Príslušné ustanovenie zákona hovorí o tom, že „spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou“. Okresný súd (OS) v podaní na ÚS namietal, že to ukladá súdu povinnosť prejednávať a rozhodovať žaloby o určenie právnej skutočnosti a neexistencii práva bez toho, aby to bolo z nejakého primeraného dôvodu existujúceho v čase podania žaloby na ochranu akéhokoľvek konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva spotrebiteľa vôbec potrebné.
„Vytvára tým koncept nútiaci súd prejednávať a protistranu jednostranne akceptovať aj prípadne úplne zbytočné žaloby, s ktorými nemusí byť spojená existencia riadneho záujmu na konaní, a to dokonca aj po neprimerane dlhom čase tak, ako sa to javí aj v prejednávanom prípade,“ uviedol sudca OS Prešov Peter Revický. Vychádzal pritom z konkrétnej žaloby. V nej sa žalobkyňa ako spotrebiteľka domáha, aby súd rozsudkom určil, že úver poskytnutý jej na základe zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky v roku 2003 je bezúročný a bez poplatkov a že ňou špecifikované zmluvné podmienky uvedené v napadnutej zmluve a jej všeobecných obchodných podmienkach sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
K rozhodnutiu ÚS pripojil sudca Peter Straka odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.
