Predseda vlády tvrdí, že prezident Zelenskyj uskutočnil „sabotáž“ finančných záujmov Slovenska a Európskej únie (EÚ). Spolu s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) preto vyrazili do Bruselu, aby o zastavení tranzitu ruského plynu spoločne rokovali s eurokomisárom pre energetiku Danom Jørgensenom. Toho chce Fico podľa vlastných slov „zobudiť zo sladkého spánku“.
Po rokovaní slovenský ministerský predseda vyhlásil, že vznikne „skupina ľudí“, ktorá sa bude skladať z členov Európskej komisie, zástupcov Slovenska a Ukrajiny. Na zasadaniach by mala byť prítomná aj ministerka Saková. Podľa slov predsedu vlády má skupina zistiť, do akej miery je možné obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu.
Čítajte viac Plyn k nám prúdi stále, je ho však menej. Prežije Slovensko zimu zo zásob?
Premiér Fico totiž hovorí, že Slovensko po zastavení toku plynu cez Ukrajinu príde o 500 miliónov eur a zaplatíme navyše jednu miliardu eur za vyššie ceny plynu. Plyn cez naše územie do ďalších európskych krajín prepravuje spoločnosť Eustream, v ktorej má štát 51-percentný podiel.
Ficovi kritici však tvrdia, že pri vyčísľovaní škôd, ktoré vzniknú zastavením dodávok plynu, predseda vlády preháňa. Tržby spoločnosti Eustream už niekoľko rokov klesajú a v roku 2023 sa dostali na 176,1 milióna eur. V roku 2023 firma dokonca vykázala stratu. Slovensko o zisky z tranzitu plynu skutočne prichádza, no trvá to už niekoľko rokov a súvisí s nižším tranzitom plynu.
Poslanci najväčšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) však hovoria, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povolil minulý rok až trojnásobné zvýšenie poplatkov za tranzit plynu. Podľa nich ide o kompenzáciu pre Eustream a jeho akcionárov za nižšie zisky z prepravy ruského plynu. „Kým Slováci sa zoznamujú s Ficovou drahotou, o svoje zisky sa nemusí báť Daniel Křetínský, jeden z najbohatších Európanov. Vláda Roberta Fica mu totiž na úkor občanov kompenzuje nižšie zisky pri preprave plynu,“ vyhlásil podpredseda Európskeho parlamentu z hnutia PS Martin Hojsík.
Opatrenia voči Ukrajine?
Fico už Kyjevu dlhšie hrozí, že odpoveďou Slovenska na zastavenie toku plynu bude prerušenie dodávok elektriny na Ukrajinu. Najnovšie ale spomenul, že podobných opatrení môže byť napokon viac. „Ak sa problém nevyrieši, vláda Slovenskej republiky prijme tvrdé recipročné opatrenia voči Ukrajine,“ povedal premiér.
Slovensko by podľa predsedu vlády mohlo napríklad zastaviť všetku humanitárnu pomoc určenú pre Ukrajinu, ktorú v roku 2022 vojensky napadlo Rusko. Ďalším recipročným opatrením môže byť zníženie či úplné odňatie dávok pre ukrajinských vojnových utečencov na Slovensku či spomínané zastavenie dodávok elektrickej energie v havarijných situáciách. Okrem toho Fico hovorí aj možnosti, podľa ktorej môže Slovensko využiť právo veta pri niektorých rozhodnutiach v Európskej únii.
Čítajte viac Koniec tranzitu plynu cez Ukrajinu Rusko príliš nebolí, ruský LNG prúdi do EÚ rekordným tempom
Už skôr sa do diskusie zapojila aj koaličná strana Hlas. Tá vyhlásila, že je na mieste otázka, či bude Slovensko aj naďalej podporovať vstup Ukrajiny do štruktúr EÚ. „Ak chce byť prezident Zelenskyj vnímaný ako partner, musí sa podľa toho aj správať. Slovensko už ukázalo, čo znamená skutočné partnerstvo – Ukrajine sme poskytli výraznú vojenskú, politickú a humanitárnu pomoc a zároveň sme podali pomocnú ruku aj všetkým ľuďom utekajúcim pred nezmyselným vojnovým konfliktom,“ napísala vo svojom vyhlásení strana.
Opozičná strana SaS slová premiéra Fica o recipročných opatreniach kritizuje a pripomína, že vláda mala dostatok času na to, aby zabezpečila alternatívne dodávky plynu. O tom, že Ukrajina dohodu o tranzite plynu cez svoje územie nepredĺži, sme totiž vedeli už dlhšie.
Expert na energetiku liberálov Karol Galek pripomína, že Kyjev nevypovedal zmluvu samovoľne a prioritou vlády malo byť zabezpečenie iných trás dodávok plynu od začiatku roka 2025.
Čas sa kráti
Plyn zatiaľ odoberáme len z Maďarska, odkiaľ na naše územie priteká len asi jedna tretina spotreby spred roka. Zvyšok dodávatelia čerpajú zo zásobníkov, ktoré sú aktuálne naplnené asi na 73 percent. Problémom však je, že asi 50 percent z celkového objemu zásob pripadalo napríklad v roku 2023 na užívateľov zo zahraničia.
Odborníci v tejto súvislosti upozorňujú, že síce aktuálnu zimnú sezónu prežijeme, no alternatívne toky budeme musieť nájsť do leta, aby sme mohli naše zásobníky opäť napĺňať. „Zimné obdobie bez problémov vydržíme vďaka zásobám plynu i bez odberu ruského zemného plynu. Samozrejme ale musí Slovensko v najbližších týždňoch nájsť iných dodávateľov plynu, aby si v lete dokázalo vytvoriť dostatočne vysoké zásoby na zimu 2025 – 2026,“ povedal pre Pravdu Boris Tomčiak z portálu Finlord.
Čítajte viac Fico o plyne z Ruska podľa SaS klame a Saková sa divadlu mlčky prizerá
Podľa analytika z poradenskej spoločnosti JPX Jána Pištu by nám v prípade, že by sme plyn zo zásob míňali rovnakým tempom ako teraz, v zásobníkoch na konci marca mohlo zostať ešte 30 percent – teda asi 10 terawatthodín. „Podľa meteorológov by zima nemala byť extrémne studená, takže si myslím, že na jar tam budeme mať viac ako 40 percent, čo je dobré číslo,“ dodal expert.