Malík tvaroval a tvaruje víno ako vedec a výskumník, vysokoškolský učiteľ a bezmála štyri desaťročia zobrazuje jeho mnohoraké podoby ako plodný publicista a literát. Je aj historik mapujúci posledné vinohradnícke a vinárske storočia Slovenska. Stal sa vari najznámejším degustátorom, ktorý aj prostredníctvom testov vín v Pravde učil slovenskú spoločnosť ochutnávať víno – rozoznávať jeho farebnosť, vône a chute, upriamil pozornosť na originalitu danú pôvodom vína.
Profesorova pozoruhodná všestrannosť celkom prirodzene vyplynula z vinohradnícko-vinárskej a súčasne osvietenskej podstaty malíkovského rodu. Malíkovci patria k starým modranským rodinám, žijú v Modre už od polovice 17. storočia. Ich predkovia sem prišli z Moravy (Uherského Brodu) s prúdom utečencov po porážke českých stavov na Bielej hore. V rodine sa po generácie kultivovalo vzdelanie, podnikavosť, v rodostrome objavíme vynikajúcich hospodárov, národovcov panslávov, ľudí talentovaných, húževnatých a vzdorovitých.
Profesor Fedor Malík je jednou z najvýznamnejších postáv slovenského vína.
S takouto genetickou aj kultúrnou výbavou prišiel na svet pred osemdesiatimi rokmi malý Fedor Malík. Doznievala druhá svetová vojna a pomery v Európe aj na Slovensku sa od základu menili.
Intelektuál z rodu sedliackeho
Fedor Malík pochádza z intelektuálskej rodiny. Jej zázemie bolo pre Slovensko príznačné. Malíkovsky povedané: otec bol bankový úradník z rodu sedliackeho a matka učiteľka z rodu vinohradnícko-vinárskeho. Modranská rodina Mesíkovcov bola stará vinohradnícka família. V Malíkovej pamäti utkvela bolestná spomienka na kolektivizáciu, keď im zobrali a vyklčovali Folegrunt, jeden z posledných vinohradov v Starých horách.
Malík dospel v šesťdesiatych rokoch. Chcel sa stať novinárom, fascinovalo ho ohýbanie slov, poézia, najmä tá spojená s vínom, ale žila v ňom aj iná, nie menej silná, racionálna žilka tvorivosti. Vyštudoval Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, odbor kvasná chémia a technológia. Profesionálne v mladom mužovi zvíťazil inžinier, ktorému skrížila cestu kvasinka, ale písania sa nevzdal.
Čítajte viac Budeme mať čo piť? Vína bude najmenej za vyše 60 rokov, varujú odborníci
Publikoval doma aj v zahraničí, citovali ho v uznávaných vedeckých periodikách. Šlo o racionálne vedeckovýskumné práce, pretkané vzorcami, výpočtami a štatistickými údajmi, ktoré laikom veľa nepovedia, ale kráčal aj po druhom brehu rieky, keď písal populárne knihy o víne, slovenskom aj svetovom. Zaradil sa tak do rangu ľudí, akým bol napríklad historik Pavel Dvořák, ktorý ukázal Slovensku dovtedy neprebádanú podnikateľskú minulosť a rolu krajiny v širšom európskom kontexte cez napínavé ľudské osudy – v knihách, rozhlase aj televíznych dokumentoch.
Malík Dvořáka poznal a v mnohom svojsky nasledoval. Slovensko nemá veľa vedcov popularizátorov svojich odborov. Dvořák a Malík sa nimi stali. Raz sme spoločne robili v Dvořákovom budmerickom sídle redakčný test vína. Bol to zážitok pre všetkých, čo sa na degustácii zúčastnili. Sedeli sme v krásnom vidieckom dome, hodnotili víno prítomné, ktoré hlboko korenilo v malokarpatskom priestore.
Minulosť a súčasnosť, tieto dve témy Malík skúma ako vedec nadväzujúci na reťaz prác, ktorú vytvorili jeho predchodcovia, a zároveň ako spisovateľ transformuje do zrozumiteľnej ľudskej reči posolstvo, ktoré víno prináša spoločnosti.
Víno spravidla vnímame ako povznášajúci nápoj, čoraz viac aj ako nápoj podčiarkujúci sociálny status človeka, nielen šaty, ale aj víno robí človeka. Fedor Malík ho predstavuje ako mok, ktorý hýbal dejinami Rakúsko-Uhorska, Československa a napokon vždy aj Slovenska. Víno vykresľuje ako motor hospodárskeho rozvoja utvárajúci kultúru spoločnosti v tom najširšom zmysle slova. Malík si všíma vo svojej spisovateľskej tvorbe to, ako sa víno premietlo do tvorby slovenských básnikov, a najmä rodiacej sa a aj jeho pričinením upevňujúcej sa gastronomickej kultúry.
S porozumením aj s pichľavou iróniou
Malík bol zrejme prvý, kto na Slovensku zaviedol pojem sobáš vína a jedla. V Pravde opublikoval doteraz dovedna takmer 1 200 stĺpčekov o dvoch milencoch – víne a jedle – a ich podarenom či nepodarenom spolužití. Sú to príbehy slovenské aj cudzokrajné, mnohé sám aktívne režíroval. Pamätná bola napríklad degustácia vo Vinohradnícko-vinárskom družstve vo Dvoroch nad Žitavou, kde boli hostiteľmi vinár Jozef Tóth a vtedajší predseda veľkého dvorského družstva, neskorší minister pôdohospodárstva Stanislav Becík. Podávali sa kohútie hrebene a k nim tamojší rizling. Koľkože ľudí dnes pozná kohútie hrebene?
Vďaka Fedorovi Malíkovi a družine jeho priateľov prenikáme do vína, ktoré Malík často nazýva médiom, nielen do už takmer zabudnutého sveta predkov, ale vidíme ho ako nápoj, ktorý skultivoval všetky kontinenty. Spomedzi slovenských vinárov je Malík jeden z najväčších svetobežníkov. S vínom či za ním prechodil všetky kontinenty, ochutnal ho v spojení s najrozmanitejšími jedlami a potom vydal o gurmánskom zážitku svedectvo.
Čítajte viac Podobné zariadenie majú Francúzi aj Rakúšania. Slovensko sa inšpirovalo v zahraničí, v novom kampuse sa majú vzdelávať vinári
Píše s porozumením, pohladením, ale aj s pichľavou iróniou, pretože ako znalec biochemických procesov vie, ako sa víno pobratá či povadí s takým alebo onakým jedlom.
Malík je v slovenskom vinárskom svete ojedinelý zjav. Stál pri prekladoch dvoch vydaní svetoznámej encyklopédie Víno od André Domina. Otvoril nimi Slovensku pestrofarebný svet európskeho aj novosvetského vína. Všimol si a všíma si veci, ktoré zavše spúšťajú zo zreteľa vinohradníci, vinári aj milovníci vína. Cez víno spoznávame rolu veľkých, ale aj obyčajných prostých ľudí v živote našej krajiny. Málokto tak dobre opísal prínos Mateja Bela, polyhistora a jedného z prvých slovenských vedcov v Uhorsku ako Fedor Malík.
Spoznávame však aj ľudí, ktorým dobré víno zabezpečilo hospodársky vzostup, vidíme, ako sa z uhorského vína vylúplo zrodom Československa slovenské víno. Súčasne sa dozvieme aj o temných stránkach našej histórie súvisiacej s arizáciou židovských majetkov či s odsunom karpatských Nemcov, ktorí po stáročia utvárali dejiny vína Slovenska. Malík nám tiež pripomenie, akú rolu pri zrode, oživení a upevnení slovenského vína zohrali Česi.
Mnohé veci si uvedomujeme až s odstupom času. Čítajúc Malíkovu knihu My sme víno, zistíme, že súčasný zápas o povznesenie živoriaceho domáceho vinohradníctva nie je v dejinách ojedinelý. Pády a vzostupy zodpovedajú striedaniu a pádu štátnych útvarov, režimov, aj uplatňovaným hospodárskym politikám. Od 19. storočia až po prvú štvrtinu 21. storočia sa v istých cykloch opakujú konjunktúry a úpadok a vinohradníci a vinári musia zakaždým bojovať na život a na smrť, aby dobré víno prežilo. Tomuto cyklu sa nevyhlo ani jedno pokolenie, ani to súčasné.
Kvasinka a muž z kremeňa
Malík sa narodil v bratislavskej pôrodnici, ale celý jeho život je spojený s Modrou, Malými Karpatmi a Bratislavou, kde na fakulte chemickej a potravinárskej technológie aktívne pôsobil úctyhodné polstoročie. Po predkoch zdedil pracovitosť, do práce prichádzal zavčasu, dvere pracovne otváral o pol siedmej ráno. Režim, ktorý si vedel a vie dodnes naordinovať tento muž, hovorí o tom, že ak má človek stihnúť všetko, čo si zaumieni, potom musí vedieť dobre narábať s časom a využiť každú ponúkajúcu sa hodinu dňa.
Čas sú peniaze, využitý čas, to je aj nové poznanie. Záhradu profesora vína Fedora Malíka zdobí kvasinka z kremeňa. Je obrovskou zväčšeninou mikroorganizmu, bez ktorého by nevzniklo žiadne víno na svete. Celú vinársku vedeckú kariéru spojil Malík s týmto zázrakom prírody. Kvasinku, ako rozpráva, ľudstvo dlho využíva, ale ešte stále je schopná vodiť ľudí za nos.
Ľudia spoznali víno najmenej pred 8-tisíc rokmi, ale až v 19. storočí, keď sa rozvinuli prírodné vedy, prišli na to, že kvasinka tvorí víno. Zásluhu na tom mal Louis Pasteur. Francúzsky vedec zistil, že kvasinka víno nielen vytvára, ale môže ho aj zničiť. Pasteur sa stal pre Malíka vzorom vedca, ktorý videl zmysel vedy v hľadaní nových, lepších výrobných postupov.
„Neexistujú aplikačné vedy, ale len aplikácie vedy do technológie“ povedal Pasteur. Tento výrok sa stal Malíkovým životným mottom. Nachádzame ho v autobiografii Profesor vína, ktorá je poslednou z 35 kníh, ktoré Fedor Malík napísal. Prácu na vedeckom a výskumnom poli výstižne zhrnul v kapitole Via mea, via vini teda Moja cesta, cesta vína.
Vo vinici sa Malík motal od detstva, už pred maturitou, ako spomína vo svojej autobiografii, dorobil 2-tisíc litrov modranského cyrifandla, leánky, bouvieru. O kvasinke nič nevedel, prvýkrát ju pod mikroskopom pozoroval až na chemickej fakulte v laboratóriu profesora Nemca a Betinu. Vo štvrtom a v piatom ročníku štúdia už naplno prepadol čaru kvasiniek. Enológiu, vedu o víne si bez týchto geniálnych tvorov nevedel predstaviť. Venoval sa ich izolácii, charakterizácii, rozmnožovaniu, sušeniu, imobilizácii, aplikácii.
Čítajte viac Slovenskí vinohradníci dosiahli v roku 2023 historicky najnižšie výnosy
Z tých pojmov sa môže laikovi zakrútiť hlava, ale kto pozorne sedel na hodinách chémie a biológie na strednej škole, minimálne tuší, o čom je reč. Malík má päť patentov a množstvo praktických výstupov, ktoré aplikovali domáce aj zahraničné firmy. Spomeňme preparát Viakvas či izoláty vínnych kvasiniek z rôznych slovenských aj moravských lokalít.
Summa summarum čisté kultúry kvasiniek napĺňali koncept dnes toľko zdôrazňovanej apelačnej enofilozofie. Zjednodušme to a povedzme, že Malíkova vedecká práca položila dôraz na miesto zrodu vína, jeho originalitu danú priestorom – terroirom, v ktorom nezastupiteľnú rolu hrajú nielen poloha, pôda, geologické podložie, odroda, mikroklíma, ale aj týmto prostredím zrodená kvasinka.
Nie per huba, ale per duša
Malík je aj v osemdesiatke pozoruhodne aktívnym mužom. Pod ťarchou liet je trochu prihrbený, ale stále máme pred sebou muža s urastenou postavou, človeka s pozoruhodným prednesom svojich myšlienok a jasným vinohradnícko-vinárskym konceptom. Nie je iba zrkadlom, ale aj spolutvorcom novej vinárskej doby a jej tvorby. Je totiž aj praktizujúci vinohradník a vinár, zostal verný rodovej tradícii a postaral sa o jej prirodzené pokračovanie. Spolu so synom obrábajú v modranskom chotári desať hektárov vinohradu a hrozno spracúvajú v citlivo obnovenom renesančnom dome, ktorý vracia Modre pôvodnú tvár opäť sebavedomého mesta žijúceho z vína.
Na priečelí domu je neprehliadnuteľný nápis Fedor Malík a syn. Keď sa pred pol druha desaťročím Feďo Malík, touto zdrobneninou oslovuje otec druhorodeného syna, vrátil zo študijného pobytu na Inštitúte Maxa Plancka v Nemecku, chytilo rodinné vinárstvo druhý dych. Prikúpili vinohrady, techniku na obrábanie vinice a v polovici minulého desaťročia urobili životnú investíciu: neváhali vložiť všetky peniaze do obnovy starého meštianskeho domu z prelomu 16. a 17. storočia.
Po desiatich rokoch úpornej trpezlivej práce povstala budova z popola. Malíkovci dostali za jej obnovu cenu Bratislavského samosprávneho kraja. Otec vyzdvihuje nasadenie i nadanie syna, ktorý, čo sa dalo, urobil vlastnými rukami. Bez jeho energie, nadhľadu a zručností by sa to nepodarilo. Všimli si to aj majstri remeselníci a po modransky vyrývačne si doberali profesora:
„Viete, že váš syn má hendikep?“ „Ako to,“ nechápal Malík. „Ovláda tri svetové jazyky, mohol byť docentom na fakulte, všetko mu ide od ruky,“ bránil syna profesor. „No veď to, má dve ruky pravé,“ odvetil vysmiaty remeselník.
Naozaj Feďo Malík je zručný, vlastnoručne obnovil a vymuroval pudlo – poloblúk, ktorý rámuje vstup do historickej pivnice, zmajstroval do nej dvere aj kovanie. Malík neskrýva hrdosť nad technickou vynaliezavosťou a schopnosťami syna, ktorý vyštudoval tú istú univerzitu čo otec. Nedal sa však na dráhu vedca výskumníka, ale stal sa z neho vinohradník a vinár.
Vidno, že Feďo, dovoľujeme si otcovskú zdrobneninu, aby sme ľahšie odlíšili syna od otca, pobudol vo svete. Nie menej mu záleží na každom detaile ako otcovi. Každý vinár by chcel takého pokračovateľa. V typicky modranskom dlhom úzkom dvore vyrástol moderný vinársky závodík, ktorý uchováva 21. storočím obnoveného vinárskeho ducha mesta. Vnútri nájdeme antikorové nádoby umožňujúce riadenú fermentáciu, v tristoročnej pivnici dozrieva červené aj niektoré biele víno v barikových sudoch. Budovy postavili zo starej poctivej tehly, precízne vyškárovali a dodržali svetlú taliansku farebnosť epochy znovuzrodenia.
Malík má štyroch synov. Najstarší sa uplatnil v sociálnych službách ako ošetrovateľ, jeden zo synov je učiteľ a ďalší má v meste na starosti turistiku. V profesorových stopách ide Feďo, o ktorom otec hovorí, že je zrastený s pôdou a prírodou. „Rozumieme si nie per huba, ale per duša,“ charakterizuje otcovsko-synovský vzťah Fedor Malík. Skvele vystihnutý vzťah dvoch v mnohých ohľadoch rovnakých, a predsa svojských originálnych nátur.
Čítajte viac Najpopulárnejšia vinárska súťaž na Slovensku rozdala ceny. Poznáme víťazov a najlepšie vína
Vo Vinárstve Fedor Malík a syn ročne vyprodukujú okolo 40-tisíc fliaš vína. Na víno do útulne zariadenej predajne, kde na polici stoja nielen fľaše s vínom, ale aj Malíkove knihy o ňom, chodia nielen Slováci, ale aj zahraniční turisti, ktorí navštevujú Bratislavu. Nedávno urobila Malíkovcom radosť dvojica Francúzov. Manžel šoféroval, víno degustovala jeho pani. Zachutilo jej barikové Chardonnay.
„Prosím si šesť,“ nestihla dopovedať, keď ju profesor prerušil protiotázkou „Fliaš?“ „Nie šesť kartónov. Chutí mi viac ako naše slávne Chardonnay z Burgundska,“ spresnila Francúzka. Môže sa dočkať vinár lepšieho a úprimnejšieho ocenenia ako Fedor a Feďo Malíkovci, keď ich víno pochváli a dobre zaplatí človek znalý vína z kolísky slávnej svetovej odrody? Apropo, nie náhodou Fedorovi Malíkovi francúzska vláda v roku 1995 udelila štátne vyznamenanie Chevalier de l'Ordre du Mérite Agrocole (rytier rádu poľnohospodárskeho).