Na Slovensku vyhnala ceny najrozšírenejšieho 250-gramového balenia až k 4 eurám. Práve maslo ukázalo, kam až spadlo slovenské agropotravinárstvo za posledných 35 rokov.
Končiaci sa rok možno označiť za rok vytriezvenia. Predkladá nám totiž nielen účet za nezvládnutú transformáciu poľnohospodárstva a potravinárstva, ale ukazuje, ako vníma spoločnosť chlebové odvetvie. Ide o vzťah z jednej strany politických elít a z druhej samých občanov k pôde, chovu zvierat, budovaniu fariem a využitiu produkčného potenciálu krajiny.
Výsledok videný nielen optikou masla je dramatický. Dospeli sme k bodu, keď sa buď spamätáme a niečo s hospodárením na pôde vrátane „obyčajnej“ výroby mlieka urobíme, alebo sa ešte viac prehĺbi naša závislosť od potravinových prebytkov rozumnejšie konajúcich a teda aj bohatších krajín Európskej únie. Na Slovensku máme dovedna 2 927 obcí, no len v každej deviatej z nich by sme objavili farmu, kde ešte chovajú dojné kravy. Pri ceste zo západu na východ Slovenska možno skôr na poliach a lúkach zbadať čriedy srniek, danielov či muflónov ako pasúcich sa kráv. Občas vidno stádo kráv, ale ide o takzvané beztrhové kravy, chované na mäso.
Čítajte viac Šéf potravinovej komory: za niektoré produkty platíme rovnako ako Nemci, kvalita však zaostáva
Sterilná krajina nebučí
Dojných kráv zostalo na Slovensku už len 105-tisíc. Pre porovnanie – v roku 1989 ich bolo 565-tisíc, všetkého dobytka vyše 1,6 milióna hláv. Stádo dobytka je dnes hlboko pod cifrou pol milióna zvierat. Stávame sa sterilnou krajinou, teda krajinou, ktorá prestáva chovať dobytok, rovnako ošípané ako aj ovce.
Chceme čerstvé mliečne a mäsové výrobky, lenže zvieratá novému slovenskému vidieku nevoňajú. Intravilány sa rozbehli do polí, jadrá obcí obohatené o takzvané satelity obkľúčili pôvodné farmy budované na konci dedín. Vznikom nových satelitných sídlisk bol založený konflikt medzi poľnohospodármi a novými obyvateľmi, ktorí prišli hľadať na vidiek oázy nepoškvrnenej prírody. Inde sa dediny začali vyľudňovať.
Po podpísaní asociačných dohôd ešte za federácie začali prúdiť na česko-slovenský trh tovary zo Západu, ale tuzemské sa za hranicami nepresadili. Pre deväťdesiate roky sa stalo typickým vypredávanie dobytka, kráv predovšetkým. Len v okrese Levice sa medzi rokmi 1989 a 1995 predala takmer polovica kráv, ktoré tam chovali. Bol to jav typický pre celé Slovensko. Život takzvanej družstevnej dediny sa od základu zmenil.
Veľká premena vidieka je zreteľná najmä posledných 20 rokov, čo zhodou okolností koliduje so vstupom Slovenska do Európskej únie. Začlenenie do spoločného trhu, kde sa súťažilo a súťaží najmä efektívnosťou výroby, ale aj agrárnych politík, schopnosťou politikov obhájiť národné záujmy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, sme nezvládli. Samotná reštrukturalizácia existujúcich poľnohospodárskych podnikov a vznik nových prebiehali chaoticky a vyústili do redukcie z roka na rok stratovejšej živočíšnej výroby.
V roku 2004 bolo na Slovensku 755 mliečnych fariem a na konci tohto roku ich zostalo už iba 323. Číslo, ktoré pripomenie šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek, hovorí o tom, ako sa na Slovensku postupne znižovala mliečna sebestačnosť. Z dvoch miliárd litrov mlieka, ktoré krajina vyprodukovala v roku 1989, padla výroba na 850 miliónov litrov očakávaných v roku 2024.
Bez kráv niet mlieka
Neidealizujme si prednovembrové pomery. Priemerná ročná dojnosť na kravu sa vtedy pohybovala na úrovni 3 500 litrov, kým o tri a pol dekády neskôr sa zvýšila na 8 000 litrov. Kostrou výroby sa stali farmy, kde sa bežne dojí viac ako 10-tisíc litrov mlieka na dojnicu. Jednu takú nájdeme v PD Žemberovce v okrese Levice. V tomto družstve, ako hovorí jeho predseda Milan Halmeš, majú ambiciózny plán zvýšiť predaj mlieka do troch rokov zo súčasných 3,3 milióna litrov na 4 milióny litrov. Od jednej kravy, chovajú ich dovedna vyše 300, nadoja 12-tisíc litrov. Taký je svetový trend.
Čítajte viac Maslo v našich obchodoch je skutočne drahé, cibuľa najlepšie ukazuje krízu. Fico upriamil pozornosť na potraviny
Pokiaľ by takýmto tempom zvyšovali produkciu mlieka aj inde, nemalo by Slovensko problém s vlastnou výrobou masla. Jeho spotrebu totiž pokrývame domácou výrobou len z 53 percent, pripomína to Zuzana Nouzovská, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu.
Okres Levice je spolu s Novozámockým najväčším okresom na Slovensku s rozlohou 100-tisíc hektárov pôdy. Ak tu ešte v roku 1989 chovali 26 134 kráv prakticky v každom vtedajšom JRD a štátnom majetku, tak na konci tohto roku tu zostalo sedem chovateľov, ktorí dovedna chovajú 2 225 kráv. To nie je ani 10 percent z prednovembrového obdobia. Ani pri rastúcej intenzite výroby mlieka na kravu nemožno dohnať úbytok produkcie. Výroba mlieka sa zrútila v priebehu 35 rokov zo 100 miliónov litrov na 25 miliónov. Obdobným vývojom s menšími či väčšími odchýlkami prešli aj ostatné slovenské regióny.
To v mnohom vysvetľuje, prečo Slovensko nie je schopné byť sebestačné v produkcii mlieka, mliečnych výrobkov a masla. Celkom jednoznačne potrebujeme zmeniť agrárnu politiku. Súčasný minister pôdohospodárstva Richard Takáč hovorí o posilnení živočíšnej výroby a rovnako špeciálnej rastlinnej výroby. Isté pozitívne zmeny už nastali. Posledné dva roky prúdia konečne výraznejšie podpory pre chovateľov dojníc. Tí, čo vydržali, sú odhodlaní pokračovať ďalej, modernizujú mliečne farmy.
Investovať však treba aj do potravinárskeho priemyslu, teda aj do mliekarní. Celkový investičný dlh spracovateľov poľnohospodárskych surovín už prekonal jednu miliardu eur. Vstúpili sme do obdobia, ktoré je poznamenané veľkými neistotami, nielen politickými a ekonomickými, ale aj klimatickou zmenou.
Roboty nahrádzajú dojičov
Novým faktorom sa stali meniace sa spotrebiteľské zvyky. Na nedostatku masla, ako pripomenula Zuzana Nouzovská, sa podpísala zvýšená spotreba plnotučného mlieka, ale najmä syrov či jogurtov – ľudia sa vracajú k plnej chuti, nositeľom ktorej je tuk. Tento trend je viditeľný najmä v západnej Európe.
Ochota ľudí spojiť svoju kariéru so životom či už na farme, alebo v potravinárstve sa vytráca. Je to nielen slovenský, ale aj európsky fenomén. Medzi rokmi 2021 až 2024 ubudlo v Európe 2,5 milióna kráv, čo znamená podľa Alexandra Pastoreka úbytok 50-tisíc fariem. Práca v poľnohospodárstve neláka mladých v celej EÚ. V západnej Európe dojičov nahrádzajú roboty, na Slovensku máme takýchto fariem len desať.
Čítajte viac V Rusku citeľne zdraželo maslo a niekde aj chýba. Musia ho dovážať z Turecka a arabských emirátov
Postupne sa nám skladá mozaika, prečo v Európe prepukla jedna z cyklicky sa opakujúcich mliečnych kríz. Tá posledná bola v roku 2016, o osem rokov neskôr sa rozhorela súčasná, ktorá dostala prezývku maslová. Je to kríza nielen ekonomická, ale aj sociálna. Zrkadlí sa v nej mnoho javov, ktoré si občan nakupujúci potraviny dlho nevšímal. Až do šoku z cien masla.
Drahota zaskočila nielen Slovákov, ale aj podstatne bohatších Západoeurópanov. Cena croissantu, do cesta ktorého sa pridáva maslo, vystrelila v hlavnom meste Francúzska k 6 eurám a Nemcov zaskočilo, keď v jeseni museli zaplatiť za značkové 250-gramové maslo vyše 3 eurá. Privátne značky nemeckých obchodných reťazcov vyšli lacnejšie – maslo stálo 2,39 eura. Ešte aj to sa šetrným Nemcom, ktorí zarábajú dvakrát toľko čo Slováci, zdá drahé.
Ceny v zrkadle Spieglu
Zdraženie masla pritiahlo aj pozornosť médií. Druhého novembra analyzoval aj na Slovensku dobre známy nemecký časopis Spiegel v článku Maslo ako luxusný tovar pozadie zdraženia. Analýza nákladov, ktorú urobil Inštitút pre výživu a potravinové hospodárstvo v Kieli, zaujala aj slovenských mliečnych farmárov a mliekarov. Spiegel totiž v článku uviedol, že nemecké obchodné reťazce pri akciovej cene 250-gramového masla 2,39 eura vystačili s maržou len 6 centov, a tým podržali trh s maslom.
Na Slovensku sa predáva maslo v akciách podstatne drahšie, teraz pred Vianocami boli ceny na úrovni 2,89 eura za 250-gramové balenie masla. „Nechceme ísť do sporov, ale rozhodne obchodné reťazce na Slovensku trh s maslom nepodržali tak ako v Nemecku,“ povedala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu.
Názor reťazcov je iný. Tvrdia, že v súčasnosti sa na Slovensku predá výrazná väčšina masla v rámci predajnej akcie, kde je špeciálna cenotvorba a marža úplne minimálna, často nestačí ani pokryť náklady na predaj daného masla.
„Najväčším problémom, ktorý vstupuje do ceny masla, sú vyššie odbytové ceny výrobcov v porovnaní s Poľskom, Českom alebo s Nemeckom. Druhá vec je možnosť cenového dumpingu, teda predaja so zápornou maržou, čo na Slovensku je zakázané, ale inak je to bežná praktika vo viacerých krajinách EÚ,“ reagoval Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje reťazce, ako je Lidl, Kaufland, Billa či Tesco.
Čítajte viac Šéf Woltu: Nižšia DPH potraviny nezlacní. Vznikajú nové dane a iné rastú, ceny pôjdu hore
Krajčovič považuje za slovenský problém aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je jedno z najvyšších v regióne, aj vyššie ceny energií. Napríklad v porovnaní s Nemeckom je cena elektrickej energie na Slovensku vyššia o 20 až 30 eur na MW/h. Momentálne je na maslo na Slovensku vyššia sadzba DPH (10 percent) ako v Nemecku (7 percent), čo sa zmení po 1. 1. 2025.
Maslo označil Krajčovič za senzitívny produkt z pohľadu ceny pre spotrebiteľa, preto aj v rámci konkurenčného boja nie je možné ľubovoľne zvoliť cenu, ale prostredie ju tlmí podľa možností na čo najnižšiu úroveň.
Na Slovensku skonzumujeme ročne na hlavu mierne nad 4 kilogramy masla. Zvykli sme si, že je to bežná základná potravina. Treba sa zamyslieť a veľa vecí zmeniť, aby takou zostala.