Vo veľkonočnej ponuke by mohli nadobudnúť prevahu opäť vajcia od slovenských hydinárov. Tí ešte v roku 2023 mali väčšinový 85-percentný podiel na slovenskom trhu, za vlaňajšok bude zrejme nižší, lebo Novogal od polovice októbra až do februára nepredával obvyklých desať miliónov vajec mesačne. Záver minulého roka zachraňovali dovozy, bolo ich toľko, že ceny vajec nehľadiac na zvýšený vianočný dopyt, klesli. Reťazce, ktoré si ich naobjednávali v cudzine, v snahe zbaviť sa prebytku, spustili akcie.
Pred Veľkou nocou však ceny vajec opäť porastú – tak roky funguje trh s vajcami. Môže to byť až o 15 percent viac, čo by znamenalo, že desaťkusové balenie zrejme prelomí trojeurovú hranicu.
Čítajte viac Vajcia sa stávajú nedostatkovým tovarom, poriadne si za ne priplatíme, varuje analytik
Cena však nie je všetko, treba si dobre zvážiť, čo ľudia kupujú, apelujú slovenskí výrobcovia a celkom otvorene hovoria o tom, že vajcia z tretích krajín, kam patria aj tie z Ukrajiny, nemusia spĺňať euroštandardy, ktoré prichodí bez mihnutia oka plniť slovenským hydinárom.
Je to však cena, ktorá diktuje správanie slovenských spotrebiteľov a keďže vajíčka neboli zaradené do potravín so zníženou 5 percentnou sadzbou DPH, sú drahšie ako v susedných krajinách.
Len pre porovnanie – Slovensko zaťažuje vajcia 19-percentnou sadzbou DPH, Česko 15-percentnou. Rakúsko-10 percentu, Maďarsko 5 percentnou, Poľsko dokonca nulovou. A tak ľudia z pohraničia podľa Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska, nakupujú vajcia v susedných štátoch.
Kým na Slovensku vyjde jedno desaťkusové balenie priemerne na 2,98 eura, v Poľsku iba na 2,50 eura, ešte aj v Rakúsku je 10 vajec lacnejších o 24 centov. Pri väčšom 30 kusovom balení možno ušetriť v Poľsku 1,05 eura, čo samozrejme ľudí motivuje k cezhraničným nákupom.
Dožívajúca výkladná skriňa
Akú budúcnosť má vôbec domáca výroba vajec, ktorá stojí ešte pred otázkou ako dokončiť prechod z klietkových chovov nosníc na podstielkové? Tie totiž po roku 2025 bez pardónu požadujú obchodné reťazce zoskupené v Slovenskej aliancii moderného obchodu.
Situácia sa komplikuje ešte aj tým, že ľudia čelia množstvu protichodných informácií. Jednou z nich mala byť tá, že v Novogale prepukla vtáčia chrípka v klietkovom chove. Ukázalo sa však, že vírus, aký nemal podľa riaditeľa dvorskej farmy hydiny Ladislava Birčáka obdobu v Európe, skosil halu s podstielkou, kde bolo 50 tisíc sliepok do troch dní. Vzorky vírusu poslali do medzinárodných laboratórií, aby sa zistilo, prečo úradoval s doteraz nevídanou agresívnou silou.
Čítajte viac Vajcia nemáme a nevieme, kedy budú, hovoria predavačky v jednom z veľkých obchodov. Bude ich dosť a aké sú ceny?
Obnovenie výroby na dvorskej farme v Novogalu, potreba sanovať trh vajcami z dovozu v čase zvýšeného predvianočného dopytu ako aj citlivá otázka DPH na vajcia odhalili, že kedysi výkladná skriňa slovenského poľnohospodárstva má čo robiť, aby s odretými ušami odolala zahraničnej konkurencii. A do toho prichádza klimatická zmena, jedným z prejavov, ktorej je aj explózia vtáčej chrípky.
Birčák upozornil, že atak, ktorému čelil Novogal a predtým dve farmy (Mach Hydina a Biogal Špačince) nemusia byť ojedinelé. Nemožno sa spoliehať na to, že krajinu zachránia dovozy, lebo, keď s podobnou razanciou udrie vtáčia chrípka na hydinárske veľmoci, akými sú Poľsko, Holandsko a Španielsko, nebude odkiaľ vajcia dovážať.
Ak pravda nerátame spiaceho agropotravinárskeho obra Ukrajinu, voči ktorej má však poľnohospodárska verejnosť množstvo výhrad, lebo nemusí dodržiavať európske pravidlá pri pestovaní plodín a chove zvierat. „Alebo to bola náhoda, že východoeurópske krajiny a medzi nimi Slovensko zakázalo dovoz pšenice z Ukrajiny,“ opýtal sa Birčák? „Čím je asi kŕmená hydina z Ukrajiny?“ Bez obalu povedal, že má pochybnosti nad tým, ako sú kontrolované dodávky vajec z Ukrajiny.
Úradné kontroly prebehli
Na takto vyslovenú otázku Martin Chudý, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy odpovedal, že všetky vajcia, ktoré sú umiestňované na slovenský trh podliehajú úradnej kontrole, rovnako aj vajcia z Ukrajiny či Lotyšska. Tých sa malo podľa Birčáka doviezť len v novembri okolo 800 ton.
Úradná kontrola, ako uviedol pre Pravdu Martin Chudý, bola vykonávaná v miestach určenia alebo v maloobchodnej sieti (potraviny z ostatných členských štátov, z tretích krajín), ale iba v prípade, že uvedené maloobchodné siete boli miestom určenia predmetných produktov živočíšneho pôvodu. Celkovo bolo prekontrolovaných 20 právnych subjektov, 36 prevádzok, bolo vykonaných 51 úradných kontrol, nedostatky neboli zistené pri žiadnej kontrole.
Formálne je teda všetko v poriadku.
Slovensko a či skôr Novogal mal čo robiť, aby sa vôbec vysporiadal s likvidáciou hydiny, ktorá podľahla vírusu vtáčej chrípky. Okrem vyše 70 tisíc zvierat, ktoré skosila chrípka, bolo treba zabiť 310 tisíc zdravých sliepok. Vzápätí sa ukázalo, že je problém, kde ich vlastne zlikvidovať, pretože Slovensku po nepremyslenej privatizácii zostala zo štyroch kafilérií jediná a tak sa muselo obrátiť o pomoc Českej republiky. Jediná kafiléria totiž nebola schopná v požadovanom čase spracovať 600 ton plynom usmrtenej hydiny.
Nemaľujme čerta na stenu, ale čo by sa stalo, keby padol ešte jeden podobný chov? Stále je tu tlak afrického moru ošípaných, ktorý sa presúva k najväčším západoslovenským farmám. Ako je Slovensko pripravené zvládnuť extrémne situácie? V Česku napríklad zasahujú v takýchto prípadoch hasiči spolu s armádou, na Slovensku, ako vysvetľuje šéf štátneho potravinového dozoru Martin Chudý, zabezpečuje túto aktivitu depopulačná čata štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Zriadenie integrovaného záchranného systému využívajúceho spoluprácu hasičov resp. vojakov by z hľadiska zdolávania nákaz určite bolo užitočné.
Kde na to však v čase konsolidácie vziať peniaze? Veď aj zníženú 5 percentnú sadzbu DPH odmietol rezort financií, lebo by bol štátu vytiahol z vrecka 40 miliónov eur.
Čítajte viac Na najväčšej farme na Slovensku našli vtáčiu chrípku. Hydinári teraz hasia problém
Ošípané a hydina ako luxus?
V Novogale už majú porátané škody, ktoré spôsobila vtáčia chrípka. Vyčíslili ich na 5,5 milióna eur. Domnievajú sa, že nemalo zmysel likvidovať vajíčka 21 dní spätne od podozrenia nákazy. Takúto možnosť pripúšťa príslušná európska smernica. Martin Chudý však tvrdí opak: platná legislatíva EÚ ukladá členským štátom povinnosť zlikvidovať aj vajcia, ktoré sliepky zniesli oných 21 dní pred podozrením na nákazu.
Bezpečnosť má skrátka navrch.
V tom okamihu však vyvstala otázka, kde milióny vajec zlikvidovať. Nebola to schopná urobiť žiadna kafiléria, pretože vaječná škrupina zhorí až pri 1000 stupňoch Celzia. Vykúpením bola spaľovňa Slovnaftu, kde vedeli vajcia spáliť.
Martin Chudý dal odpoveď aj na otázku, či je súvis medzi technológiou chovu a vypuknutím vysokopatogénnej aviárnej influenzy – vtáčej chrípky (HPAI) H5N1). Vyhlásil, že súvis nie je a je vec náhody, do ktorej haly je vírus zavlečený ako do prvej v rámci veľkého chovu. Informácia o šírení vírusu medzi halami je dôležitá v rámci epizootologického šetrenia pre veterinárnych inšpektorov, ale z hľadiska prístupu orgánov veterinárnej správy, pokiaľ ide o eradikáciu nákazy, je tento údaj irelevantný. HPAI sa šíri medzi hydinou v akomkoľvek type chovu.
Podnikanie v živočíšnej výrobe sa stáva čoraz rizikovejšou záležitosťou. Poisťovne na Slovensku totiž po tom, čo sa stalo v Novogale, odmietajú poistiť hydinové farmy a rovnako farmy ošípaných. Novogal teda začal rokovať s poisťovňami v zahraničí. Jedna z českých poisťovní si však pýta šesťnásobnú sumu, oproti tej za akú bola doteraz poistená farma v slovenskej poisťovni. „Čakáme na pomoc od štátu, ale aj keby refundoval 50 percent z požadovanej sumy, je to stále obrovská čiastka,“ povedal Ladislav Birčák.
Extrémne škody, ktoré spôsobila vtáčia chrípka, by mohla uhradiť Európska únia. Jeden takýto precedens dosiahlo Taliansko. Birčák uviedol, že o takejto možnosti Slovensko rokuje. Rezort pôdohospodárstva odpovedal, že v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky plánuje podporiť hydinárov pri prechode z klietkových chovov formou finančných nástrojov, alebo grantov, najskôr v druhom polroku 2025. Zároveň navyšuje prostriedky Programu rozvoja vidieka 2014–22 pre živočíšnu výrobu aj v investičnej výzve 65, kam sa mohli prihlásiť aj hydinári.
Pravda požiadala o stanovisko aj Slovenskú alianciu moderného obchodu. Do uzávierky stanovisko nedostala.