Cena európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v marci narástla na 58,75 eura za megawatthodinu – ide o najvyššiu hodnotu za posledné dva roky, od februára 2023. Anglický denník The Financial Times píše, že za tým stojí chladné počasie, ktoré urýchluje čerpanie zo zásobníkov.
Európske zásobníky sú aktuálne plné na menej ako 47 percent, čo je menej ako na konci minuloročnej vykurovacej sezóny, kedy v nich zostalo takmer 60 percent plynu. Pred rokom boli naplnené na takmer 66 percent a ešte na konci decembra minulého roka na vyše 72 percent. Odborníci očakávajú, že dopyt po zásobách sa v priebehu najbližších týždňov ešte zvýši. Pre kontext však treba pripomenúť, že terajšia vykurovacia sezóna sa začala už 29. októbra 2024, teda o 10 dní skôr, ako tá predchádzajúca.

Zemný plyn v krajinách Európskej únie (EÚ) sa dokonca predával drahšie vo východnej Ázii – zvyčajne je to pritom naopak. Na východoázijskom spotovom trhu sa surovina predávala po 15,43 eura za jeden milión britských terminálnych jednotiek, v EÚ to bolo o asi 95 centov viac.
Odborník na energetiku z webu energie-portal.sk Radovan Potočár však pre Pravdu priblížil, že ceny vo štvrtok (13. 2.) zaznamenali výrazný prepad. Hoci napríklad Bloomberg hovorí, že Európa stojí na prahu ďalšej energetickej krízy, Potočár prízvukuje, že aktuálne je ešte priskoro hovoriť o začiatku nového trendu pretože ceny suroviny rastú s malými prestávkami už rok. „Situácia na trhu je napätá a vzťah medzi dopytom a ponukou veľmi krehký. Na cenovom vývoji sa preto môže okamžite a výrazne prejaviť akákoľvek nová udalosť," hovorí expert.
Čo stojí za vyššími cenami?
Napríklad premiér Robet Fico (Smer) sa už skôr stihol v tejto súvislosti vyjadriť, že kvôli rastúcim cenám plynu stojíme pred veľkou krízou. Problém sa podľa neho bude zhoršovať pretože Ukrajina kvôli prázdnym zásobníkom vo veľkom nakupuje surovinu z okolitých krajín.
U nášho východného suseda klesli rezervy už pod 9 percent. Kyjev preto výrazne navýšil dovoz zo Slovenska či Maďarska. Vo štvrtok (13. 2.) stúpol dovoz plynu na Ukrajinu cez naše územie od spustenia v priebehu minulého týždňa o 60 percent. V tento deň sa cez hranice prepravilo 11,7 milióna kubických metrov komodity, zatiaľ čo v pondelok (10. 12.) to bolo len 7,3 milióna kubických metrov.
„Zatiaľ čo ešte do začiatku tohto mesiaca nepretekal cez prepravnú stanicu Budince ani jeden jediný kubický meter plynu, napríklad včera (štvrtok 13.2.) pretieklo cez toto slovensko-ukrajinské pohraničie hneď 11,7 milióna kubických metrov," doplnil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Analytik vysvetluje, že Ukrajina má problémy kvôli intenzívnym ruským útokom na tamojšiu plynárenskú infraštruktúru. Krajina po zastavení dodávok strategickej suroviny priamo z Ruska na začiatku tohto roka teraz komoditu odoberá z piatich krajín – Turecko, Srbsko, Bulharsko, Slovensko a Maďarsko – čo stojí viac peňazí. Ekonóm tiež pripomenul, že Kyjev prichádza aj o poplatky za tranzit plynu, na čom teraz zarába Slovensko a Maďarsko.

Zdražovanie zapríčiňuje viacero faktorov. Potočár vysvetľuje, že okrem iného za ním stojí aj Rusko, ktoré sa okrem útokov na ukrajinské civilné ciele zameriava aj na tamojšiu plynovú infraštruktúru. „V dôsledku toho je Ukrajina aktuálne schopná ťažiť menej plynu a viac ho potrebuje doviesť. Ak sa pozrieme o rok nazad, Ukrajina bola schopná vlastnou ťažbou pokryť omnoho väčšiu časť spotreby, v niektorých mesiacoch bola dokonca sebestačná," dodal odborník na energie.
Tvrdenia našich politikov tak treba doplniť o širší kontext. Ukrajina síce skutočne potrebuje dovážať viac plynu – zvyšuje tak dopyt po surovine a ceny na trhoch stúpajú – no vplyv na to majú aj útoky zo strany Ruska, nielen samotné „vypnutie" tranzitu cez jej územie.
„Ukrajina navyšuje svoj odber plynu zo zahraničia po tom, čo ruské sily začali tento rok v januári intenzívnu sériu raketových a dronových útokov na ukrajinské plynové zásobníky, vrátane tých na západe krajiny, v Ľvovskej oblasti. Ruské útoky na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru podnecuje spomínané ukončenie tranzitu pretože teraz už nemajú čo stratiť, keď ruský plyn cez Ukrajinou už netečie," zhrnul Kovanda.
Zatiaľ stále nie je jasné ani to, ako sa budú ceny na trhoch v priebehu najvyšších mesiacov vyvíjať – bude mať na to vplyv viacero faktorov, ako aj nepredvídateľnú udalosti. Potočár z webu energie-portál.sk však zdôrazňuje, že na úroveň niekdajšieho normálu sa tak skoro nevrátime.
Na Slovensko opäť prúdi ruský plyn
Plynové rezervy sa stenčujú aj na Slovensku. Naše zásobníky sú aktuálne plné na 54 percent, v rovnakom čase pred rokom to pritom bolo ešte vyše 72 percent. Je potrebné pripomenúť, že sa v nich nenachádza len plyn, ktorí vlastnia slovenskí dodávatelia, ale časť zásob majú v rukách zahraničné firmy.
Odborníci však pripomínajú, že nemôžeme používať iba rezervy, ale plyn k nám musí naďalej tiecť spoza hraníc. To nám na začiatku roka 2025 po skončení päťročnej dohody medzi Kyjevom a Gazpromom spôsobilo problémy. Ukrajina totiž zmluvu neobnovila a fakticky tak zastavila tok ruského plynu na Slovensko.
Tento stav však trval len mesiac. Od začiatku februára totiž na naše územie začal opäť prichádzať ruský plyn, tentoraz však okľukou cez Čierne more, Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. SPP, najväčší dodávateľ energií u nás, pritom hovorí, že od 1. apríla tohto roka by sa mal odoberaný objem suroviny cez plynovod TurkStream zdvojnásobiť.

SPP má zmluvu s ruským Gazpromom podpísanú až do roku 2034 a nechce ju vypovedať. „Rozhovory sú pragmatické, je tam rozumná cena. Nám je úplne jedno, ako Gazprom plyn doručí na územie Slovenska,“ povedal nedávno v tejto súvislosti šéf predstavenstva slovenskej energetickej spoločnosti Vojtech Ferencz.
Okrem toho k nám komodita prúdi aj z Česka a Rakúska a SPP hovorí o štyroch silných hráčoch, s ktorými chce diverzifikovať dodávky komodity. „Snažíme sa zabezpečiť dodávky plynu pre Slovensko tak, aby sme už v lete a na jeseň priebežne napĺňali zásobníky. Tam vidíme riziko, keďže odborníci predpokladajú fyzický nedostatok plynu na jeseň. Či to bude, nebude, neviem, ale SPP bude nachystaný, aj keď to bude niečo stáť," priblížil Ferencz. Deje sa tak preto, že už v priebehu najbližších mesiacov sa budeme musieť pripravovať na zimu 2025 – 2026.