Minister financií Ladislav Kamenický pri predstavovaní masívneho vyše dvojmiliardového balíka vyslovil predpoklad, že deficit v roku 2025 klesne na 4,7 percenta HDP, čo je zhruba 6,6 miliardy eur. Rada ale predpokladá, že vláda tento cieľ nedosiahne a diera v rozpočte bude až v rozsahu 4,9 percenta HDP, teda 6,75 miliardy eur.
„Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyšuje svoje odhady deficitu najmä z dôvodu negatívneho ekonomického výhľadu a vyšších nákladov na energodotácie. Najvýraznejšie riziko pre rozpočet v roku 2025 podľa RRZ predstavuje výpadok výnosu daňových a odvodových príjmov odhadovaný na úrovni 921 miliónov eur a výdavky na zdravotníctvo vyššie o 300 miliónov eur,“ vyplýva zo stanoviska rady.
Príliš drahé dotovanie energií
Aj v prípade energetických dotácií pre domácnosti platí, že vládna koalícia rozdáva peniaze, ktoré jednoducho nemá. Náklady na plošné zastropovanie cien energií sa podľa expertov na rozpočet vyšplhajú na 372 miliónov eur, hoci vláda pôvodne deklarovala, že bude pomáhať adresne a cena za túto pomoc nemala byť vyššia ako sto miliónov eur.
„Poskytnutie plošných energodotácií financovaných vyšším deficitom bude krátkodobo stimulovať spotrebu domácností a vlády, čo následne dočasne umelo podporí rast ekonomiky v roku 2025 na úkor rastu verejného dlhu,“ upozorňuje RRZ.
Podhodnotená výška výdavkov ale nie je najvýznamnejší problém. Rada zhoršila prognózu rastu ekonomiky, tá by sa nemala posilniť o dve percentá, ale o 1,8 percenta, čo znamená okrem iného aj nižšie daňové príjmy pre štát. Pod pokles rastu sa podpíšu problémy iných ekonomík v eurozóne. Problémy významných európskych partnerov automaticky ťahajú nadol aj rast slovenskej ekonomiky. Vzduchom lietajú prognózy vývoja verejných financií, ktoré sú horšie rádovo o stámilióny eur.
Najvýraznejšie riziko rozpočtu v roku 2025 predstavuje podľa odhadovaný výpadok výnosu daňových a odvodových príjmov vo výške 921 miliónov eur. Väčšinu rozdielu medzi daňovou prognózou RRZ a schváleným rozpočtom tvorí horší odhad ekonomického vývoja, zohľadňujúci najaktuálnejšie informácie, keďže rozpočet vychádza zo starších, pozitívnejších, makroekonomických predpokladov zo septembra 2024. Znamená to, že v porovnaní s predstaveným rozpočtom by mali štátu chýbať obrovské sumy.
Rada predpokladá, že v roku 2025 bude štátu oproti číslam z rozpočtu chýbať až 148 miliónov eur, v roku 2026 bude rozdiel oproti schválenému rozpočtu až 989 miliónov eur a v roku 2027 by rozdiel mohol byť 344 miliónov eur. Každý rozpočet sa okrem konkrétneho roka schvaľuje aj s výhľadom na ďalšie dva roky, preto v rozpočte na rok 2025 je možné porovnanie aj pre roky 2026 a 2027.
Všetky tieto čísla znamenajú, že konsolidácia verejných financií bude musieť byť ešte náročnejšia a prísnejšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Slovensko aj napriek masívnemu balíku opatrení za vyše dve miliardy eur nie je ani v polovici cesty za cieľovým trojpercentným deficitom v roku 2027. Vláda doteraz dôveryhodne neukázala, ako chce tento cieľ splniť. „Platí, že v rokoch 2026 a 2027 absentujú konkrétne a vierohodné opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu vládou stanovených cieľov,“ upozorňujú experti na verejné financie s tým, že na dosiahnutie tohto cieľa vláde chýbajú opatrenia za enormných 3,1 miliardy eur.
Zlou správou je, že relatívne jednoduchšie konsolidačné riešenia sa už vláde míňajú. Medzi technicky jednoduché riešenia patrí napríklad zvyšovanie DPH, pre ktoré sa vláda už v nateraz poslednom konsolidačnom balíku rozhodla. Na podobný krok už vláda nemá priestor a bude musieť väčšiu váhu preniesť na stranu výdavkov. Vláda jednoducho bude musieť viac šetriť na vlastnej prevádzke a bude musieť urobiť aj škrty, ktoré sa nehľadajú ľahko.