Správu predstavitelia bánk publikujú v čase, keď sa na pôde prezidentského paláca stretli predstavitelia koalície a KDH, aby diskutovali o zahraničnej politike.
„Členstvo Slovenska v EÚ a eurozóne prinieslo našej krajine ekonomickú stabilitu, vyššiu životnú úroveň, bezpečnosť a slobodu pohybu. Od vstupu do jej štruktúr v roku 2004 získalo Slovensko z eurofondov viac ako 24 miliárd eur na podporu rozvoja infraštruktúry, školstva, zdravotníctva a inovácií,“ upozorňujú bankári.

To sú peniaze, ktoré by na Slovensko nikdy bez členstva v únijných štruktúrach nezískalo. Projekt nemocnice v Martine podľa jedného z odhadov stojí zhruba 540 miliónov eur. Zo spoločenstva Slovensko získalo toľko peňazí, že by mohlo postaviť zhruba 44 takých nemocníc.
Na čerpanie európskych štrukturálnych fondov sa dá pozrieť aj z inej strany. Objem eurofondov, ktorý k nám pritiekol, predstavuje 4 500 eur na obyvateľa počas obdobia devätnástich rokov rokov, alebo 20 eur na osobu mesačne. Tieto peniaze pritom naozaj ostávajú v peňaženkách občanov. Štát ich totiž na projekty, ktoré sa z eurofondov postavili, nevybral od ľudí vo forme vyšších daní.
„Slovensko je výrazným čistým prijímateľom. Do uníjneho rozpočtu sme zaplatili za 20 rokov necelých 14 miliárd eur a naspäť dostali približne. 40 miliárd eur. Stalo sa tak najmä prostredníctvom eurofondov, ale aj poľnohospodárskych dotácií, plánu obnovy a ďalších menších programov. Zdroje z únie na Slovensku nahrádzajú verejné investície,“ upozorňuje asociácia.
Vystúpenie by nás poškodilo
Vystúpenie z únie tak nie je v záujme krajiny. „Vo verejnom priestore sa nedávno objavili diskusie o možnom vystúpení Slovenska z EÚ. Slovenská banková asociácia považuje takéto úvahy za mimoriadne nebezpečné, pretože v realite by mali zničujúce dôsledky na ekonomiku,“ upozorňuje banková asociácia. Únia má už skúsenosť s odchodom člena. Pred piatimi rokmi ju oficiálne opustila Veľká Británia. Tento krok už samotní Briti nepodporujú. „Príklad Veľkej Británie nám veľmi jasne ukazuje, aké dôsledky a narušenie stability môže takýto krok znamenať,“ uviedol prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.
V súčasnosti sa hovorí o tom, že ak administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zavedie clá aj na EÚ. Ak sa tak stane, Slovensko bude novými bariérami v medzinárodnom obchode zasiahnuté najvýraznejšie. Ešte horšia situácia by nastala, ak by Slovensko opúšťalo úniu.

Národná banka Slovenska odhaduje celkový dlhodobý prínos medzinárodného obchodu na jednotnom európskom trhu na úrovni 15 percent HDP. „Eventuálny odchod z únijných štruktúr by ekonomiku Slovenska zasiahol obzvlášť tvrdo. Znovu zavedenie ciel a netarifných prekážok by Slovensko zasiahlo výrazne viac ako iné krajiny EÚ. Slovensko by muselo nanovo uzatvárať nové dohody nielen s úniou, ale aj s krajinami mimo únie. To by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k omnoho nevýhodnejším dohodám, clám a bariéram, ktoré by ďalej poškodzovali ekonomiku Slovenska,“ upozorňujú vo svojej analýze banky.
Slovensko by tiež výrazne utrpelo tým, že by nebolo súčasťou jednotného trhu. Dôležité by v tomto prípade bolo, ako by prípadné vystúpenie z únie prakticky vyzeralo. Súčasťou jednotného trhu sú aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ a naopak vstup do únie automaticky neznamená začlenenie sa do Schengenského priestoru.

Problémov by ale bolo viac Jedným z dôvodov, prečo štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) pripravila veľký balík konsolidačných opatrení bolo to, aby nás „nepotrestali finančné trhy“. To v preklade znamená, že ak by sme sa ďalej výrazne zadlžovali, cena za ktorú by si vláda požičiava na finančných trhoch, by postupne rástla. Napokon by sme úplne stratili schopnosť financovať svoje potreby. Vznikla by tak situácia, v ktorej pred vyše desaťročím bolo Grécko.
Vystúpenie zo štruktúr únie by išlo proti snahe znížiť cenu, za ktorú si Slovensko požičiava peniaze na finančných trhoch. Podľa štúdie NBS, vďaka členstvu v nej a eurozóne sú náklady na obsluhu dlhu ročne nižšie o 0,6 percenta HDP. Členstvo v únii a prijatie pravidiel inštitucionálnej spolupráce s EÚ znižuje náklady na obsluhu verejného dlhu o približne 700 miliónov eur ročne.