Najnovšia daňová prognóza Inštitútu finančnej politiky počíta s tým, že po prudkom raste sa v najbližších rokoch tempo rastu výdavkov na dôchodky výrazne spomalí. Podľa inštitútu za tým stojí výrazný pokles inflácie. V praxi to totiž funguje tak, že Sociálna poisťovňa na začiatku roka valorizuje, teda zvyšuje, dôchodky o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho roka. Pre rok 2025 to znamenalo, že penzie sa od 1. januára zvýšili o 2,1 percenta.
„Pokles inflačných očakávaní pre rok 2025 prispieva k zmierneniu rastu výdavkov od roku 2026. Nižšia cenová hladina, ovplyvnená zastropovaním cien plynu a tepla, zmierňuje tlak na dôchodkové výdavky," píše inštitút vo svojej prognóze.
Čítajte viac Dôchodok od štátu nám na dôstojnú starobu stačiť nebude. Musíme si usporiť sami, no nevieme, ako na to
Stále platí, že v priebehu posledných rokov vynakladá štát na dôchodky čoraz viac peňazí, čo výrazne ovplyvňuje rozpočet. Čísla Sociálnej poisťovne prezrádzajú, že v roku 2024 poberalo nejaký typ dôchodku vyše 1,4 milióna ľudí. Títo ľudia za celý minulý rok dostali na penziách celkovo 12,6 miliardy eur. Pre lepšiu predstavu – ešte v roku 2020 vyplácal štát na penziách približne 7,7 miliardy eur.
Najviac peňazí dostávajú starobní dôchodcovia – za minulý rok to bolo spolu s rodičovským dôchodkom viac ako 9,2 miliardy eur. Po zmenách vo vyplácaní rodičovského bonusu štátna pokladnica ušetrí nemálo peňazí. Zatiaľ čo ho ešte v roku 2024 dostali státisíce penzistov, ktorí majú deti, tento rok už nedostanú nič. Po novom bude výška dávky určená na základe daňového priznania za tento rok, čo znamená, že dôchodok bude vyplatený až v roku 2026.
„Od roku 2026 bude rodičovský dôchodok vyplácaný cez asignáciu dane, čo znamená, že hoci ho bude naďalej administratívne vyplácať Sociálna poisťovňa, už nepôjde o dávku hradenú zo sociálneho poistenia," dopĺňa v tejto súvislosti inštitút. Vyplácať sa bude z daní, čo vyberie štát.
Menej predčasných dôchodcov
Inštitút finančnej politiky prízvukuje, že v tomto roku spomaľuje rast výdavkov štátu aj prechod poberateľov predčasných dôchodkov z rokov 2023 a 2024 medzi starobných dôchodcov. Ich počty prudko narastali práve medzi spomínanými rokmi. Zatiaľ čo na konci roka 2023 bolo evidovaných vyše 15-tisíc predčasných penzistov, na konci minulého roka ich už bolo takmer 40-tisíc.
Pred dvoma rokmi totiž začala platiť možnosť, podľa ktorej mohol o predčasný odchod do dôchodku požiadať každý človek, ktorý odpracoval aspoň 40 rokov. To spôsobilo, že do penzie začali odchádzať skúsení pekári, železničiari či šoféri. Firmy vtedy varovali pred možným kolapsom kľúčových sektorov. Záujem o predčasné ukončenie pracovného pomeru a odchod do penzie sa však neskôr začal zmierňovať. Parlament v roku 2024 schválil zákon, podľa ktorého príde človek za každých 30 dní skoršieho odchodu na dôchodok o 0,5 percenta zo sumy penzie – predtým to bolo len 0,3 percenta.
Čítajte viac V roku 2025 zasiahne ľudí konsolidácia, ďalšie škrty ešte musia prísť
Zároveň platí, že ľudia už do skoršej penzie nebudú odchádzať po 40 odpracovaných rokoch, ale toto číslo sa každý rok zvyšuje. Napríklad súčasní dvadsiatnici už takúto možnosť nebudú mať vôbec, pretože sa im to bude kryť s riadnym odchodom do penzie. „Zmena sa dotkne ročníkov narodenia 1961 a mladších. Dnešní 60-roční potrebujú odpracovať minimálne 40 rokov, 40-roční už 43 rokov," priblížili ešte minulý rok odborníci z Inštitútu pre stratégie a analýzy. Sociálna poisťovňa skutočne na konci minulého roka potvrdila znížený nárast záujmu o tento typ penzie.
Štát míňal každý rok čoraz viac peňazí aj na tento typ penzie. V roku 2020 to bolo vyše 90 miliónov eur, v minulom roku už viac ako 461 miliónov eur.
Inštitút finančnej politiky približuje, že dôchodky týchto ľudí v rokoch 2024 a 2025 zvýšili celkový rast výdavkov štátu, „ale keďže už poberajú dôchodok, od roku 2026 nebudú zvyšovať početnosť dôchodcov a neprispievajú k ďalšiemu rastu nad rámec valorizácie. Vzhľadom na nižšie úrovne prvej valorizácie v porovnaní s predošlými rokmi a sprísnené pravidlá sa nepredpokladá, že v ďalších rokoch dôjde k hromadným odchodom do predčasného dôchodku," dodáva inštitút.
Problematické 13. dôchodky
Analýza počíta s tým, že inflácia nebude rásť tak prudko ako napríklad po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Treba tiež pripomenúť, že stále nie je isté, čo bude s cenami energií od budúceho roka a pre akú formu pomoci, ak vôbec pre nejakú, sa vláda rozhodne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že ak by sa vládny kabinet rozhodol ceny plynu a elektriny nedotovať, zdražovanie by sa výrazne zrýchlilo. To by malo vplyv aj na vyššiu valorizáciu penzií.
Okrem toho, spolu s tým, ako rastú priemerné dôchodky, stúpa aj výška 13. penzií, ktoré sú podľa nových pravidiel vyplácané raz ročne v decembri. V roku 2024 vyplatila Sociálna poisťovňa na tento typ penzie celkovo vyše 823 eur milióna eur. Keďže priemerný dôchodok v roku 2023 bol 606 eur, presne túto sumu dostali poberatelia penzií minulý rok ako „vianočný darček" od vlády.
Tento rok dostanú seniori o 61 eur viac – teda 667 eur. „Už druhý rok po sebe vyplatíme skutočný 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok," vyhlásil v tomto kontexte minister práce Erik Tomáš s tým, že v roku 2025 bude na tento typ dávky smerovať 911 miliónov eur.
Na pripomenutie – konečná výška 13. penzie závisí od typu dôchodku, ktorý človek poberá. Napríklad invalidní penzisti s mierou invalidity nad 70 percent dostanú 548 eur a pod 70 percent to bude 301 eur. Pri každom type platí, že ľudia dostávajú 13. dôchodok vo výške priemernej penzie počas predchádzajúceho roka.
Čítajte viac Vyššia DPH, menšie dôchodky, aj daňový bonus na deti. Čo všetko sa mení od nového roka?
Vláda pritom musí šetriť a aj peniaze, ktoré smerujú na tento typ dávky, by sa jej hodili. Konsolidačný balíček na rok 2025 si kladie za cieľ ušetriť celkovo 2,7 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už prezradil, že tento rok by mohli byť predstavené opatrenia, ktoré v budúcom roku prinesú do štátneho rozpočtu 800 až 850 miliónov eur. V roku 2027 potom budeme musieť konsolidovať vo výške asi dvoch miliárd eur.
Sumu, ktorú ročne dáme na 13. dôchodky, považujú v dobe, keď potrebujme konsolidovať, za neudržateľnú aj odborári. „Dôstojný dôchodok a život ľudí po ukončení aktívneho pôsobenia na pracovnom trhu je témou, ktorá by sa mala riešiť systémovo," povedala prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Podľa šéfky odborárov treba seniorom zabezpečiť dôstojný život aj bez dodatočných dávok alebo dočasných riešení.