Plán vlády bol predstavený v čase, keď sa dostupnosť bývania na Slovensku výrazne zhoršila. V poslednom štvrťroku 2024, v porovnaní s tretím kvartálom, podľa čísel Národnej banky Slovenska narástli ceny nehnuteľností o tri percentá. Ceny v spomínanom období medziročne narástli o 6,7 percenta a zdražovanie pocítili ľudia naprieč celou krajinou.
„Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností za celý rok 2024 dosiahla úroveň 2 500 eur za štvorcový meter, čo zodpovedá nárastu o 20 eur za štvorcový meter vzhľadom na priemer roku 2023. Vývoj na realitnom trhu v roku 2024 tak môžeme celkovo charakterizovať ako postupné doháňanie predchádzajúceho poklesu, najmä v jeho druhej polovici," píše centrálna banka.
Čítajte viac Kedy a kde štát postaví tisícky nových nájomných bytov? Fico zásadne upravil Kollárov kľúčový projekt
Hoci boli byty drahé už predtým, ceny ešte viac vystrelili po tom, čo od začiatku tohto roka stúpla základná sadzba DPH z 20 na 23 percent. „Jednoizbový byt v Bratislave dnes môžete kúpiť za 166 500 eur. Ten istý byt stál minulý rok v decembri 162 500 eur. Cena sa teda v priebehu jedného mesiaca skokovo zvýšila o 4-tisíc eur. Tým, že väčšina z nás si nekupuje byt z vlastných úspor, ale na hypotéku, teda ak nám dá banka úver v hodnote 80 percent ceny nehnuteľnosti, mesačná splátka sa pri rovnakej úrokovej sadzbe zvýši o 18 eur, čo je za rok 216 eur," priblížil pre Pravdu Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa.
Poradenská spoločnosť Deloitte ešte v polovici minulého roka vydala správu, podľa ktorej Slováci na kúpu nového bytu potrebujú 12,7-násobok hrubého ročného platu. Z publikácie spoločnosti Property Index vyplýva, že spomedzi 18 porovnávaných krajín je na tom Slovensko v tomto ohľade druhé najhoršie. Najdostupnejšie bývanie majú Dáni, ktorým na kúpu bytu s rozlohou 70 štvorcových metrov stačí 4,5 ročného platu v hrubom. Najviac, až 13,3-násobok hrubej ročnej mzdy, potrebujú na kúpu vlastného bytu Česi.
Pravda sa preto podrobnejšie pozrela na to, čo ľuďom projekt štátom podporovaného nájomného bývania prináša a pre koho sú byty určené.
Čoho sa týka projekt štátnych nájomných bytov?
Štátny bytový projekt mal pôvodne problém s drahými hypotékami a nájmami vyriešiť už pred niekoľkými rokmi. Hnutie Sme rodina, pre ktoré bola táto otázka jednou z kľúčových tém, sľubovalo, že v závislosti od konkrétneho okresu bude cena za nájom o 30 až 50 percent nižšia ako v prípade trhových cien. Celé to malo vyzerať tak, že ak ste súkromnému vlastníkovi dosiaľ platili za byt napríklad 600 eur mesačne, štát by vám ho prenajal o 200 či 300 eur lacnejšie.
Čítajte viac Kollárovi to nevyšlo, Fico to skúša inak. Štátne nájomné byty plánuje vláda stavať už čoskoro
Predseda hnutia Boris Kollár zároveň sľuboval, že štát bude ročne stavať až 25-tisíc takýchto bytov. Zo sľubov ale napokon nebolo nič a nepodarilo sa postaviť ani jednu takúto nehnuteľnosť. Koalícii, ktorej bolo hnutie Sme rodina členom, sa v tomto smere predsa len podaril jeden výrazný krok. V roku 2022, počas vlády premiéra Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati) vznikla Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá mala projekt koordinovať.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu však bol problém v tom, že agentúra nerobila od svojho vzniku celé roky nič, a to aj napriek tomu, že na jej činnosť bolo do roku 2024 vynaložených viac ako päť miliónov eur.
„Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdavky súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270-tisíc eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ vyjadril sa pred časom šéf kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Dokonca platilo, že od konca roka 2023 minimálne do polovice októbra minulého roka agentúra neuzatvárala žiadne zmluvy a nefungovala ani webová stránka, na ktorej sa mohli ľudia, ktorí majú o štátny byt záujem, registrovať. Funkčnosť webu bola neskôr obnovená rovnako aj registrácia, ktorá bola spustená 1. februára tohto roka.
Pre koho sú štátne byty?
Hoci je registrácia spustená a ľudia by sa mali tentoraz bytov skutočne dočkať, všetko bude inak, ako pôvodne sľuboval Kollár. Nehnuteľností nebude tak veľa a nájomné nebude také nízke ako hovorili politici zo Sme rodina.
Súčasný premiér Robert Fico (Smer) niekoľkokrát upozornil na to, že nepôjde o sociálne byty. „Nie sú to sociálne byty určené pre ľudí, ktorí sú povedzme úplne na dne so svojimi príjmami. To sú štandardné nájomné byty. Len budú mať výhody, že budú mať tieto byty regulované nájomné," povedal predseda vlády.
Podľa Fica je jednou z hlavných priorít vlády zvýšenie dostupnosti nájomného bývania. Tvrdí, že u nás nemáme vytvorený sektor nájomného bývania. Až 90 percent ľudí býva v nehnuteľnosti, ktorú vlastnia.
Čítajte viac Byty v Bratislave sú drahšie ako v Ríme, predáva sa ich však čoraz viac
Pre koho však budú tieto byty určené? „Štátom podporované nájomné bývanie je určené pre každého, kto spĺňa kritériá stanovené zákonom a nariadením vlády. Postavenie nájomcu môže získať fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, s trvalým, prechodným alebo iným obdobným pobytom na Slovensku. Diskvalifikačným kritériom je, ak je záujemca evidovaný ako dlžník voči verejnému sektoru, je voči nemu vedená exekúcia alebo nespĺňa príjmové limity," priblížila generálna riaditeľka agentúry Eva Lisová.
Človek, ktorý má záujem dostať sa k nájomnému bývaniu od štátu, musí splniť niekoľko podmienok. Tou základnou je príjem maximálne do výšky osemnásobku životného minima – ide o 2 200 eur mesačne v čistom. Ak je záujemca o byt v exekúcii alebo dlhuje štátu na daniach, sociálnom či zdravotnom poistení, je to pre neho diskvalifikačné. Problém môže spôsobiť aj vlastníctvo nehnuteľnosti. „Ak má žiadateľ nehnuteľnosť v kraji, v ktorom chce bývať, automaticky sa presúva na koniec zoznamu záujemcov," doplnil minister dopravy Jozef Ráž (nominat Smeru).
To, či spĺňate podmienky na žiadosť o štátom dotovaný byt, si môžete overiť priamo na stránkach agentúry, najomnebyvanie.info, kde nájdete aj informatívnu kalkulačku. Okrem vašej mzdy zo závislej činnosti sa za príjem považuje napríklad aj štipendium doktoranda, príjem z podnikania či prenájmu nehnuteľností alebo aj výsluhové dôchodky či príspevky na opatrovanie.
O koľko bude nájomné lacnejšie?
Zopakujme znova, že v porovnaní s tým, čo sľuboval pred rokmi Kollár, nebude štátom dotované bývanie výrazne lacnejšie v porovnaní s cenami na trhu. Stále však platí, že projekt je určený pre ľudí, ktorí kvôli nižším príjmom nedosiahnu na hypotéku, no majú dostatočný príjem na to, aby dokázali platiť za nájom.
Budúci nájomníci ale predsa len jednu výhodu predsa len budú mať. Do systému sa budú môcť zapojiť aj zamestnávatelia, ktorí svojim zamestnancom môžu poskytovať podporu na bývanie až do výšky 360 eur. „Najväčší význam tohto projektu spočíva v tom, že zamestnávateľ bude môcť stabilizovať svojich zamestnancov tým, že bude prispievať príspevkom na bývanie pre takéhoto zamestnanca," povedal už skôr Fico.
Okrem toho, podstatou tohto systému má byť to, že ľudia bývajúci v štátnych bytoch budú mať regulované nájomné, ktorého výšku bude určovať vláda svojím nariadením s tým, že do úvahy bude brať aj regionálne rozdiely. Výška nájmu tak bude garantovaná a nájomník bude vždy dopredu vedieť, koľko za prenájom zaplatí.
Koľko bytov chce štát postaviť?
Pri obstarávaní bytov štát spolupracuje so súkromnými investormi – poisťovňou Kooperativa a rakúskou spoločnosťou WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien. Každý z investorov sa zaviazal, že zabezpečí 500 nájomných bytov – to znamená, že dokopy je ich tak zazmluvnených tisíc.
Čítajte viac Záujem o bratislavské byty rapídne poskočil. Väčšie bývanie kupovali ľudia aj bez hypotéky
Agentúra, ktorá má projekt na starosti, informovala, že prvých 70 bytov má byť v projekte Ovocné sady v bratislavskom Ružinove. Tie by sa novým nájomníkom mohli odovzdávať už v prvej polovici tohto roka. V dlhšom časom horizonte však vláda počíta s tým, že bytov bude oveľa viac. „Po prešľapovaní v uplynulých rokoch sa začína projekt nájomných bytov rozbiehať. Ako príklad môžu poslúžiť Košice, kde sa podarilo vytvoriť podmienky na výstavbu 5 400 nájomných bytov v horizonte desiatich rokov v spolupráci AŠPNB, košickej samosprávy a rakúskeho investora," doplnila Lisová.