Slovensko pritom patrí k lídrom v znižovaní spotreby energií v rámci Európskej únie (EÚ). Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy v tejto súvislosti priblížil, že konečná spotreba energií v roku 2023 medziročne klesla o 5,7 percenta. Tempo poklesu pritom bolo štvrté najvýraznejšie v EÚ a zároveň dvojnásobne prevýšilo európsky priemer – ten bol na úrovni takmer troch percent.
Spomedzi susedných krajín nás v znižovaní spotreby predbehlo Maďarsko, kde bol v roku 2023 medziročný pokles o 7,6 percenta. V Českej republike spotreba klesla o 5,8 percenta, v Rakúsku o 3,8 percenta a v Poľsku o 2,2 percenta.
Čítajte viac Nórsko pocítilo dôsledok európskej energetickej krízy. Krajina čelí rekordnému rastu cien elektriny
Globálny energetický think-tank Ember približuje, že v rámci celej EÚ vyprodukovali v roku 2023 veterné a solárne zariadenia 721 TWh z celkovej výroby elektriny. Jadrové reaktory produkujú 619, vodná energetika 317 a ostatné obnoviteľné zdroje dokopy 159 TWh elektrickej energie.
Pomocou plynu sa pred dvoma rokmi vyrobilo 452 a z uhlia pochádzalo 333 TWh elektriny. Ešte v roku 2000 pritom až 52 percent vyrobenej elektrickej energie v rámci EÚ pochádzalo z plynu, uhlia a iných fosílnych zdrojov – v roku 2023 to bolo už iba 33 percent.
Z dát elektrizačnej prenosovej sústavy vyplýva, že v roku 2024 sme vyrobili 30,26 TWh a spotrebovali 27,33 TWh elektriny. Spotreba Slovenska síce v medziročnom porovnaní mierne stúpla, no zároveň rástla aj výroba elektrickej energie. Tá bola na najvyššej úrovni od roku 2006 – teda za posledných 18 rokov. Spotreba minulý rok stúpla po predchádzajúcich dvoch rokoch poklesu. Zatiaľ čo od roku 2015 do roku 2021 Slovensko priemerne spotrebovalo okolo 30 TWh elektrickej energie, v roku 2022 to bolo už iba niečo vyše 28 TWh a v roku 2023 sa spotreba dostala na 26,5 TWh elektriny. Stále jej však spotrebovávame menej ako napríklad pred 22 rokmi, v roku 2002 (28,6 TWh).
Na porovnanie – susedné Česko s takmer 11 miliónmi obyvateľov minulý rok vyprodukovalo takmer 69 a spotrebovalo 58 TWh elektrickej energie.
EÚ si kladie za cieľ dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 aspoň na úrovni 32 percent. „Slovenská republika navrhuje v roku 2030 cieľ 19,2 percenta, čo je nárast 5,2 percentuálneho bodu v porovnaní s cieľom stanoveným na rok 2020," píše sa v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 až 2030 ministerstva hospodárstva.
Čítajte viac Poliaci zastropujú ceny elektriny pre domácnosti. Zafixovaná cena bude na 9 mesiacov
Porastie dopyt po elektrine?
Analytici ÚHP naznačujú, že podľa niektorých modelov by mohla spotreba elektriny na Slovensku dramaticky rásť. „Zvýšený dopyt po elektrine spôsobí postupná elektrifikácia vykurovania, dopravy aj priemyslu, napríklad výroby ocele. Nad rámec uvedenej spotreby si viac elektriny vyžiada napríklad aj výroba vodíka, ktorý má v priemysle nahradiť fosílne palivá. Príkladom je náhrada zemného plynu pri výrobe hnojív," píšu odborníci.
Podľa expertov z útvaru bude rasť produkcie elektriny v najbližších desaťročiach súvisieť s elektrifikáciou priemyslu (napríklad pri výrobe ocele), vykurovania aj dopravy. O postupnej elektrifikácii najmä v oblasti verejnej osobnej dopravy hovorí spomínaný dokument štátu, ktorý sa zaoberá klimatickým plánom na najbližšie roky.
V tomto kontexte sa spomína zvýšenie podielu elektromobilov, ale aj vozidiel s palivovými článkami, ktoré postupne nahradia autá s vnútorným spaľovacím motorom. Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by sme sa v tejto oblasti výraznejšie pohli. Slovensko bolo v roku 2023 v počte novozaregistrovaných elektromobilov na chvoste EÚ.
Pred dvoma rokmi bolo v únii zaregistrovaných viac ako 1,5 milióna elektroáut – vládny inštitút pre stratégie dopĺňa, že ide celkovo o 15 percent všetkých nových vozidiel. Lídrom v EÚ bolo v tejto oblasti Nórsko s vyše 80-percentným podielom zaregistrovaných osobných elektromobilov – najnižší podiel malo Slovensko (tri percentá).
Nové elektrárne
Ak sa dopyt po elektrifikácii v priebehu najbližších 25 rokov skutočne výrazne zvýši, bude si to, samozrejme, vyžadovať viac elektriny. „Vyšší dopyt si bude vyžadovať výstavbu nových elektrární. Podľa spomenutého modelu tento dopyt do veľkej miery pokryjú obnoviteľné zdroje energie a čiastočne aj nová atómová elektráreň. Bez nej by bolo potrebné zvyšovať výrobu z obnoviteľných zdrojov výrazne rýchlejším tempom," píše ÚHP.
Klimatický plán pripomína, že práve atómové elektrárne predstavujú na Slovensku najvýznamnejší zdroj z pohľadu podielu na výrobe elektriny (až 55 percent). Bloky 1 a 2 Elektrárne Mochovce boli uvedené do prevádzky v roku 1998, respektíve 1999. Plán dopĺňa, že ich predpokladaná životnosť je 50 rokov, no za istých podmienok môžu byť v prevádzke až do roku 2058 či 2059.
Čítajte viac Analytik odhaduje ceny energií na rok 2025: Plyn zdražie o 25 percent, elektrina o 4
„Bloky elektrárne Bohunice V2 boli uvedené do prevádzky v roku 1985 a 1986. Technickými úpravami bol výkon postupne zvýšený na 505 megawattov elektrického výkonu (MWe). Okrem výroby elektriny zásobuje AE Bohunice teplom Trnavu, Leopoldov, Hlohovec a obec Jaslovské Bohunice. Ich teoretická životnosť sa končí v roku 2045," píše sa v materiáli rezortu hospodárstva.
K dispozícii zároveň máme 3. a 4. blok Elektrárne Mochovce. Okrem toho, súčasná vláda počíta s výstavbou nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vládny kabinet totiž taktiež počíta s tým, že dopyt po elektrine bude v nasledujúcich rokoch stúpať.
„V prípade nerealizácie výstavby nového jadrového zdroja by bola táto bezpečnosť priamo ohrozená, pretože sa predpokladá, že do roku 2040 môže dopyt po elektrickej energii v Slovenskej republike vzrásť na dvojnásobok. Takýto nárast by mohol viesť k nedostatku výrobných kapacít na pokrytie vlastnej spotreby. Tento predpoklad ďalej vychádza aj z nutnosti vyraďovania neudržateľných zdrojov energie a zdrojov, ktoré v blízkej budúcnosti dosiahnu koniec svojej životnosti," píše sa v návrhu na postup prípravy a výstavby nového jadrového zdroja, ktorý ešte v novembri minulého roka schválila vláda.
Výstavba nového jadrového zdroja má podľa plánov zohrať významnú rolu v súvislosti s dekarbonizáciou a rovnako aj klimatickou neutralitou. „Takéto projekty sú nevyhnutné na to, aby Európska únia splnila svoje ciele v oblasti klimatických zmien a súčasne si udržala konkurenčnú výhodu v oblasti čistej energie," priblížilo ministerstvo hospodárstva.