Zároveň platí, že rast cien prakticky len tlačíme pred sebou. „Prípadné rozhodnutie vlády o ďalšom nepokračovaní v dotovaní cien plynu a tepla, aj v snahe dodržania konsolidačnej trajektórie, by ekonomiku zasiahlo najviac v budúcom roku. Vzhľadom na zafixovanie cien v tomto aj minulom roku by bol nárast cien na budúci rok dvojnásobný v porovnaní s tým, aký hrozil tento rok,“ upozorňuje rada. Znamená to, že vláda domácnosti chráni pred rastom cien, ak s tým však prestane, dôsledky pre domácnosti budú o to tvrdšie.
Ak sa vláda rozhodne ďalej ceny energií nedotovať, domácnosti to výrazne pocítia v roku 2026. Bez ďalších dotácií ceny plynu pre domácnosti medziročne stúpnu o 46,9 percenta a ceny tepla o 30,9 percenta. K účtom za plyn by si domácnosti teda pripočítali takmer polovicu a v prípade tepla takmer tretinu.
Tempo tohto nárastu ovplyvnilo výrazne práve to, že ceny v roku 2025 ostali zastropované. Ak by to tak nebolo, rast v roku 2026 by bol polovičný. Platí totiž, že ak by vláda ceny v tomto roku nezastropovala, časť nárastu by sa prejavil v tomto roku a ďalší rast cien v roku 2026 by bol potom miernejší.
Ak sa vláda rozhodne, že nárast o desiatky percent v roku 2026 nedovolí a bude v dotáciách pokračovať, cena za to bude vysoká. V horizonte nasledujúcich dvoch rokov budú dotácie na energie vládu stáť až miliardu eur.
To všetko v čase, keď sa zostavujú balíky šetriacich opatrení. Väčšinu z tejto sumy, ak štát bude ďalšie dva roky ceny dotovať, bude vláda podľa RRZ potrebovať v roku 2026. V tomto roku by na zastropovanie cien mohlo byť potrebných zhruba 600 miliónov eur. Objem konsolidácie by mohol prekročiť jednu miliardu eur.
Vláda už pritom bolestivé ozdravovanie robí a hľadať ďalšie opatrenia nebude jednoduché. Plošné energetické dotácie by situáciu vládneho kabinetu ešte sťažili.
Čítajte viac Kamenického tlačia do kúta problémy. Škrtiť v roku 2026 bude musieť viac ako pôvodne sľuboval
V rámci konsolidácie na rok 2025 sa napríklad výrazne zvyšovala základná sadzba DPH. Zároveň sa hovorí aj o tom, že v nasledujúcich dvoch rokoch chce vládny kabinet ušetriť až 2,8 miliardy eur, hoci táto suma bude napokon zrejme vyššia. Cieľom je dosiahnuť v roku 2027 rozpočtový deficit na úrovni troch percent HDP.
Predstavitelia rady pritom upozorňujú, že na dosiahnutie tohto cieľa musí vláda ušetriť sumu presahujúcu tri miliardy eur. Dôvodom je okrem iného aj to, že ceny energií pre domácnosti v tomto roku boli zastropované plošne. Pôvodné odhady hovorili, že adresná pomoc by mohla stáť sto miliónov eur, no suma na cenovke za plošné opatrenie sa šplhá k hranici 400 miliónov eur.
„Predpokladáme, že súčasná vláda bude pokračovať v politike plošného dotovania regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti na úrovni roku 2024 až do konca svojho volebného obdobia, ktorý nastane v roku 2027. Vedie nás k tomu odpozorovaná prax z doterajšieho prístupu vlády v oblasti regulácie cien energií,“ hovorí rada.
Čítajte viac Ceny prenájmov prudko stúpajú. Pozrite sa, koľko zaplatíte vo veľkých mestách
Ak vláda nebude aj v ďalších rokoch dotovať ceny, bude to mať vplyv na výšku inflácie. „Očakávame, že spotreba domácností, čeliacich o tretinu vyšším cenám energií, by rástla o tretinu pomalšie než v prípade plošne zadotovaných cien plynu a tepla. Krátkodobo negatívne by sa to prejavilo aj v inflácii, ktorá by tak v roku 2026 dosiahla päť percent, pričom vláda by musela počítať s možnými dosahmi na valorizáciu penzií a miezd vo verejnej správe,“ upozorňuje RRZ.
To by malo rôzne efekty, viaceré sú nepriaznivé. Dočasne by sa tlmil rozvoj ekonomiky. „Investičná aktivita v súkromnej sfére by bola oslabená nielen prebiehajúcou konsolidáciou a vyššími trhovými cenami energií, ale aj dodatočným tlakom na dynamickejší rast miezd,“ upozorňuje RRZ.
Zároveň ale by dôsledky vyšších cien plynu neboli len negatívne. Krátkodobé nežiaduce makroekonomické dôsledky nedotovania regulovaných cien energií by boli sčasti tlmené lepšou kondíciou trhu práce a nižšími rizikovými prirážkami,“ upozorňujú experti na verejné financie.
Nižšie rizikové prirážky jednoducho znamenajú, že ďalšie peniaze by si vláda požičala lacnejšie, keďže dlh krajiny by bol nižší.