Hoci diaľničiari tunel, ktorý sa nachádza na diaľnici D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, plánujú otvoriť až v prvých mesiacoch roku 2026, ide o významný pokrok. „Za posledný rok sme so zhotoviteľmi rokovali desiatky náročných hodín. Ak sa nestane nič mimoriadne, tak už začiatkom roka 2026 motoristi budú využívať jeden z najdôležitejších a najočakávanejších úsekov na Slovensku. A viac ako 20-ročný príbeh menom Višňové sa uzavrie,“ zdôraznil generálny riaditeľ NDS Filip Macháček.
S celkovou dĺžkou takmer 7,5 kilometra sa Višňové stane najdlhším tunelom u nás. Čo sa týka celého diaľničného úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorý prepojí Žilinu a Martin a zároveň je súčasťou diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, ten bude mať dĺžku 13,5 kilometra.
V roku 2024 oznámil rezort dopravy na čele s ministrom Jozefom Rážom mladším (Smer) v súvislosti s prepojením hlavného mesta a metropoly východu aj ďalší míľnik. V polovici augusta ministerstvo vyhlásilo spustenie verejného obstarávania na „zakliaty úsek“ Turany – Hubová, ktorého cena by sa aj s DPH mala vyšplhať na dve miliardy eur. Malo by tak ísť o historicky najvyššiu investíciu diaľničiarov.
Čítajte viac V Nemecku majú vodiči tisícky kilometrov zadarmo, Slováci si poriadne priplatia. Ozdravné opatrenia zasiahnu aj šoférov
NDS v tejto súvislosti pripomenula, že ide o poslednú nerozostavanú cestu v rámci celého komplexu diaľnice, ktorá má spojiť Bratislavu a Košice. Súčasťou projektu, ktorý by mal mať dĺžku asi 14 kilometrov, budú aj tunely Korbeľka (s dĺžkou viac ako 5,8 kilometra) a Havran (s dĺžkou bezmála 2,9 kilometra). Úsek by tak mohol byť hotový už o niekoľko rokov.
Diaľničné známky po novom
Od 1. augusta 2024 bol zrušený predaj ročnej diaľničnej známky, ktorá platila len do konca kalendárneho roka, teda vždy len do konca decembra. V platnosti zostáva už iba 365-dňová známka, ktorá platí 12 mesiacov odo dňa, keď si ju vodič zakúpi.
V roku 2025 za ročnú (365-dňovú) známku zaplatíte o 30 eur viac ako doteraz. Vláda totiž konsoliduje verejné financie a medzi opatrenia šetriaceho balíčka sa dostal aj plán na zvyšovanie ročnej ceny diaľničnej známky zo 60 na 90 eur.
Diaľničiari pripomenuli, že v roku 2024 celkovo vyhlásili päť veľkých tendrov. „Národná diaľničná spoločnosť v priebehu roka 2024 vyhlásila verejné obstarávanie na výstavbu všetkých troch úsekov kysuckej D3: D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a D3 Oščadnica – Čadca Bukov, II. profil. Dokopy pôjde o výstavbu zhruba 26 kilometrov diaľnice, pričom predpokladaná cena za výstavbu všetkých troch úsekov je viac než 1,1 miliardy eur bez DPH,“ píše NDS v tlačovej správe. Do tohto zoznamu patrí aj spomínaný úsek Turany – Hubová a vyhlásená bola aj verejná súťaž na „výstavbu rajeckého privádzača na D1 za predpokladaných 76,4 milióna eur bez DPH“.
Čo nás čaká v roku 2025?
V roku 2025 by vodičov malo čakať dokončenie hneď niekoľkých úsekov, ktoré budú mať dokopy dĺžku takmer 50 kilometrov. Viac kilometrov pribudlo napríklad v roku 2015, vtedy totiž diaľničiari sprejazdnili až 60 kilometrov diaľnic. Hoci to teraz bude o niečo menej ako pred 10 rokmi, stále pôjde z pohľadu odovzdaných kilometrov o výrazne lepšie ako čísla ako v roku 2024.
Do zoznamu cestných stavieb, ktoré by mali byť hotové už čoskoro, sa zaradil aj 14,9 kilometra dlhý diaľničný úsek D1 Hubová – Ivachnová. Ide o najdlhší rozostavaný diaľničný úsek na Slovensku, ktorého súčasťou je aj tunel Čebrať s dĺžkou 3,6 kilometra.
Čítajte viac Celé Slovensko čaká na stavbu „zakliateho" úseku. Ráž ohlásil historicky najvyššiu investíciu diaľničiarov, prepojí Bratislavu s Košicami
Zo 150 miliónov eur, ktoré NDS získala z eurofondov na rozvoj cestnej infraštruktúry, išlo najviac financií práve na tento úsek. „Rok 2024 bol pre Národnú diaľničnú spoločnosť prelomový. Súbežne dočerpávala zdroje z dobiehajúceho programového obdobia a zároveň sa podarilo úspešne naštartovať čerpanie z nových eurofondov,“ informovali diaľničiari. Podobne aj väčšina zo starých eurofondov vo výške 95,7 milióna eur smerovala práve na výstavbu diaľničného úseku Hubová – Ivachnová.
Do konca roka 2025 by mal byť do prevádzky odovzdaný obchvat Tvrdošína – 5,6 kilometra dlhá rýchlostná cesta R3 medzi mestom Tvrdošín a Nižnou na Orave, ktorá mala byť podľa pôvodných predpokladov hotová už v roku 2023. Výstavba úseku, ktorý má mesto odľahčiť od tranzitnej dopravy, sa začala v roku 2021. Projekt zahŕňa celkovo 11 mostov a vyše 1 800 metrov protihlukových stien.
V priebehu najbližších mesiacov by mal byť sprejazdnený aj obchvat Košíc, na ktorý sa diaľničiarom podarilo spustiť čerpanie eurofondov. Na úsek R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorý je súčasťou juhovýchodného obchvatu Košíc s dĺžkou 14 kilometrov, sa podarilo z Operačného programu Slovensko získať 24 miliónov eur. Súčasťou projektu bude celkovo 8 mostov a viac ako sedem kilometrov protihlukových stien.
Dokončená by mala byť aj rýchlostná cesta R2 medzi Kriváňom a Mýtnou v dĺžke 9,1 kilometra, ktorá mala byť pôvodne hotová už tento rok. Zádrhom, ktorý zmaril plány na odovzdanie projektu, sa stala tamojšia skládka komunálneho odpadu. V polovici októbra 2024 sa začalo s odstraňovaním skládky, čo navýšilo náklady na zhotovenie cesty o 6,4 milióna eur. Pôvodná cena stavby, s ktorou diaľničiari začali už v roku 2021, mala byť 232 miliónov bez DPH, po navýšení sa vyšplhá na vyše 270 miliónov eur bez DPH.
Rozšíriť by sa mala aj diaľnica D1 pri hlavnom meste s napojením na cestu D4. Ide o diaľničnú križovatku s dĺžkou 3,6 kilometra pri Bratislave, s ktorou môžu vodiči v roku 2025 počítať.
Strategické projekty
Vo výstavbe ciest nastala v roku 2024 výrazná zmena. Parlament totiž začiatkom júna prelomil prezidentkino veto a schválil Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, ktorého cieľom je výrazné skrátenie času pri stavbe kľúčových projektov. Medzi takéto stavby môžu patriť napríklad aj nemocnice, diaľnice či tunely.
Nová legislatíva môže vo viacerých prípadoch podľa rezortu dopravy skrátiť čas výstavby konkrétneho projektu až o polovicu – z priemerných osem na štyri roky. V prípade stavieb, o ktorých dopredu rozhodne vláda, sa zrýchlia nielen povoľovacie procesy, ale napríklad aj procesy súvisiace s vyvlastňovaním pozemkov.
Čítajte viac Štát chce stavať diaľnice a nemocnice rýchlejšie. Vyvlastniť pozemok bude pre vládu jednoduchšie
Práve tento bod bol tŕňom v oku kritiky, vrátane tej od exprezidentky Zuzany Čaputovej. Vtedajšia prezidentka videla v zjednodušenom procese vyvlastňovania pozemkov možnú kolíziu s ústavnými právami. Podobne aj viaceré mimovládne organizácie hovorili o možnosti bezprecedentných zásahov do vlastníctva ľudí, ktorých pozemky stoja pod plánovanými stavbami.
Medzi takéto projekty vláda zaradila napríklad vyššie spomínaný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, či prvý úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany.
Legislatíva by mohla pomôcť aj šoférom, ktorí jazdia cez hlavné mesto. V auguste 2024 bol totiž do zoznamu strategických investícií zaradený aj projekt druhého najdlhšieho tunela v Európe – takmer 12-kilometrového tunela pod Malými Karpatmi. Ten dostal začiatkom decembra rozhodnutie v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie – takzvanú EIA.
Tunel, ktorý má predĺžiť obchvat hlavného mesta od Rače po Záhorskú Bystricu a taktiež výrazne skrátiť cestu z Bratislavy do Viedne, by diaľničiari mohli začať stavať v roku 2029 a dokončený by podľa odhadov rezortu dopravy mohol byť v roku 2036.