Začiatkom roka sa po dlhých desaťročiach zastavil tok ruského plynu cez ukrajinské územie na Slovensko a ďalej do Európy. Platnosť poslednej tranzitnej zmluvy vypršala 1. januára 2025 a Kyjev sa ju aj napriek naliehaniu Slovenska či Maďarska rozhodol nepredĺžiť.
Ukrajina však už dlhšie avizovala, že chce zabrániť financovaniu vojny, ktorá od februára 2022 prebieha na jej území, a práve preto zmluva o preprave plynu cez jej územie predĺžená nebude. Problémy pre Gazprom, ktorý doposiaľ cez túto rúru komodity prepravoval, sa však v Európe začali už skôr. V druhej polovici novembra minulého roka, teda ešte pred vypršaním zmluvy o tranzite cez Ukrajinu, zastavil ruský energetický gigant dodávky plynu do Rakúska. Stalo sa tak po tom, čo ropná a plynárenská spoločnosť OMV oznámila, že Gazpromu nezaplatí za dodávky. Rakúska spoločnosť totiž vyhrala arbitráž proti ruskej firme a rozhodla sa ponechať si platby za október, aby dostala kompenzácie, ktoré jej boli v spore prisúdené.

Už v tej dobe bolo zrejmé, že bez OMV zostane jediným väčším zákazníkom na „ukrajinskej rúre" už iba SPP na Slovensku, ktorý však odoberal len štvrtinu z celkovej ročnej prepravy plynu cez územie nášho suseda.
Najsilnejšia opozičná strany Progresívne Slovensko (PS) už vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer) a ministerku hospodárska Denisu Sakovú (Hlas), aby voči Gazpromu zvolili rovnaký postup ako Rakúsko a ruskú spoločnosť žalovali za porušenie zmluvy o dodávkach plynu. „Pokiaľ premiér Fico a ministerka Saková nezabezpečia, aby SPP žaloval Gazprom za nedodanie plynu, tak ako to spravili jeho českí a rakúski odberatelia, zrádzajú národohospodárske záujmy krajiny. Pripravia tak Slovensko, respektíve jeho štátom vlastnenú firmu SPP, o stovky miliónov eur, ktoré by mohla od Gazpromu vysúdiť," vyjadril sa podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík z PS.
Zdroj, ktorý vysychá
Ruská energetická spoločnosť však európske trhy postupne stráca už od okamihu, keď sa Moskva rozhodla zaútočiť na ukrajinské územie. Ešte v roku 2021 Rusko dovážalo až 45 percent z celkového objemu plynu v Európskej únii (EÚ). V roku 2023 sa tento podiel znížil pod 15 percent a Brusel chce, aby EÚ do roku 2027 úplne obmedzila používanie fosílnych palív pochádzajúcich z Ruska.
Okrem toho Gazprom prestal od začiatku tohto roka dodávať plyn aj do Moldavska a rovnako tak aj do odštiepeneckého moldavského regiónu Podnestersko. Moskva uvádza, že za týmto krokom stojí nesplatený dlh Kišiňova vo výške 709 miliónov amerických dolárov.
Energetická firma však už má problémy aj s Čínou, kam v priebehu posledných rokov začala zvyšovať dodávky plynu. Peking totiž zatiaľ neschválil novú dlhodobú dodávateľskú zmluvu či dohodu o výstavbe nového veľkého plynovodu.

V centrále Gazpromu sa preto začalo hovoriť o prepúšťaní. O prácu v administratíve spoločnosti by mohlo prísť až 40 percent zamestnancov. Zástupkyňa generálneho riaditeľa energetickej firmy Jelena Iľjuchinová poslala ešte v polovici decembra minulého roka list s návrhom na zníženie počtu pracovných miest v centrále spoločnosti v Petrohrade šéfovi Gazpromu Alexejovi Millerovi.
O prácu by tak z viac ako 4 100 ľudí, ktorí v centrále pracujú, mohlo prísť až 2 500. „Výzvy, ktorým čelí skupina Gazprom, si vyžadujú skrátenie času potrebného na prípravu a prijímanie rozhodnutí," napísala v liste Iľjuchinová, ktorá sa okrem iného sťažovala aj prílišné byrokratické procesy. Čo sa týka zamestnancov vo výrobných zariadeniach, tých by sa prepúšťanie dotknúť nemalo.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti dodáva, že Gazprom, ktorý zamestnáva približne 498-tisíc ľudí, vykázal v roku 2023 stratu vo výške takmer 7 miliárd eur. Zároveň išlo o prvú takto veľkú stratu od roku 1999. Platí tak, že po desaťročiach dominancie tečie teraz ruský plyn do Európy len cez Turecko.

Boj o „ukrajinskú rúru"
Politici, najmä tí slovenskí, sa však ešte nevzdávajú a v Bruseli vyhlásili boj o „ukrajinskú rúru". Predseda vlády spolu ministerkou hospodárstva totiž podľa vlastných slov stále veria, že by plyn cez územie Ukrajiny stále mohol prúdiť na Slovensko a potom aj ďalej do Európy.
Okrem iného tomu nasvedčuje aj nedávna návšteva oboch spomínaných členov vlády u eurokomisára pre energetiku Dana Jørgensena. Fico po tomto rokovaní ohlásil vznik komisie, ktorá má na tranzit plynu cez Ukrajinu dohliadať. Jej členmi majú byť zástupcovia Európskej komisie, Slovenska a Ukrajiny.

Kyjev však už medzičasom oznámil, že sa na týchto rokovaniach nezúčastní. Fico neskôr ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému navrhol, že rokovania o tejto veci by sa mohli uskutočniť neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa posledných správ premiér avizoval, že obe strany aktuálne stále hľadajú termín, kedy by mohli o dodávkach plynu spolu začať rokovať.
Nádej, že by plyn mohol opäť tiecť cez územie nášho suseda, vyjadrili aj slovenské firmy. Tie Zelenskému napísali list, v ktorom ho žiadajú o obnovenie jeho tranzitu. Okrem iného ukrajinského prezidenta upozorňujú aj na to, že ceny plynu na svetových trhoch sú vysoké a nepredvídateľné, čo môže negatívne ovplyvniť ich podnikanie a konkurencieschopnosť.