Čo bude s investíciami?
Jedným zo spôsobov, ako by sa vláda mohla dostať k úsporám ľudí v druhom pilieri, je nasmerovanie týchto prostriedkov do infraštruktúry. Mohlo by ísť napríklad o nájomné byty či mosty. V minulosti už minister dopravy Jozef Ráž mladší (nom. strany Smer) pripustil, že dôchodkové úspory by sa mohli premeniť napríklad na diaľnice.
Čítajte viac Ceny prenájmov prudko stúpajú. Pozrite sa, koľko zaplatíte vo veľkých mestách
Podľa ministra Tomáša by štát mohol vytvoriť mechanizmus na to, aby DSS-ky investovali do infraštruktúry na Slovensku. Povedal to v diskusnej relácii televízie ta3 V politike. „Ak by sa investovali tie peniaze do týchto slovenských projektov, muselo by to byť v prospech sporiteľov,“ povedal minister. Podľa neho dostanú DSS-ky možnosť investovať do takýchto projektov dobrovoľne. Štát podľa Tomáša zrejme ponúkne cenné papiere, v rámci ktorých by sa mohli nakupovať konzervatívne fondy. Rezort návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení zatiaľ iba pripravuje. Aktuálne je k dispozícii takzvaná predbežná informácia, ktorá hovorí o zámere rezortu práce. „Investičné príležitosti vhodné na financovanie náročných projektov štátu využitím aktív v dôchodkových fondoch na Slovensku neexistujú – v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch majú síce aktuálne slovenské štátne dlhopisy zastúpenie na úrovni približne jedna miliarda eur, priame využitie týchto aktív na financovanie rozvoja reálnej ekonomiky však chýba,“ uvádza sa v správe. „Je nevyhnutné, aby rozhodnutie o investičnej stratégii a objeme takéhoto typu investície aj naďalej vykonával výlučne správca – dôchodková správcovská spoločnosť,“ uvádza sa ďalej v dokumente.
Čítajte viac Potrebujete bývať v hlavnom meste? Ceny nájmov v Bratislave vystrelili, oplatí sa vám brať si hypotéku?
Opozičná strana Sloboda a solidarita (SaS) sa obáva, že dôchodkové správcovské spoločnosti budú musieť investovať do štátnych infraštruktúrnych projektov povinne. „Pri aktuálnom kupčení s hlasmi v parlamente hrozí, že si premiér Robert Fico (Smer-SD) dokáže splniť svoju túžbu politicky ovládnuť druhý pilier. Ak sa v druhom čítaní do návrhu zákona pridajú pozmeňovacie návrhy, tak reálne hrozí, že sa zavedie napríklad povinné investovanie do štátom určených projektov, čím by sa peniaze sporiteľov mohli stať zdrojom financovania vládnych priorít,“ uviedol vo februári poslanec Marián Viskupič (SaS). V druhom pilieri sú aktuálne miliardy eur a opoziční poslanci sa obávajú, že tieto peniaze by mohla vláda chcieť použiť vo svoj prospech. „Premiér Fico dlhodobo hľadá spôsob, ako sa dostať k úsporám sporiteľov v druhom pilieri a vždy, keď Robert Fico potrebuje peniaze na svoje populistické opatrenia, tak ich zoberie z druhého piliera, lebo si myslí, že si to ľudia nevšimnú, keďže im ich neberie priamo z peňaženky. Strana Smer-SD opakovaným otváraním druhého piliera a presviedčaním o jeho nevýhodnosti už získala vyše miliardu eur do štátneho rozpočtu,“ priblížila poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS).
Aktuálne je v druhom pilieri vyše 17,6 miliardy eur a vláda by chcela tieto peniaze použiť na domáce projekty. Samotné dôchodkové správcovské spoločnosti sa principiálne nebránia možnosti investovať aj do domácich infraštruktúrnych stavieb, upozorňujú na to, že to nesmie byť povinné.
Čítajte viac Dôchodok od štátu nám na dôstojnú starobu stačiť nebude. Musíme si usporiť sami, no nevieme, ako na to
„K vytvoreniu legislatívnych podmienok na to, aby sa dôchodkovým správcovským spoločnostiam rozšírili možnosti alternatívnych investícií, nemáme námietky. Principiálne však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v druhom pilieri musí byť primárne v záujme sporiteľa. Preto v žiadnom prípade nesmie ísť o povinnosť alternatívnych investícií, ale o rozšírenie možností investovania správcov a táto možnosť by nemala byť limitovaná iba na Slovensko alebo na špecifický účel,“ upozorňuje Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).
Ak by mali dôchodkové správcovské spoločnosti investovať do infraštruktúrnych projektov, pravdepodobne by museli od štátu dostať k dispozícii dostatočne kvalitný cenný papier. Aj v takom prípade existujú ďalšie bariéry. „Dôchodkové fondy môžu investovať iba do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami. Objem majetku, ktorý je investovaný do cenných papierov vydaných jedným subjektom, je zákonom limitovaný,“ upozorňuje ADSS.
„Okrem tradičných aktív, ako sú dlhopisy a akcie, využívajú dôchodkové fondy vo svete rôzne alternatívne investície, avšak nejde o nosnú, ale skôr o doplnkovú formu investícií,“ dodáva asociácia vo svojom stanovisku. Peniaze sporiteľov tak už idú do dlhodobých udržateľných projektov, ako sú diaľnice, letiská, elektrárne a vodné zdroje.
Čítajte viac Niektorí odborníci zúfalo chýbajú, v ponuke sú aj štvortisícové platy
Tento systém má svoje úskalia. Tie si môžeme ukázať na veľmi zjednodušených príkladoch. Ak by štát vytvoril cenné papiere, ktorými by financoval infraštruktúrne projekty, investor a zároveň občan by sa dostal do zvláštnej situácie. Na jednej strane by si investor želal čo najvyšší výnos z investície, teda povedzme relatívne vysoké poplatky za používanie diaľnice, na druhej strane by ako občan chcel diaľnicu čo najlacnejšiu, pretože ju sám používa. Dva jeho logické záujmy stoja teda proti sebe. To je ale iba teoretická konštrukcia, ktorá poukazuje na jednu slabinu tohto systému. Ak by štát chcel dôchodkové úspory použiť na stavbu diaľnice, mohlo by trvať roky, kým bude diaľnica generovať skutočný výnos. Dovtedy ho štát bude musieť zabezpečiť z iných zdrojov. Opäť teda veľmi zjednodušene môžeme špekulovať o tom, že štát najprv občanom bude musieť zvýšiť nejakú daň, aby im následne vyplatil výnos.
Pre štát je táto možnosť ale pomerne lákavá. Dlhopisové investície v garantovaných konzervatívnych fondoch zhodnotili peniaze sporiteľov od začiatku roka o necelé percento. Pod hranicou jedného percenta sa dlhopisové fondy pohybujú dlhodobo. Dá sa teda špekulovať, že ani štát nebude ponúkať vysoký výnos. Je to cena za nízke riziko investície.
Pre porovnanie – rizikové indexové fondy zhodnotili prostriedky od začiatku roka o viac ako tri percentá a za uplynulých 365 dní do 7. februára doručili výnos na úrovni vyše dvadsať percent.
