Slováci si čoraz viac kupujú nealko. Sme unikátna krajina, Ukrajinci nám budú šliapať na päty, hovorí manažér pivovaru

V roku 2023 sa vypilo na Slovensku len 64 litrov piva na hlavu, ale vyrobilo sa 300-tisíc ton sladu, väčšina ktorého išla na export. Zachraňujú sladovne reputáciu nielen pivovarníctva, ale celého slovenského potravinárstva?

Sedem slovenských sladovní je určite príkladom dobre fungujúcej potravinovej vertikály, najmä toho, ako využiť prírodný potenciál krajiny. Globálne oteplenie totiž významne zhoršilo v niektorých krajinách Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko) podmienky na pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Vieme ho dopestovať v požadovanej kvalite a spracovať na prvotriedny slad, po ktorom je dopyt.

Čítajte viac Pivovarníci Európy: Pivo pomáha zamestnanosti a rastu európskej ekonomiky

Koľko sladu ide na export a koľko sa použije na výrobu slovenského piva?

Väčšinu produkcie vyvezieme, v posledných rokoch je to okolo 80 až 82 percent. Najväčšími odberateľmi sú Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Česká republika, Rumunsko, Bulharsko. Dopravne sú tieto krajiny dobre dostupné a tradične si tamojšie pivovary žiadajú slovenský slad, sú naň zvyknuté a dokážu oceniť jeho kvalitu.

Pri pohľade na importérov slovenského sladu zistíme jeden paradox: napospol ide o krajiny, kde stúpla za posledné dve desaťročia spotreba piva. Poliaci, Rumuni, Bulhari vypijú ročne zhruba o 20 litrov piva viac priemerne na obyvateľa ako Slováci. O čom to hovorí?

O zmene spotrebiteľských zvyklostí v strednej a vo východnej Európe. Na Slovensku sa napríklad vyrobí z celkovej produkcie piva okolo troch miliónov hektolitrov až 700-tisíc hektolitrov nealkoholického piva a radlerov. Z tohto hľadiska sme unikátnou krajinou, kde klesá spotreba klasických pív a rastie obľuba nealkoholických pív a radlerov. To svedčí o zmene životného štýlu ľudí na Slovensku, na ktorý zareagovali pivovary aj sladovne. Slad ide, samozrejme, aj na výrobu nealkoholických pív a radlerov, ale zároveň sme pre slad našli odbytiská v zahraničí.

Slovensko už roky dosahuje pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode s agrokomoditami, ktorá presiahla v roku 2023 vyše dve miliardy eur. O koľko ju dokáže stiahnuť vývoz sladu?

Ročne sa príjmy za slad menia, veľa závisí od kolísajúcich svetových cien sladu a množstva, ktoré vyvezieme. Export sa pohybuje okolo 240-tisíc až 250-tisíc ton sladu v objeme okolo tristo miliónov eur. Je to slušný peniaz , ktorý prináša prosperitu jednak sladovniam, ale aj poľnohospodárom pestovateľom sladovníckeho jačmeňa. Produkcia sladu je ukážkou dobre fungujúcej potravinovej vertikály, kde sa podarilo uchovať, zveľadiť a rozvinúť tradíciu ešte z čias Československa. Rezort pôdohospodárstva vtedy cielene podporoval pivovarnícko-sladovnícky komplex a v tomto trende má zmysel pokračovať. Je to vec prestíže aj hospodárskej prosperity krajiny. Slovensko má napríklad dva slady s chráneným zemepisným označením (Levický slad a najnovšie Trnavský slad), v Hurbanove máme najväčšiu sladovňu v strednej Európe. To hovorí o tom, že pestovanie sladovníckeho jačmeňa a jeho spracovanie má na Slovensku tradíciu a reaguje na výzvy doby. Tými sú klimatická zmena, ale aj nevyhnutnosť šetriť energie a spávať sa ohľaduplne k životnému prostrediu.

Čítajte viac Podobné zariadenie majú Francúzi aj Rakúšania. Slovensko sa inšpirovalo v zahraničí, v novom kampuse sa majú vzdelávať vinári

Pred štvrťstoročím sa jačmeň pestoval na 270-tisíc hektároch, o desať rokov neskôr už len na 100-tisíc hektároch, v ostatných rokoch sa výmera pohybuje okolo necelých 130-tisíc hektárov. Čo je za poklesom plôch?

Vysoké plochy jačmeňa spred 20 rokov súviseli aj s vtedy ešte silnou živočíšnou výrobou, pre ktorú sa pestovalo veľa kŕmneho jačmeňa, nie všetok jačmeň bol sladovnícky. Medzitým prudko poklesli stavy ošípaných, hydiny aj dobytka. Na druhej strane začala rásť produkcia sladovní, s čím korešpondovalo zvýšenie plôch na súčasných zhruba 130-tisíc hektárov.

Nebola príčinou poklesu záujmu o pestovanie jačmeňa jeho nákupná cena? Farmári najradšej pestujú to, čo sa im oplatí.

Dynamika cien na trhu je obrovská, ale určite za posledné sezóny bola cena sladovníckeho jačmeňa veľmi atraktívna, pred dvoma rokmi prekročila až hranicu 300 eur za tonu. Dôležitá je však dlhodobo dobrá cena a z toho hľadiska sladovne ponúkajú dobrú, naozaj konkurenčnú cenu. Oproti ostatným plodinám nie sú pri jačmeni také vysoké výrobné náklady, na druhej strane si jeho pestovanie vyžaduje fortieľ, znalosti. Kvalitu, samozrejme, významne ovplyvňuje počasie.

Vedia si farmári poradiť s výkyvmi klímy?

Jačmeň je mimoriadne citlivý na dobré rozdelenie zrážok, dostatok vlahy v pôde. Bol to jeden z faktorov, ktorý ovplyvnil záujem o jeho pestovanie. Na polia však prišli nové kvalitnejšie odrody. Veci prospelo zlepšenie spolupráce na linke sladovňa, šľachtitelia a poľnohospodári. Tento triangel musí fungovať ešte intenzívnejšie. Na juhozápade a juhu východného Slovenska sa rozšírilo pestovanie jarného jačmeňa formou ozimného výsevu, ktorý umožňuje lepší manažment s vodou počas jesene a jari. Našiel sa teda spôsob, ako eliminovať vplyv klimatickej zmeny. Pestovatelia podľa meniacich sa podmienok sejú buď ozimný jačmeň, alebo jarný formou ozimného výsevu, alebo klasicky ako jarinu.

Čítajte viac Slovensko je pivársky národ, ktorý dováža chmeľ. Šéf poslednej chmeľnice v krajine hovorí, prečo je to tak

Ako ovplyvní budúcnosť sladovníctva Ukrajina?

Všetko bude závisieť od geopolitickej situácie, od toho, kedy a za akých podmienok vstúpi Ukrajina do Európskej únie. Jačmeň sme pred vojnou na Ukrajine nakupovali len doplnkovo. Dovoz bol limitovaný kvótami, ktoré Brusel počas vojny zrušil, následne Slovensko aj ďalšie krajiny dovoz obilnín z Ukrajiny stopli. Z pohľadu budúcnosti je Ukrajina pre slovenské poľnohospodárstvo obrovskou výzvou. V zásade však ide o to, aby po prípadnom vstupe Ukrajina plnila tie ekologické požiadavky na poľnohospodársku a potravinársku produkciu, aké Európska komisia požaduje od Slovenska a ostatných členských štátov. Tam, kde ide o ľudské zdravie a v konečnom dôsledku o trvalú udržateľnosť poľnohospodárskej, potravinárskej výroby, nemôžu platiť dva rozdielne štandardy.