sociálna poisťovňa na začiatku roka zvyšuje penzie o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho roka. Od 1. januára 2025 stúpli o 2,1 percenta. Ak teda zdražovanie nebude pokračovať v raste, výrazne sa nebudú valorizovať ani dôchodky, čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že štát ušetrí nemalé peniaze.