Priemerne sú zásobníky uprostred aktuálnej zimy v rámci EÚ naplnené iba na 55 percent. To je menej ako na konci celej vykurovacej sezóny rokov 2022 – 2023. Celkovo od 29. októbra minulého roka, keď sa v Európe sezóna začala, odčerpali krajiny zo svojich rezerv asi 47 miliárd kubických metrov plynu.
V rámci únie majú najviac zásob Portugalci (98 percent), Švédi (88 percent) a Španieli (73 percent). Spomedzi našich susedov je na tom v tomto ohľade najlepšie Poľsko, ktoré má zásobníky plné na 70 percent. Viac plynu ako my majú aj Rakúšania (63 percent). Najmenšie zásoby potom majú Chorváti a Francúzi (zhodne po 38 percent).
Problémom však nie sú len míňajúce sa rezervy. Ceny komodity na trhoch začali prudko rásť. Premiér Robert Fico (Smer) v tejto súvislosti povedal, že ceny vystrelili a problém sa bude zhoršovať ešte viac, pretože Ukrajina začala vo veľkom nakupovať plyn." Dáta z Gas Infrastructure Europe ukazujú, že zásoby plynu u nášho východného suseda klesli takmer na 10 percent.

Bývalý šéf tranzitného operátora Serhyj Makogon podľa agentúry Reuters v tejto súvislosti povedal, že Ukrajina potrebuje naliehavo začať dovážať značné množstvá komodity – ak by sa totiž zintenzívnili mrazy, krajine by rezervy ani vlastná ťažba nestačili.
Podľa Makogona je súčasná denná spotreba plynu na Ukrajine na úrovni 110 miliónov kubických metrov plynu – z toho je 52 miliónov pokrytých z vlastnej ťažby a 58 miliónov zo zásob. Ak sa však ešte viac ochladí, spotreba by mohla stúpnuť aj na 150 miliónov kubických metrov, čo by si už vyžadovalo dodávky plynu – iba zásoby by nestačili.
Fico preto varuje pred krízou. „Vývoj nie je dobrý. Ideme podľa všetkého do vážnej krízy, pokiaľ ide o plyn. O to viac musíme byť aktérmi, musíme rokovať, musíme viac skúšať všetky možnosti. Ale situácia v tomto okamihu, bohužiaľ, nie je dobrá,“ vyjadril sa premiér.
Predseda vlády tiež upozornil na stúpajúce ceny komodity, ktorej ceny sa s dodávkou na budúci mesiac na holandskej burze TTF v stredu (29. 1.) vyšplhali na najvyššie hodnoty od novembra roku 2023 – 51,156 eura za megawatthodinu. Aj to patrí k dôvodom, pre ktoré sa Fico vybral znovu do Bruselu rokovať o dodávkach plynu cez ukrajinské územie. Pre technické ťažkosti sa ale Fico do Bruselu nedostal a jeho lietadlo sa vrátilo do Bratislavy. Vzdušný priestor nad Belgickom bol totiž uzavretý.
Dokedy nám vydržia zásoby?
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) hovorí, že plyn je drahší pre zastavenie tranzitu ruského plynu cez ukrajinské územie na Slovensko a ďalej do Európy od začiatku tohto roka. Práve z tohto dôvodu sme sa podľa vlády ocitli v situácii, že nemáme zabezpečené dostatočné dodávky komodity zo zahraničia. Zároveň treba pripomenúť, že vláda o tomto probléme vedela dlho, no neriešila ho.
Znamená to, že aktuálne k nám plyn tečie najmä od našich južných susedov. Cez plynovod v obci Veľké Zlievce, ktorá sa nachádza pri hraniciach s Maďarskom, k nám už od začiatku tohto roka prúdia objemy plynu v rozmedzí pohybujúcom sa okolo ôsmich až deviatich miliónov kubických metrov.

Šéfka rezortu hospodárstva Saková Slovákov ubezpečila, že aj počas vrcholiacej vykurovacej sezóny máme zemného plynu stále dostatok – so žiadnymi obmedzeniami by sa podľa nej nemali stretnúť ani domácnosti, ani veľkí odberatelia. „V prvom rade chcem ubezpečiť všetkých občanov a podnikateľov na Slovensku, že v roku 2025 máme zabezpečený dostatok zemného plynu. Štátom ovládaný Slovenský plynárenský priemysel (SPP) počítal aj so scenárom zastavenia tranzitu ruského plynu SPP a na túto situáciu sa pripravoval dlhodobo. Počas celého roka 2024 deklaroval, že v prípade zastavenia dodávok plynu cez Ukrajinu všetkým svojim zákazníkom od veľkých priemyselných odberateľov až po domácnosti aj naďalej garantuje bezpečné dodávky zemného plynu,“ povedala pred niekoľkými dňami ministerka.
Saková taktiež zdôraznila, že štátnej plynárenskej spoločnosti sa podarilo podpísať zmluvy s viacerými svetovými energetickými hráčmi, vďaka čomu sa podarilo rozložiť riziko výpadkov komodity. Okrem toho, pomoc nám ponúkla aj Česká republika či Bulharsko. Podľa ministerky však Slovensko nateraz túto ponúknutú pomoc využiť neplánuje.
Problémom však je aj to, že hoci máme zásoby dostatočné, nie celý ich objem patrí slovenským dodávateľom. „Zásobníky na území Slovenska vo veľkej miere využívajú aj zahraničné firmy. Podľa posledných dostupných dát za rok 2023 využívali slovenské subjekty necelých 50 percent kapacity zásobníkov, zvyšok pripadal na užívateľov zo zahraničia,“ vysvetlil už skôr pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk.
Podľa odborníkov by sme so súčasnými rezervami mali aktuálnu zimu bez problémov zvládnuť. „Podľa meteorológov by zima nemala byť extrémne studená, takže si myslím, že na jar tam budeme mať viac ako 40 percent, čo je dobré číslo,“ povedal pred časom analytik z poradenskej spoločnosti JPX Ján Pišta. Aktuálne zásoby však nevydržia navždy a experti sa zhodujú na tom, že máme už iba niekoľko mesiacov na to, aby sme ich znova začali napĺňať. Už začiatkom januára povedal analytik Boris Tomčák z investičného webu Finlord, že náhradu za ruský plyn budeme musieť nájsť v priebehu najbližších týždňov, aby sme si mohli začať už v priebehu leta vytvárať dostatočné zásoby na ďalšiu zimnú sezónu.
Určitú alternatívu nám v tomto smere ponúka Turecko. Premiér Fico počas nedávnej návštevy u tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana vyhlásil, že pre Slovensko sa otvára možnosť na dodávky ruského plynu cez plynovod TurkStream.

Obnoví sa preprava z Ukrajiny?
Fico sa však stále nevzdáva ani myšlienky, že by mohol ruský plyn na naše územie znova tiecť cez ukrajinské územie. Slovenský premiér ale nie je jediný, ktorý o takejto možnosti uvažuje. Podľa denníka Financial Times navrhli viaceré členské krajiny EÚ zahrnúť obnovu dodávok ruského plynu smerom do Európy do budúcej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.
Podľa denníka vraj túto myšlienku podporili viacerí predstavitelia Nemecka, Maďarska, ale aj iných členských krajín. Obnovené dodávky by mali znížiť ceny energií v únii. Európska komisia však podobné myšlienky odmieta. „S mierovými rozhovormi to nijako nespájame. Keď budú takéto rokovania, budú s Ukrajinou. Nepotvrdzujeme žiadnu súvislosť medzi dodávkami plynu a mierovými rokovaniami,“ vyjadrila sa hovorkyňa Komisie Anitta Hipperová.
Za pokračovanie dodávok ruského plynu na naše územie sa prihovárajú aj slovenské firmy, ktoré ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému napísali list s prosbou o obnovenie jeho tranzitu. Podľa nich má totiž zastavenie prepravy plynu zásadný vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku.
„Ako zástupcovia firemného sektora môžeme konštatovať, že ceny energií sú významným nákladom, ktorý ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť. Ceny pre firemný sektor na rozdiel od domácností nie sú regulované a významný podiel nákupu energií pre našu spotrebu sa realizuje na spotovom trhu,“ priblížil v liste pre prezidenta nášho východného suseda šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský.
Zamestnávatelia upozorňujú na nepredvídateľnosť cien energií, ktoré sú pre nich významným nákladom. To môže mať podľa asociácie negatívny vplyv na výrobu, zamestnanosť, ale aj konkurencieschopnosť našich firiem. „Negatívny dopad môže byť spôsobený napríklad vyššími nákladmi, tieto vyššie náklady na energie sa potom často premietajú do cien produktov. Pri dlhodobých vysokých cenách však môžu byť niektoré firmy nútené obmedziť prevádzku, v horšom prípade ju zastaviť,“ povedal pre Pravdu viceprezident asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka.

Medzičasom však aj samotný Zelenský pripustil, že by Ukrajina dodávky suroviny cez svoj plynovod mohla predsa len obnoviť. Nemá však ísť o ruský plyn, ale o komoditu pochádzajúcu z Azerbajdžanu. „Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny vrátane krajín východnej Európy naozaj potrebujú plyn. Nebude to ale ruský plyn,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
Zelenský však pôvodne vylučoval možnosť tranzitu akéhokoľvek plynu, vrátane toho neruského, cez svoje územie. Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu by mohlo ísť o reakciu na kroky novej administratívy USA na čele s Donaldom Trumpom, ktorá oznámila, že plánuje zastaviť takmer všetku zahraničnú pomoc. „Ďalšia podoba a rozsah americkej zahraničnej pomoci sú stále nejasné. Rozhodne je však celá situácia závažným signálom, že výrazne narastá pravdepodobnosť aspoň obmedzenia celkovej americkej pomoci Ukrajine. Kyjev tak o to naliehavejšie musí hľadať zdroje príjmu inde, vrátane príjmu z tranzitných poplatkov za prepravu plynu cez svoje územie,“ zhrnul Kovanda.