Vláda však v šetrení musí pokračovať aj v ďalších rokoch. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) oznámil, že jeho rezort začne postupne pripravovať ďalšiu fázu konsolidácie. V roku 2026 by sa podľa neho mohlo konsolidovať v objeme okolo 850 miliónov eur. Celkovo má ísť v priebehu ďalších dvoch rokov o 2,8 miliardy eur.
Na tento rok vláda na čele s premiérom Robertom Ficom vyskladala balíček, ktorý má do štátneho rozpočtu priniesť 2,7 miliardy eur. Do roku 2027 by sa tak malo celkovo konsolidovať v približne rovnakom objeme ako za rok 2025. Problémom však je, že budúci rok je predvolebný a vládne kabinety v tomto čase typicky neprichádzajú zo strachu o stratu podpory voličov s opatreniami, ktoré ľuďom „priškrtia" domáci rozpočet. Hovoríme napríklad o ďalšom zvyšovaní nepriamych daní ako daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej základná sadzba od začiatku tohto roka stúpla z 20 na 23 percent.

Napokon, samotný financmajster hovorí, že v rámci jeho rozortu zatiaľ s takýmito opatreniami nepočítajú. „Budem sa snažiť, aby bola konsolidácia na strane výdavkov. Myslím si, že daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ povedal počas konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Kamenický.
Teraz však ide iba o prvý nástrel a neviem, ako budú ďalšie fázy konsolidácie v praxi vyzerať. Minister totiž nehovoril o žiadnych konkrétnych riešeniach, ako do štátnej kasy dostať viac peňazí. Šetrenie na strane výdavkov však znamená, že by štát nemal prenášať ťarchu konsolidácie na občanov napríklad v podobe vyššej ceny za elektrospotrebiče, autá či oblečenie, ktoré si v obchodoch kupujú. V takomto prípade sa šetrí na tom, čo míňajú ministerstvá či iné štátne inštitúcie. Kamenického výrok tak jednoducho znamená, že by štát mal s peniazmi lepšie hospodáriť.
Bude sa prepúšťať?
Ušetriť na výdavkoch sa dá v praxi napríklad tak, že štát začne dávať výpovede ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom sektore. A bolo by z čoho prepúšťať. Čísla Európskeho štatistického úradu totiž hovoria, že vo verejnej správe u nás pracoval v roku 2021 každý piaty človek – teda celkovo takmer 20 percent zo všetkých pracujúcich.
Spomedzi okolitých krajín zamestnáva viac ľudí iba Maďarsko. V Poľsku je to 17,30 percenta, v Česku 17,25 percenta a v Rakúsku 16,95 percenta z celkového počtu pracujúcich ľudí.
Ako to však vyzerá v konkrétnych číslach na Slovensku? Zatiaľ čo ešte v roku 2015 vo verejnej správe pracovalo asi 400-tisíc ľudí, v roku 2024 to už bolo viac ako 442-tisíc zamestnancov. V priebehu deviatich rokov tak ich počet narástol asi o 40-tisíc ľudí, čo si začali všímať nielen analytici, firmy, ale aj politici.

Vo vzduchu však stále visí aj možnosť veľkého prepúšťania. Toto riešenie úplne nevyhaslo, odkedy pred viac ako rokom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) naznačil, že úradníkov by mohla začať nahrádzať umelá inteligencia a premiér Robert Fico (Smer) hovoril o „30-percentnom reze".
Šutaj Eštok v tom čase povedal, že je čas na nepopulárne kroky a pripustil, že je namieste uvažovať o znižovaní počtu úradníkov a byrokracie. K slovu sa dostali aj šéfovia ostatných ministerstiev. Tí sa zhodli na tom, že ak bude požiadavka na zoštíhlenie štátneho aprátu na stole, budú sa ňou zaoberať.
Nakoniec sa však toto opatrenie do konsolidačného balíka nedostalo. Analytici ale prepočítali, že ak by sa prepúštanie netýkalo policajtov, hasičov, vojakov či učiteľov, ktorých je dlhodobo nedostatok, o prácu by mohlo prísť približne až 70-tisíc rôznych úradníkov. Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana, ktorý vychádzal z výdavkov na mzdy ľudí pracujúcich vo verejnom sektore za rok 2024, vypočítal, že by sa takto dalo za rok ušetriť až pol miliardy eur. Tu už hovoríme o nezanedbateľnej časti peňazí, ktoré vláda plánuje v najbližších dvoch rokoch konsolidovať.
Odborníci však upozorňujú na to, že takýto krok nie je možné urobiť len tak. Jeho realizácii musí predchádzať dôkladný audit, ktorý by identifikoval zbytočné, nepotrebné alebo duplicitné činnosti, ktoré jednotliví ľudia v úradoch vykonávajú.
Stámilióny eur visia vo vzduchu
Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa ministerstvá či úrady pustili do takých masívnych škrtov v radoch zamestnancov, o ktorých hovorilo viacero šéfov jednotlivých rezortov. To, čo vláda v tomto smere skutočne urobila, je zavedenie 10-percentného viazania personálnych výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov vo verejnej službe. Ide o podstatne miernejšie opatrenie ako spomínané prepúšťanie, prostredníctvom ktorého chce vládny kabinet ušetriť tento rok 124 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad navyše upozorňuje, že ministerstvá hľadajú možnosti, kde prepúšťať, no zároveň majú neobsadené pracovné miesta a veľký počet dohodárov. Práce na dohodu môžu byť pritom zdrojom plytvania. „Celý proces má vážne nedostatky, existuje priestor na jeho zneužívanie a vo viacerých prípadoch môžeme hovoriť o veľmi lukratívnych ročných odmenách. Kontrolované ministerstvá pri dohodároch vedome obchádzali Zákonník práce. Napriek desiatkam či stovkám voľných štátnozamestnaneckých miest agendu, ktorú majú robiť zamestnanci v pracovnom pomere, robili dohodári,“ zdôraznil ešte v októbri minulého roku predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Prípadné úspory môže skresľovať rušenie neobsadených pracovných pozícií.

Zástupcovia firiem upozorňujú, že by štát mohol ušetriť podstatne viac peňazí, ak by vo verejnej správe postupne skončilo približne 100-tisíc ľudí. „Verejný sektor v Slovenskej republike zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb vrátane dohodárov. Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje vo verejnom sektore. Tento podiel je dlhodobo prakticky konštantný,“ píšu ekonómovia z Republikovej únie zamestnávateľov Alexander Karšay a Kristína Koteková.
Únia argumentuje tým, že prebytočná zamestnanosť vo verejnom sektore, na ktorú upozorňujú, škodí výkonu ekonomiky, firmám, ale aj štátnej kase. Vypočítali preto, že ak by ministerstvá a úrady boli schopné prepustiť spomínaný počet ľudí, štát by mohol trvalo získať tri miliardy eur, čo by viedlo k výrazne menšej potrebe zavádzania iných konsolidačných opatrení.
Podľa firiem by sme sa takto mohli vyhnúť napríklad ďalšiemu zvyšovaniu DPH či zavádzaniu nových daní. Zároveň by ľudia, ktorí budú prepustení, mohli ísť pracovať do súkromého sektora, ktorý dlhodobo nedokáže zaplniť približne 100-tisíc pracovných miest.