Záver, ktorý tlmočil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD), bol jednoznačný: celková inflácia za rok 2024 bola 2,8 percenta, ide o najradikálnejšie medziročné spomalenie za 25 rokov.
Pokračuje kurz poklesu cien potravín aj v januári 2025? Minister Takáč tvrdí, že áno. V decembri, januári a začiatkom februára urobil štyri kontrolné nákupy, podľa ktorých účet za súbor potravín klesol z decembrových 75 eur pod 60 eur. Nákup obsahoval okrem iného zemiaky, rajčiny, rastlinné oleje, rožky, maslo, polotučné mlieko, bravčové a hydinové mäso.
Opozícia kontrovala svojimi kontrolnými nákupmi. Rozbehla sa do toho istého reťazca ako minister Takáč, pravda, s týždňovým oneskorením – a vyšli jej úplne iné účty. To, čo minister nakúpil za 63,35 eura, stálo Alojza Hlinu zo strany SaS 72,66 eura.

Rozdiel medzi cenami vládneho a opozičného nákupu nevyplynul iba z toho, že medzitým reťazec zmenil akcie na niektoré z potravín. Podľa opozície môže za pokles inflácie, ktorý vláda vydáva za svoje víťazstvo, iba zmena metodiky zberu štatistických údajov, lebo reálne ceny potravín zostali podľa nej vysoké.
Ako sa vlastne veci majú? Jedno je isté, ceny potravín a nealkoholických nápojov boli, sú a budú na Slovensku horúcou témou, pretože ľuďom vyťahujú z vreciek spolu s výdavkami za energie najviac peňazí. Ceny potravín sa s výnimkou najsolventnejších dotýkajú všetkých vrstiev obyvateľstva. A keďže koalícia má v parlamente len tesnú väčšinu, potraviny sa stávajú vítanou zbraňou v zápase o moc.
Vláda teraz vytiahla silné argumenty, potravinovú infláciu podľa meraní ŠÚ SR skresala ukážkovo dole. V decembri roku 2022 dosahovala potravinová inflácia 29 percent, o tri roky neskôr v decembri 2024 klesla na 2,4 percenta. Predseda Štatistického úradu SR Martin Nemky v tejto súvislosti povedal, že „rast spotrebiteľských cien v roku 2024 ovplyvnili predovšetkým potraviny, ale ich zdražovanie neprekročilo tri percentá, kým v roku 2023 to bolo až vyše 17 percent“!
Nemky vysvetlil, že najviac spomalilo rast cien potravín mäso, zdraželo len minimálne, a to o 0,8 percenta. Ceny mlieka, syrov a vajec boli dokonca nižšie ako v roku 2023, a to o 0,2 percenta. Deväť potravín okrem tukov a olejov sa pohybovalo pri raste cien na nižších hodnotách ako v roku 2023, keď väčšina položiek rástla od 15 až 23 percent.
Reálnejší obraz o výdavkoch
Jablkom sváru sa pri cenách stala metodika zberu údajov o cenách potravín. Predseda ŠÚ SR Martin Nemky zdôraznil, že od januára 2024 štatistici vyratúvajú infláciu a indexy spotrebiteľských cien na základe transakčných údajov obchodných reťazcov. Získavajú ich metódou Scaner Date. Inými slovami povedané, zoskenujú ich, zoberú rovno z pokladníc piatich veľkých obchodných reťazcov, ktoré sa na celkových tržbách maloobchodu podieľajú 80 percentami.
Slovensko týmto spôsobom zberu údajov nevybočuje z radu, stalo sa 15. krajinou EÚ, ktorá takto analyzuje výdavky obyvateľstva za potraviny.
Podľa Nemkyho čerpanie dát rovno z pokladníc najväčších sietí sa stalo objektívnejším, pretože významne rozšírilo počet konkrétnych druhov potravín a nealkoholických nápojov vstupujúcich do výpočtu inflácie, a najmä podrobnejšie zachytilo vplyv akciových cien na celkové výdavky potravín. Nesporne v porovnaní s tým, že prv sa odpisovali údaje z cenoviek na pultoch, ide o metódu poskytujúcu realistickejší obraz o výdavkoch obyvateľstva za potraviny.

Pravda, jedno sú objektívne štatistické metódy a druhé výklad získaných údajov, z ktorých sa dajú odvodiť trendy vývoja v nedávnej minulosti a smerovanie výdavkov za potraviny tohto roku.
„Nikto tu nehovorí, že sme najlacnejší, ale opozícia nemôže hovoriť, že máme najdrahšie potraviny v celej EÚ, to je nezmysel. Vládli tu 3,5 roka a čo urobili v decembri 2022 pri takmer 30-percentnej inflácii? Nič!“ povedal na stretnutí s novinármi vo štvrtok minulý týždeň minister Takáč.
Ani Francúzi nie sú na tom lepšie
Pokles cien potravín za minulý rok je nepochybne realitou, na zhodnotenie vývoja za január a úvodné mesiace roka si treba ešte počkať, kým sa veci ustália. Január je z hľadiska mesiacov osobitný, jednak ľudia pár dní žili ešte zo zásob vianočno-novoročných sviatkov, jednak od apríla začnú do hry vstupovať nové faktory, ako povedzme transakčná daň.
Kde sa nachádza slovenská domácnosť z hľadiska výdavkov cien za potraviny, ak jej pozíciu nehodnotia politici?
Často citovaná analytička Eva Sádovská zo spoločnosti WOOD Company opierajúc sa o údaje Európskeho štatistického úradu Eurostat uviedla ešte v októbri minulého roka, že „bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 percent výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 percent z celkových nákladov.“
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku (spolu s Francúzskom) ôsme najvyššie v Európskej únii. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 percenta, v roku 2023 dokonca až o 6,7 percenta. U susedov z V4 nakúpime potraviny priemerne lacnejšie, a to o päť percent v Maďarsku, o sedem percent v Česku a o 27 percent v Poľsku.

Čo dosiahlo Poľsko a čo Slovensko
Tieto čísla veľa hovoria o výkonnosti agropotravinárstva na Slovensku a jeho konkurentov z V4, ako aj celej EÚ. Takáč na margo porovnávania situácie na Slovensku a v Poľsku povedal, že je nesprávne porovnávať Slovensko so severným susedom, ktorý je potravinárskou veľmocou.
Dodajme, že na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia Poľsko patrilo skôr k outsiderom európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva, východisková pozícia Slovenska bola oveľa lepšia. Lenže po zbabranom vstupe do EÚ, ktorému predchádzala nevydarená transformácia družstiev a privatizácia štátnych potravinárskych podnikov, sa karta obrátila.
Poliaci zo vstupu vyťažili maximum, vyrokovali si lepšie podmienky, odklady termínov pri uplatňovaní rôznych hygienicko-sanitárnych podmienok, a najmä cieľavedome využili eurofondy a vybudovali moderné potravinárske závody. To sa, žiaľ, o Slovensku povedať nedá, lebo čo vláda, to iný pohľad a iné priority rozvoja agropotravinárstva.
Pre súčasné slovenské poľnohospodárstvo je typická predovšetkým produkcia obilnín, olejnín, cukrovej repy. V produkcii týchto surovín je krajina sebestačná, ale veľkú časť obilia a kukurice vyváža a dováža obratom bravčové aj hydinové mäso a čoraz viac aj vajíčka v ktorých bola dlho prebytková.
Z kedysi intenzívnej živočíšnej výroby zostalo torzo. Slovensko má teraz dosť cukru, ale chýba mu polovica produkcie zemiakov, okrem cibule, mrkvy a rajčín upadla výroba ostatných druhov zeleniny, ovocinárstvo pokrýva potreby ani nie na 40 percent, a to máme na pestovanie jabĺk jedny z najlepších podmienok.
Potravinársky priemysel, ktorý dokázal v minulosti spracovať takmer všetky suroviny, je dnes oklieštený. Mnohé z potravinárskych závodov sú pozatvárané, lebo technologicky nestačili na konkurenciu alebo ich na cintorín poslali privatizéri. Snaha rozhýbať sektor potravinárstva naráža na množstvo rôznych limitov. Jeho investičný dlh dosiahol viac ako jednu miliardu eur.
Snaha pohnúť s agropotravinárskym odvetvím prichádza v čase, keď Európska únia, hlavný zdroj financovania poľnohospodárstva, si vyjasňuje priority, prehodnocuje zdroje a ich využívanie a stále sa usiluje o ciele programu Green Deal, proti ktorému majú európski aj slovenskí poľnohospodári množstvo výhrad.

Peniaze a termíny horia
Ponuka slovenských potravín sa už dlhodobo pohybuje na úrovni 40 percent, čo je málo na to, aby domáci producenti výraznejším spôsobom prehovorili do cenotvorby, kvality a čerstvosti predávaných potravín. Veď si len zoberme na Slovensku najpopulárnejšie bravčové mäso. Ponuka čerstvej slovenskej bravčoviny klesla zhruba k štvrtine, jeme španielske, nemecké, poľské. Rad prieskumov ukázal, že domáce bravčové je najčerstvejšie, najmenej vodnaté a s najnižším obsahom antibiotík, ale aj kvôli výhradám obyvateľstva sa nedarí rekonštruovať staré či zakladať nové farmy.
Často počuť, že pre obrat je najdôležitejší dostatok financií. Takáč v tejto súvislosti pripomenul, že vlani vláda dala do poľnohospodárstva 180 miliónov eur – historicky najvyššiu sumu.
„Som rád, že na konci roka 2024, sme schválili dve nové štátne schémy pomoci pre potravinárov, marketingovú a investičnú schému pomoci,“ povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Dodal, že napriek konsolidácii verejných financií sektor pôdohospodárstva dostane zo štátnej schémy pomoci v národných podporách presne tú istú sumu, čo mal aj minulý rok. Keď každý rok vyčleníme takéto sumy, o pár rokov sa to odzrkadlí. Nebude to ako v minulosti, že sektor dostal 1 až 2 milióny eur podpôr." Napriek všetkým snahám oživiť agropotravinárstvo sú možnosti obmedzené. Potravinári vítajú marketingovú podporu v rozmedzí 4 až 8 miliónov eur. Čo je to však proti násobne väčším peniazom, ktoré vrhajú týždeň čo týždeň do reklamy obchodné reťazce. Propagujú akcie, kde sa nerozlišuje pôvod tovaru.
Samotná investičná schéma pomoci potravinárstvu sa nedostala do štátneho rozpočtu, bola schválená až po ňom. Všeobecne čerpanie tzv. výziev je dlhodobo slabou stránkou exekutívy. Takáč poukazuje na dedičstvo po predchodcoch, ale teraz je to on a jeho štáb ľudí, ktorí musia rozchodiť systém, kde sú síce veľké peniaze, ale horia termíny na ich čerpanie.
Sociálny dialóg, akcie a vyhliadky
Za minuloročným poklesom cien potravín, ktorý ministrovi Takáčovi potvrdil Štatistický úrad SR, je podľa neho aktívny sociálny dialóg vlády s jej partnermi. Všimnime si, že Ficov kabinet uvažoval aj o špeciálnom odvode pre reťazce, chcel krotiť ceny potravín aj stropovaním, ako to urobili v Maďarsku, ale napokon použil soft metódy (mäkké metódy). Stretol sa s predstaviteľmi celej potravinovej vertikály – poľnohospodármi, potravinármi a obchodníkmi a dosiahol v rokovaniach s nimi aspoň nateraz prijateľný výsledok.
Všimnime si, že základný konzumný chlieb sa predáva kilogram po 1,49 eura, čo je po dvoch rokoch najnižšia cena, veď bežne sa kilový bochník predával nieže o 10 či 20 centov, ale aj o 50 centov drahšie. Rožky sú prevažne za 12 centov. Samozrejme, nielen chlebom sme živí.
Od decembra obchodné reťazce vo veľkom štýle rozbehli predaje v akciách. Motivuje ich k tomu aj vstup poľského reťazca, ktorý celkom určite povedie k prerozdeleniu trhových podielov. Ústretovosť reťazcov voči vláde bola teda motivovaná aj ich vlastnými ekonomickými záujmami. Akciovými cenami plietli pritom spotrebiteľom hlavy, lebo rozdiel medzi cenou jedného a toho istého masla bol v piatich reťazcoch aj vyše eura.

Akcie sú česko-slovenským fenoménom. Predáva sa v nich už bezmála 70 percent potravín. Nedávno na stránkach Pravdy podpredseda SPPK Marián Šolty konštatoval, že „niektoré siete masívnou reklamou navodzujú zdanie, že potraviny predávajú takmer zadarmo. A politici zasa ubezpečujú, že o ľudí je postarané. Lenže potraviny majú stále svoju reálnu hodnotu. Každá destabilizácia trhu, spomeňme si na pandemické obdobie alebo na rok 2023, či na vlaňajšie sucho, ju pripomenie a ceny stúpajú.“
A ešte jedna dôležitá Šoltyho poznámka: „V diskusiách o cenách sa často zužuje pohľad na to, za koľko ľudia to či ono nakúpia v obchodných reťazcoch. Priatelia, potraviny sa nerodia na pultoch obchodov, ale na poliach, farmách, v mliekarňach, mäsozávodoch. Aj tam, či najmä tam sa rozhoduje, koľko ich bude a koľko budú stáť.“
Aký bude teda rok 2025? Už v januári poľnohospodári upozornili, že môže byť veľmi turbulentný. Zimná krajina je bez snehu, pôde chýba vlaha. Slovensko by malo urýchlene investovať do obnovy dožívajúcej závlahovej sústavy. V množstve správ zanikla informácia, že Brusel uvalil clo na bieloruské a ruské hnojivá, ktoré obsluhovali štvrtinu trhu EÚ. Hnojivá sú pritom motorom výživy rastlín, rozhodujú o výške i kvalite úrody.
Pred nami je aj vzhľadom na začínajúcu sa celosvetovú vojnu ciel naozaj neľahký rok.