Ešte v roku 2021 pritom boli s tým, koľko zarábajú, spokojné až dve tretiny ľudí. Vyše tretiny zamestnancov, ktorí o sebe hovoria, že sú so svojím platom spokojní, pritom sleduje pracovné inzeráty. „Najčastejším dôvodom je potreba mať prehľad o trhu práce v ich odvetví, ďalší častý motív je túžba poznať aktuálne ponúkané platy," vysvetľuje v tlačovej správe spoločnosť Alma Career, ktorá prevádzkuje portál Profesia.sk.
Okrem toho, aj spokojní pracovníci sa podľa prieskumov stále pozerajú po lepších ponukách. Platí to najmä pre generáciu Z – teda pre mladých ľudí, ktorí sú narodení okolo roku 2000. Práve zamestnanci, ktorí majú teraz približne 25 rokov, sú firmám „najmenej verní" a svoje pracovné pôsobisko často striedajú.
Čítajte viac Čísla ukázali, že Slováci zarábajú čoraz viac. Vyššie platy dostávajú ľudia vo väčšine odvetví
Firmy si aj preto musia zvoliť správnu stratégiu, ktorá dokáže prilákať nových ľudí a udržať zamestnancov, ktorí pre ne už nejaký čas pracujú. Neraz pritom nejde iba o zodpovedajúce platové ohodnotenie, ale aj o iné benefity v podobe napríklad náborových príspevkov, vzdelávania, dovolenky navyše či príspevkov do tretieho dôchodkového piliera a podobne.
Iné prieskumy však ukazujú, že to, koľko peňazí človek dokáže zarobiť, závisí aj od typu spoločnosti, pre ktorú pracuje. Z analýzy portálu Platy.sk vyplýva, že najviac peňazí na výplatnej páske vidia zamestnanci súkromných zahraničných firiem. „Ich priemerný základný mesačný plat je na úrovni 1 900 eur v hrubom. Zamestnanci a zamestnankyne súkromných domácich firiem zarobia priemerne o 300 eur menej," informuje tlačová správa spoločnosti Alma Career.
Rozdiel v platoch pracovníkov súkromných domácich firiem a tých, ktorých zamestnáva štát, už taký výrazný nie je. Priemerný plat ľudí, ktorí pracujú pre štát, je 1 470 eur – teda asi o 100 menej ako pri slovenských súkromných firmách.
Koľko sa zarába vo veľkých firmách?
Pravda preto oslovila viacero najväčších zamestnávateľov na Slovensku s otázkami, ktoré sa zameriavajú práve na výšku či benefity, ktoré svojim pracovníkom ponúkajú.
Medzi najväčších zamestnávateľov u nás, ktorí novinám na otázky poslali odpoveď, patrí aj národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Hovorca spoločnosti Dominik Drevický priblížil, že spokojnosť jej zamestnancov podľa interných prieskumom v priebehu posledných rokov rastie.
Čítajte viac Platy Slovákov stúpajú, no ide to pomaly. Kedy budeme zarábať viac?
Okrem toho, nadpriemerná je aj priemerná mzda, ktorá bola v januári v rámci ZSSK na úrovni 2 041 eur. Na porovnanie – priemerná mzda na Slovensku sa na konci minulého roka vyšplhala takmer na 1¤500 eur. „Okrem toho, že kontinuálne zvyšujeme platy svojich zamestnancov, ponúkame im náborové príspevky až do výšky 4-tisíc eur, príspevky na bývanie a podporu mobility, príspevky do 3. piliera či sociálne výpomoci," povedal Drevický. V spoločnosti nájdu uplatnenie najmä rušňovodiči, vlakvedúci, mechanici, zámočníci či elektromechanici. Spoločnosť ponúka aj možnosti ďalšieho vzdelávania.
Medzi desať najväčších zamestnávateľov na Slovensku už dlhodobo patria aj zahraničné obchodné reťazce. Niektoré z nich už pred vyše rokom nastavili najnižšiu mzdu, ktorú môže človek v ich prevádzkach zarobiť. Už v tom čase išlo o sumu, ktorá o niekoľko stoviek eur prevýšila minimálny plat, ktorý garantuje štát – na rok 2025 je to 816 eur.
Platí tak, že napríklad v sieti Lidl už viac ako rok nezarobíte menej ako 1 050 eur v hrubom za mesiac. Spoločnosť však svojim zamestnancom sľubuje každoročný rast. „Od marca zvyšujeme mzdy zamestnancom v predajniach a logistických centrách. Minimálna mzda našich predavačov a skladníkov predstavuje po novom viac ako 150 percent štátnej minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2025," povedal pre Pravdu hovorca obchodu Tomáš Bezák.
Znamená to že predavači či predavačky v tomto reťazci zarobia minimálne 1 250 eur v hrubom na plný úväzok. V sklade je táto suma ešte vyššia – zarobíte tam najmenej 1 300 eur. Podľa portálu Platy.sk predavač môže na Slovensku zarobiť od 890 do 1 685 eur a skladník od 962 do 1 740 eur. Bezák okrem toho hovorí, že zamestnanci spoločnosti môžu využiť aj viacero iných benefitov.
„Zamestnanci Lidla majú k dispozícii pestrú ponuku benefitov v hodnote do 800 eur na osobu, do ktorej patria aj finančné príspevky ako dodatočný príspevok do tretieho dôchodkového piliera, dovolenka navyše, narodeninové balíčky, vitamínové balíčky alebo vianočné prekvapenia," zhrnul hovorca reťazca.
Britské Tesco, ktoré rovnako ako predchádzajúce dve spoločnosti patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku, pre Pravdu priblížilo, že tento rok do platov a benefitov svojich zamestnancov investuje celkovo deväť miliónov eur. „Naše kolegyne a kolegovia najviac oceňujú napríklad 15-percentnú zľavu na nákup v obchodoch Tesco, príspevok na dôchodok do 3. piliera v hodnote 240 eur ročne, vianočný bonus do výšky 120 eur či odmenu za odpracované roky až do výšky 530 eur," vymenovala, okrem iného, hovorkyňa obchodu Mária Zerzanová.
K týmto zamestnávateľom patrí aj reťazec Kaufland, ktorý však výšku priemernej mzdy vo svojich prevádzkach neprezradil. Hovorkyňa spoločnosti Nikoleta Lörincová ale pre Pravdu priblížila, že firma v tomto obchodnom roku chystá na personálne náklady vynaložiť o 18 miliónov eur viac ako v tom minulom. Nemecký Kaufland okrem toho prízvukuje, že svojim zamestnancom ponúka aj dovolenku nad rámec zákona či sabatikal na regeneráciu duševných síl.
Čítajte viac Zmeny v rodičovskom dôchodku. Ako ich pocítia penzisti?
Platy rastú pomaly
Nespokojnosť ľudí s tým, koľko zarábajú, môže súvisieť aj s pomalším rastom miezd v minulom roku. Štatistický úrad SR priblížil, že v treťom štvrťroku 2024 stúpali platy zamestnancov najpomalšie od začiatku roka 2021 a podľa Eurostatu patria naše výplaty medzi najnižšie v Európskej únii (EÚ). Medziročne stúpli o 5,8 percenta, na sumu 1 484 eur.
Platí tak, že priemerné mesačné mzdy síce stále rastú, ale ide to pomaly. V roku 2023 bola priemerná mzda zamestnanca na Slovensku 1 430 eur. Znamená to, že ak porovnáme z tohto hľadiska vývoj v rámci posledných dvoch rokov, tak zistíme, že priemerná mzda v našom hospodárstve narástla len o menej ako 60 eur za rok.
V priebehu posledných rokov pritom rýchlym tempom rástli ceny v obchodoch. Ešte v polovici roka 2023 sa inflácia držala na úrovni takmer 11 percent a na jeho konci sa pohybovala v hodnotách okolo 6 percent. V minulom roku sa inflácia pohybovala na úrovni okolo 3 percent a v januári 2025 vyskočila takmer na 4 percentá.
Čítajte viac Slovensko bude už onedlho potrebovať dvakrát viac elektriny ako teraz. Načo ju využijeme?
Na to, že v porovnaní s európskymi krajinami zarábame stále málo, upozorňujú aj odborári, podľa ktorých máme piate najhoršie platy v EÚ. Zároveň zdôrazňujú, že ich rast je pomalý. „V období rokov 2008 až 2023 sa podiel miezd na hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil najviac na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a Slovinsku. Kvôli nízkej východiskovej hodnote na Slovensku však podiel miezd na HDP ostal nízky. V porovnaní s novými členskými štátmi zaostávame vo viacerých oblastiach. Pokiaľ ide o výšku kompenzácií zamestnancov, tak Slovensko sa dlhodobo nachádza na spodnej časti európskeho rebríčka," priblížila Konfederácia odborových zväzov.