Slovensko z členstva v EÚ jednoznačne profituje. Od vstupu do EÚ je Slovensko čistým prijímateľom prostriedkov z EÚ. Na rozvoj krajiny miliardy eur a štrukturálne fondy EÚ tvoria absolútnu väčšinu verejných investícií, a to aj napriek problémom s čerpaním eurofondov, ktoré si do veľkej miery spôsobujeme na národnej úrovni.
„Mne sa zdá byť táto téma úplne mimo. Netreba sa vôbec nad niečím takým zamýšľať. Ak je to rétorika vo vzťahu k voličovi, tak fajn, ale ani Veľkej Británii to prakticky nič neprinieslo. Samotná EÚ a myšlienka jej fungovania je správna, druhá vec je spôsob, akým funguje a tiež to, kam sa dostala svojím fungovaním. Myšlienku spájania a nie rozdeľovania považujem za úplne správnu. Slovensku členstvo v EÚ prinieslo veľmi veľa benefitov. Okrem iného rozvoj infraštruktúry a podobne. Nemali by sme zabúdať, že my sme poberateľmi podpory a viac-menej sa nám na túto podporu členské štáty skladali. Úvahy na túto tému považujem za úplne mimo,“ povedal Michal Hudoba, generálny riaditeľ Heneken Group.
Čítajte viac Vláda neozdraví verejné financie tak výrazne, ako sľubovala. Príliš veľa rozdala, proti nej hrajú aj problémy iných krajín
Koncom januára uplynie päť rokov od momentu, keď z EÚ vystúpila Veľká Británia. Prieskum spoločnosti YouGov ukázal, že za dobré rozhodnutie to koncom januára 2025 považovalo len tridsať percent respondentov. Za zlý krok to považuje 55 percent respondentov.
Politický boj
Z politiky sa podľa Hudobu stáva do veľkej miery marketingový nástroj. Na všetko sú dnes analýzy a štatistiky a to má presah aj na to, čo sa považuje za správne rozhodnutia a ako sa robí. „Neurobím ich (správne rozhodnutia), lebo z krátkodobého hľadiska nebudú populárne. Nesledujú sa širšie dôsledky – napríklad na rozvoj zamestnanosti a vzťahy v podnikaní,“ hovorí.
Za nástroj politického súboja považuje úvahy o vystúpení Slovenska z EÚ aj prezident Matador Group Štefan Rosina ml. „Ja som to prijal ako informáciu, no vnímam to ako lokálny politický boj,“ hovorí Štefan Rosina s tým, že debatovať o vystúpení z EU je zbytočné.
Čítajte viac Niektorí odborníci zúfalo chýbajú, v ponuke sú aj štvortisícové platy
Vystúpenie z EÚ by mohlo byť pre Slovensko ešte náročnejšie ako pre Veľkú Britániu. Slovensko je totiž súčasťou eurozóny a nepoužíva vlastnú menu. „Také debaty ako vystúpenie z EÚ, to nie je dobré. Také debaty ani nemajú byť, lebo časť ľudí uverí tomu, že je to dobré riešenie,“ hovorí Marek Senkovič, člen predstavenstva spoločnosti Slovnaft. „To by bola samovražda. Predstavte si, že by sme neboli v eurozóne. Mali by sme slovenskú korunu. No aký by bol výmenný kurz voči euru? 30,126 koruny za euro ako ten konverzný, alebo 50,126 koruny za euro? Úprimne, skôr by to bolo tých päťdesiat. Úrokové sadzby by boli aspoň desať percent, nie 3,5 percenta ako teraz,“ hovorí.
Vyššie úrokové sadzby by znamenali drahšie úvery pre ľudí, napríklad hypotéky, a aj pre firmy. Rozvoj jednotlivých spoločností by sa tlmil, čo by mohlo ohroziť ďalšiu tvorbu pracovných miest. Zároveň by Slovensko výrazne zaostávalo vo verejných investíciách, ktoré sa dnes uskutočňujú najmä vďaka peniazom z EÚ. Relatívne utlmený hospodársky rast Slovenska by sa tak ďalej brzdil.