Rozdielny prístup spočíva v tom, že Eurostat pri prepočtoch cien kupovaných potravín začal brať do úvahy aj akciové ceny. Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy tak upozornil na to, že na Slovensku podľa starej metodiky bola cenová hladina v roku 2023 na úrovni 102 percent priemeru EÚ. Podľa novej metodiky je to už len 82 percent a v spomínanom roku sme tak mali druhé najlacnejšie potraviny v rámci únie po Rumunsku.
„Metodika „Data scanner‘ monitoruje ceny potravín oveľa presnejšie a vo väčšej miere zohľadňuje zľavy v obchodoch. Veľké objemy akciových tovarov majú výrazný podiel na znížení ich cien. Tento faktor v starej metodike nebol zohľadnený,“ priblížil inštitút.
Čítajte viac Od Nového roka platí nižšia DPH na potraviny. Pozreli sme sa na to, či ceny v obchodoch klesli
Štatistický úrad SR k tomu dodáva, že spomedzi krajín eurozóny – teda tých, kde sa platí eurom – malo Slovensko najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov.
Najdrahšie potraviny a nealkoholické nápoje, až o 25 percent drahšie ako je priemer EÚ, nakupovali ľudia žijúci v Luxembursku. V spomínanom Rumunsku boli ceny 25 percent pod priemerom. „Nealkoholické nápoje boli najdrahšie v Írsku, o 40 percent nad priemerom EÚ, a najmenej drahé v Taliansku s 18 percentami pod priemerom. Cena alkoholu bola vo Fínsku o 113 percent vyššia ako priemer EÚ, zatiaľ čo v Taliansku bola o 14 percent nižšia. V prípade tabaku boli najvyššie ceny zaznamenané v Írsku (160 percent nad priemerom EÚ), zatiaľ čo najnižšie boli zaznamenané v Bulharsku (o 51 percent nižšie)," píše Eurostat.
Európski štatistici rovnako približujú, že spomedzi ostatných členských krajín bola na Slovensku najnižšia cenová hladina mlieka, syrov, vajec a mäsa. Čo sa týka zvyšných druhov potravín, tie boli u nás v prvej šestke najlacnejších a všetky boli zároveň nižšie ako priemer EÚ.
Čo sa týka celkových cien, nie sme na tom v porovnaní s ostatnými členskými krajinami únie najhoršie ani v tomto prípade. „Celková cenová hladina teda za všetky tovary a služby bola na úrovni 80,4 percenta priemeru EÚ. Bola to ôsma najnižšia úroveň spomedzi všetkých členských štátov. Ide o všetky ceny vrátane napríklad bývania a energií, dopravy, odevov a obuvi, rekreácie a kultúry, ako aj vzdelávania, zdravia, reštaurácií a hotelov," píše náš Štatistický úrad.
Nižšie celkové ceny ako my mali pred dvoma rokmi v Bulharsku, Rumunsku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Litve. Štatistici zároveň píšu, že v porovnaní s krajinami eurozóny malo Slovensko štvrtú najnižšiu celkovú cenovú hladinu.
Z výplat nám potraviny ukrajujú stále veľa
V porovnaní s číslami, ktoré vychádzali ešte zo starej metodiky, ukazujú tie nové značný pokles – z pôvodných 102 na aktuálnych 82 percent priemeru únie. Analýza UniCredit Bank z konca minulého roka pritom ukázala, že Slovensko má najdrahšie potraviny spomedzi okolitých krajín. Naše ceny boli zároveň podľa analytika banky Ľubomíra Koršňáka o osem percent vyššie ako priemerne v krajinách EÚ.
Čítajte viac Maslo v našich obchodoch je skutočne drahé, cibuľa najlepšie ukazuje krízu. Fico upriamil pozornosť na potraviny
„Vyššie ceny potravín ako na Slovensku nájdeme už len v šiestich krajinách EÚ, s výnimkou Estónska výlučne z regiónu západnej Európy. Podobne ako v prípade Slovenska ide skôr o menšie krajiny – Malta, Luxembursko, Estónsko, Cyprus či Slovensku počtom obyvateľov podobné Dánsko a Írsko. Obdobnú priemernú úroveň cien potravín ako na Slovensku nájdeme aj v Lotyšsku, vo Fínsku a v Grécku," napísal ešte v tom čase Koršňák.
Čo sa týka našich susedov, z analýzy banky vyplynulo, že Poliaci nakupovali v obchodoch potraviny priemerne o 25 percent lacnejšie ako Slováci. Česi platili priemerne o 17 percent menej, Maďari o 14 a Rakúšania o dve percentá menej. To by znamenalo, že našincom sa viac ako nakupovanie u nás oplatí vydať sa na nákupy do cudziny.
Vráťme sa však k novým číslam Eurostatu. Tie ukazujú, že ľudia žijúci v Poľsku nakupujú potraviny v porovnaní s priemerom EÚ za rovnaké ceny ako u nás. Česi platia v obchodoch 97 percent priemeru únie, Maďari 99 a Rakúšania až 110 percent.
Napriek tomu však platí, že za potraviny míňame z toho, čo v práci mesačne zarobíme, stále veľa peňazí. Inštitút pre stratégie a analýzy pripomína, že výdavky domácností na potraviny sú na Slovensku vyššie ako priemer EÚ. „Slovenské domácnosti míňali na potraviny a nealkonápoje v roku 2023 výrazne viac, až štvrtinu zo svojich výdavkov – 26 percent. Bol to druhý najvyšší podiel v EÚ," informuje náš Štatistický úrad.
Zároveň máme vysokú aj potravinovú infláciu – v novembri minulého roka sa dostala na úroveň 4,7 percenta a bola tak najvyššia v rámci V4. V decembri klesla na úroveň 2,4 percenta. Najvyššia miera potravinovej inflácie v priebehu posledných rokov na Slovensku bola ešte v marci 2023, keď sa ceny medziročne zvýšili na viac ako 28 percent.
Zmeny v DPH
Na konci minulého sa spomalilo nielen zdražovanie potravín, ale spomaľovala sa aj celková inflácia. Tá bola v decembri 2024 na úrovni 2,9 percenta. Znamená to, že ak ste v rovnakom období v roku 2023 urobili nákup za 100 eur, na konci minulého roka ste za ten istý nákup priemerne zaplatili 102,90 eura.
Čítajte viac Slovensko má jedny z najdrahších potravín v EÚ. Kam sa vám oplatí vycestovať na vianočné nákupy?
To, že sa v poslednom čase zdražuje pomalším tempom, potvrdzujú aj dáta z najvyspelejších krajín na svete, ktoré sú združené v OECD. Prudké zdražovanie sme začali pociťovať najmä po tom, čo vo februári 2022 zaútočilo Rusko na Ukrajinu. Inflácia sa koncom spomínaného roka vyšplhala až na vyše 15 percent a neskôr klesala veľmi pomalým tempom. Na úroveň pod tri percentá sa dostala až v prvých mesiacoch minulého roka.
To, že ceny počas posledných mesiacov rástli pomalšie, však neznamená, že by sme v obchodoch nakupovali lacnejšie. Vysoké sú stále, no nezvyšujú sa už rovnakým tempom ako predtým. Aj to by sa však podľa odborníkov mohlo v najbližšom čase skončiť a pomalšie zdražovanie môže byť len dočasné. Podľa Koršňáka z UniCredit Bank by mala inflácia v roku 2025 prekonať štyri percentá. „Predĺženie dotácií cien plynu pre domácnosti síce najskôr zabráni zrýchleniu inflácie nad päť percent, konsolidačný balíček, ktorý obsahuje vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH) i spotrebné dane či novú daň z cukru a neskôr počas roka aj novú transakčnú daň, by však už v januári mal zrýchliť rast cien nad štyri percentá," upozorňuje odborník.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš dopĺňa, že zdražovanie by mali v tomto roku ťahať smerom nahor najmä efekty konsolidačných opatrení, ktoré ešte minulý rok predstavila vláda. Medzi tieto opatrenia patrí vyššia sadzba DPH, ktorá z stúpla z 20 na 23 percent, či zavedenie dane z finančných transakcií. Vyššie náklady by sa podľa neho mali preniesť na spotrebiteľov – čo jednoducho znamená, že ľudia za tovary a služby budú platiť viac.
Na ceny potravín však má na začiatku roka vplyv nižšia sadzba DPH na základné potraviny. Tá klesla z pôvodných 10 na 5 percent. Koršňák však pripomína, že obchody nižšiu sadzbu dane začali do cien premietať ešte na konci minulého roka – z tohto dôvodu sa to už nepremietne do celkového rastu cien.
Platí však, že ľudia už v obchodoch nakupujú niektoré vybrané potraviny lacnejšie. V iných prípadoch, napríklad ak si kupujete nové auto, chladničku alebo byt, už ceny výrazne stúpli. Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa v rozhovore pre Pravdu ako príklad uviedol ceny jednoizbového bytu v Bratislave, ktorý je možné kúpiť za 166,5-tisíca eur. V decembri minulého roka však stál rovnaký byt 162,5-tisíca eur. Znamená to, že cena sa v priebehu len jedného mesiaca zvýšila o 4-tisíc eur.
Čítajte viac Ultralacné reťazce valcujú trh. Všetko je čoraz drahšie no v najúspešnejších diskontoch nechávajú Slováci milióny eur
Čo sa však týka samotných potravín, tie od Nového roka nakupujeme lacnejšie. „V medzimesačnom porovnaní, medzi novembrom a decembrom, sa ceny potravín znížili o 2,4 percenta," podotkol Kužma. Odborník zároveň uviedol aj konkrétne príklady zlacňovania potravín. Z porovnania októbrových a januárových cien vyplýva, že v jednom reťazci zlacnelo celé kura o 1,30 eura a jeden kilogram kuracích pŕs je aktuálne možné kúpiť až takmer o 2,50 eura lacnejšie ako pred niekoľkými mesiacmi. Tento efekt môže byť však len dočasný, keďže aj potravinári sa budú musieť vyrovnať s rastom vlastných nákladov, napríklad s transakčnou daňou, ktorá sa ich bude týkať od apríla tohto roka.