Priemerná mesačná nominálna mzda – teda plat, ktorý ešte nie je očistený o dane a odvody – sa v treťom štvrťroku 2024 medziročne zvýšila iba o 5,8 percenta na 1 484 eur. Treba však pripomenúť, že zatiaľ ešte nepoznáme výšku priemernej mzdy za celý rok, naši štatistici ju zverejnia v prvých mesiacoch budúceho roka.
Poznáme však výšku priemernej mzdy z predchádzajúcich rokov. V minulom roku sa vyšplhala na 1 430 eur a v roku 2022 za zastavila na čísle 1 304. Je tak možné sledovať, že naše platy, hoci pomalým tempom, stále rastú. Problémom však je, že spolu s tým stúpa aj zdražovanie, ktoré v niektorých prípadoch nedokáže rast miezd pokryť.
Inflácia sa zo svojich najvyšších čísel, až 15,4 percenta na začiatku roka 2023, dostala na 3,9 percenta v januári tohto roka. V júni 2024 klesla v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka na 2,1 a potom začala opäť rásť. V novembri sa podľa našich štatistikov vyšplhala na 3,2 percenta, čo bola tretia najvyššia hodnota od začiatku tohto roka.
Čítajte viac Platy rástli najpomalšie za 3,5 roka. Od Nového roka to bude ešte citeľne horšie
Podľa poslednej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) by mali ceny v najbližšom období rásť ešte viac. „Inflácia by sa mala opäť prechodne zrýchliť. Hlavnou príčinou je postupné zreálnenie cien energií pre domácnosti na trhové úrovne. Ceny by mali v budúcom roku priemerne rásť o päť percent. O rok neskôr by mali spomaliť pod štyri percentá. Následne by mala inflácia klesnúť pod úroveň troch percent," píšu ekonómovia NBS vo svojej správe.
Odhady centrálnej banky hovoria o tom, že priemerné nominálne platy by mali v budúcom roku narásť o 5,5 percenta a priemerné reálne mzdy – teda platy očistené o infláciu – o jedno percento. „Nemeníme pohľad na vývoj reálnych príjmov. Vzhľadom na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a dobeh vysokej inflácie predpokladáme rovnako ako v jesennej predikcii ešte aj v budúcom roku dynamický rast nominálnych miezd," píše NBS.
Zarábame málo?
Ako sme spomínali vyššie, Slovensko na tom v oblasti platov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nie je práve najlepšie. Platí to aj napriek tomu, že od vstupu našej krajiny do štruktúr únie pred vyše 20 rokmi zarábame každý rok čoraz viac peňazí. „Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR sa zvýšila za posledných 20 rokov o 172,2 percenta, na 1 430 eur. Od roku 2004 vzrástla o 905 eur,“ píše Štatistický úrad. Ešte v roku 2010 bola mesačná mzda priemerného Slováka na úrovni 769 eur, teraz je to takmer dvojnásobok.
Pre priblíženie – európski štatistici používajú pri výpočte a porovnaniach miezd inú metodiku ako tí slovenskí. Európsky štatistický úrad berie do úvahy len zárobky z plných úväzkov, pričom naši štatistici vychádzajú zo všetkých zárobkov. Európske čísla tak hovoria, že priemerný Slovák zarobil v roku 2023 mesačne v hrubom 1 583 eur, zatiaľ čo podľa domácich čísel to bolo len spomínaných 1 430 eur.
Vráťme sa teda k porovnaniu zárobkov podľa európskych dát. Suverénne najmenej podľa Eurostatu v rámci EÚ zarábajú Bulhari (1 125 eur), za ktorými nasledujú Maďari (1 408 eur). Spomedzi našich susedov sú v týchto štatistikách na tom horšie aj Poliaci so mzdami vo výške 1 505 eur v hrubom mesačne. České priemerné platy sa šplhajú k 2-tisíc eurám a tie rakúske prevyšujú 4 500 eur.
Čítajte viac Zdražovanie sa výrazne spomalilo, na cenách to však nevidno. Naše platy nestíhajú pokrývať nákupy
K lídrom vo výške priemerných platov patrí Luxembursko (6 755 eur), Dánsko (5 634 eur) a Írsko (4 890 eur). Pre pripomenutie – stále hovoríme iba o priemerných platoch v hrubom a nezameriavame sa na porovnanie výšky nákladov na život v jednotlivých krajinách. Tie sú spravidla v západných krajinách, kde ľudia zarábajú viac, vyššie ako u nás.
Slovenské štatistiky hovoria konkrétnejšie aj o tom, ako sa v čase mení výška našich reálnych zárobkov. Podľa nich je tempo rastu skutočných platov v treťom štvrťroku síce pomalšie, no stále stúpa. „Reálne zárobky Slovákov si ešte stále udržali medziročný nárast. Po zohľadnení miery inflácie reálna mzda v 3. štvrťroku 2024 stúpla o tri percentá," zhrnul Štatistický úrad.
Podľa ekonómov sú platy Slovákov očistené o infláciu tlačené nahor dlhotrvajúcim nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov na našom trhu práce. Stále nám chýba asi 100-tisíc ľudí, ktorých dlhodobo firmy nevedia nájsť, pracovný trh je preto napätý a firmy, aby si udržali alebo prilákali nových ľudí, musia zvyšovať mzdy.
Problémom je aj výška minimálnej mzdy. Tohtoročná štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a holandskej Nadácie WageIndicator Foundation ukázala, že najnižšie mzdy v našom hospodárstve (750 eur) nestačia pokrývať základné výdavky na dôstojný život. Pre pripomenutie – od budúceho roka stúpne minimálna mzda na 816 a na rok 2026 sa už jej výška bude po novom počítať ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Ceny stále stúpajú
Okrem spomínaného je problémom aj stále rastúca miera inflácie. Dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje najbohatšie krajiny na svete, ukazujú, že nestíhajú v časti týchto krajín pokrývať náklady na zdražovanie. Naše reálne platy pritom za zdražovaním zaostávali najmä v krízových rokoch spojených s pandémiou a vpádom ruských vojsk na územie Ukrajiny.
Hoci už inflácia nestúpa tak ako v krízovom období, neznamená to, že by sa zdražovanie zastavilo. Znamená to iba toľko, že ceny tovarov a služieb stúpajú pomalším tempom. Ako sme uviedli vyššie, ceny v novembri tohto roka medziročne stúpli o 3,2 percenta. Pre ilustráciu – za nákup, za ktorý ste v novembri 2023 zaplatili 100 eur, ste tento rok zaplatili 103,20 eura. A zdražovanie by podľa odhadov ekonomických expertov malo pokračovať aj ďalej – jeho tempo sa dokonca zvýši.
Čítajte viac Na Slovensku sa musí skončiť éra lacnej pracovnej sily, odkázal Tomáš. Státisíce ľudí budú zarábať viac ako doteraz
Dáta OECD ukazujú, že priemerné ceny v priemernej krajine organizácie boli v septembri tohto roka približne o jednu tretinu vyššie ako na konci predkrízového roka 2019. Zároveň sa oslabila aj kúpna sila obyvateľov týchto krajín a tempo rastu miezd nedokázalo udržať krok so zdražovaním. Povedané jednoducho – naše platy nerástli rovnako ako ceny v obchodoch.
Slováci pritom najviac peňazí míňajú práve na nákupy potravín, ale aj na bývanie. Čo sa týka potravín a nealko nápojov, na tieto položky míňame až 24 percent zo svojich zárobkov.
Spomedzi našich susedov pritom za potraviny dávame suverénne najviac peňazí. Poliaci platia v obchodoch o 25 percent menej ako my, Maďari o 14 percent, Česi o 17 percent a Rakúšania o dve percentá. Situácii nepomôže ani vládna konsolidácia. Tá síce počíta s tým, že sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny klesne na päť percent, no základná sadzba DPH stúpne na 23 percent. Vo viacerých prípadoch si tak v obchodoch priplatíme viac ako doteraz.