Čo bude s platmi?
Zároveň platí, že mzdy sú odrazom hodnoty práce, ktorú zamestnanec vykonáva. „Produktivita práce vyjadruje hodnotu vyrobených výrobkov a služieb a len z nej je možné vyplácať mzdy, zisky majiteľom firiem a dane či poplatky pre štát. Produktivita práce je úroda, z ktorej si zisky, mzdy a dane každoročne berieme. Preto vidieť jednoznačne kladný vzťah medzi čistým príjmom domácností a produktivitou práce. Slovensko sa, žiaľ, z hľadiska čistých príjmov aj produktivity nachádza na nelichotivých umiestneniach v dolnej časti rebríčka OECD. Ak chceme mať vyššie mzdy a príjmy, je nevyhnutné chrániť a zveľaďovať výkonnosť našej ekonomiky,“ zdôrazňuje viceprezident únie Vladimír Bakeš.
To všetko posúva Slovensko nižšie v rebríčku, ktorý zoraďuje krajiny podľa konkurencieschopnosti. V tom, ktorý zostavuje Inštitút IMD, je Slovensko na 59. mieste zo 67 hodnotených krajín. Lepšie ako Slovensko je na tom napríklad Bulharsko. Vo vydaní pre rok 2024 sme klesli o šesť priečok. V kvalite vládnutia a v stave podnikateľského prostredia patria Slovensku pozície až v poslednej siedmej desiatke.
V oblasti, ktorá je označená ako efektívnosť práce vlády, kleslo Slovensko o šesť priečok na 62. miesto. V tejto oblasti sa zrkadlí stav verejných financií, daňová politika, sila inštitúcií a aj kvalita podnikateľského právneho rámca.
Podľa IMD vládne na Slovensku neistota okolo stavu verejných financií a konsolidačných opatrení, ktoré štát musí zavádzať. Analytici sa tiež obávajú, že Slovensko ako automobilová veľmoc nebude schopné udržať tempo transformácie v tomto odvetví. Ak by krajina skutočne nestíhala udržať tempo, hrozilo by, že sa v budúcnosti ekonomika nebude môcť na toto odvetvie spoľahnúť.
Na kvalitu podnikateľského prostredia sa sťažujú aj samotné firmy, no nie všetky ich problémy súvisia práve s týmto. Schopnosť konkurovať iným firmám ohrozujú aj vysoké ceny energií. „Európske, a teda aj slovenské podniky dnes za tú istú elektrinu platia dvakrát až trikrát viac ako ich konkurenti v USA. V takýchto podmienkach nie sú schopné konkurovať a začínajú výrazne zaostávať,“ vysvetľuje Alexander Karšay.
Čítajte viac Štát nie je schopný vyberať DPH poriadne. Trestom pre poctivých sú vyššie dane
Celkovo slabá konkurencieschopnosť krajiny ohrozuje budúci rast miezd. Zatiaľ na Slovensku platy rastú, no súčasný rast do veľkej miery nie je udržateľný. „Mzdy, minimálne a aj priemerné, rastú rýchlejšie ako rast produktivity,“ upozorňuje Inštitút IMD. Nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve sa v 3. štvrťroku 2024 zvýšila medziročne o 5,8 percenta na 1 484 eur. Zamestnanci tak dostávali v priemere o 81 eur viac ako v rovnakom období minulého roka. No ak sa nepodarí výrazne zvýšiť produktivitu v ekonomike, tento rast bude ťažké udržať.
„Potreba zásadne posilniť konkurencieschopnosť ekonomiky sa stáva čoraz akútnejšou. Na zlepšenie výkonnosti nášho hospodárstva bude treba viac investícií, rozširovanie inovačnej kapacity a pokračovanie v zmene zamerania z výroby viac na služby s vyššou pridanou hodnotou,“ upozornila v decembri Národná banka Slovenska.
