Ficovej ceste do Ruska, ktorá sa stretla s vlnou nevôle zo všetkých strán, predchádzalo to, že sa na minulotýždňovom samite Európskej únie (EÚ) s ukrajinským prezidentom nedokázali dohodnúť na preprave plynu cez územie nášho východného suseda. „Názorový rozdiel máme, čo sa týka tranzitu plynu cez Ukrajinu. Pýtal som sa ho, či bude ochotný tranzitovať iný ako ruský plyn," povedal premiér po stretnutí a dodal, že Zelenskyj vylúčil možnosť, podľa ktorej by Ukrajina mohla na Slovensko a ďalej na západ tranzitovať akýkoľvek plyn.
Na premiérov pobyt v krajine, ktorá vo februári 2022 vojensky zaútočila na Ukrajinu, zareagoval aj prezident Peter Pellegrini. „Je nespochybniteľnou povinnosťou predsedu vlády obhajovať slovenské národné záujmy, vrátane dodávok ropy a plynu pre potreby SR a partnerov potrubím cez Ukrajinu, ako aj dodávok jadrového paliva," skonštatoval prezident s tým, že očakáva bližšie informácie o výsledkoch rokovania. Stále tak čakáme na to, čo bude toto stretnutie znamenať pre budúcnosť ruského plynu na Slovensku.

Exminister hospodárstva Karel Hirman, ktorý pôsobil v kabinete bývalého premiéra Eduarda Hegera (v tom čase OĽaNO, teraz Demokrati), hovorí, že premiérovo zdôvodnenie cesty nedáva zmysel. Hirman pripomína, že Ukrajina už od začiatku leta tohto roka opakovala, že kontrakt s ruským plynárenským koncernom Gazprom nepredĺži.
Opozícia opakuje, že premiérova cesta do Moskvy je „zradou a medzinárodnou hanbou". Podľa predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku sa Ficovi na stretnutí s ruským prezidentom nepodarilo vyrokovať nič, pretože v tomto prípade musí dať súhlas s tranzitom plynu Kyjev. Práve preto mal podľa šéfa najsilnejšej opozičnej strany premiér rokovať s Ukrajinou. Zelenskyj pritom opakuje, že práve ruský plyn financuje ďalšie pokračovanie vojny.
Na Ficovu stranu sa postavil vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Ten hovorí, že premiér bol v Rusku rokovať o lacnom plyne, pretože z iných strán prichádzajú ponuky na „prebalený ruský plyn" s prirážkou a drahými nákladmi na prepravu.
Aké máme možnosti?
O tom, že päťročná dohoda s naším východným susedom sa koncom tohto roka skončí, sme vedeli už dlho. Otázkou stále zostáva, odkiaľ budeme brať plyn po 1. januári 2025. To stále nemáme vyriešené, hoci možností sa ponúka hneď niekoľko. Isté je zatiaľ len to, že plyn sa kvôli vyšším tranzitným nákladom predraží.
Najväčší dodávateľ energií na Slovensku, SPP, už niekoľko posledných mesiacov opakuje, že Slovensko sa zaobíde aj bez ruského plynu. To by však mohlo stáť o stovky miliónov eur viac ako doposiaľ. „Ak by SPP, ktorý má približne 65-percentný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur. V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur," povedal pred niekoľkými dňami predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Vojtech Ferencz.
Za vyššími cenami stoja podľa Ferencza tranzitné náklady, ktoré do budúceho roka zrejme ešte narastú, a stále nie je známa ich konečná výška. Šéf SPP tiež dodal, že prerušenie dodávok plynu cez ukrajinské územie bude znamenať aj nárast jeho cien na veľkoobchodných trhoch, a v prípade, že príde studená zima, môžeme zápasiť s nedostatkom komodity a s problémami s jej dodávkami v rámci celej Európy.

Plynári ešte v novembri hovorili o tom, že majú uzatvorený krátkodobý pilotný kontrakt na dodávky plynu od azerbajdžanskej spoločnosti Socar. Premiér Fico navštívil s delegáciou Azerbajdžan ešte začiatkom mája a s tamojšími lídrami rokoval o možných dodávkach plynu práve z tejto krajiny.
Keďže Zelenskyj naznačil, že nechce cez ukrajinské územie púšťať ani neruský plyn, mohol by vzniknúť problém. Podľa hlavného ekonóma českej Trinity Bank Lukáša Kovandu tým chcel prezident Ukrajiny povedať, že chce zabrániť akémukoľvek tranzitu komodity, na ktorom by mohol Kremeľ nepriamo zarábať. „Mal na mysli situáciu, kedy by napríklad cez Ukrajinu tiekol azerbajdžanský plyn namiesto ruského, pričom Rusko by presmerovalo svoje existujúce dodávky do EÚ práve do Azerbajdžanu. Na takéto či podobné riešenie, ktoré by nakoniec príliš nezmenšilo ruské príjmy z predaja plynu do zahraničia, zjavne Fico s Orbánom vsadili," napísal Kovanda.
Plynári však spomínali aj iné možnosti. „Preferovanou alternatívnou prepravnou trasou pre SPP počas zimnej sezóny je plynovod z Nemecka cez Českú republiku, v ktorom máme zakúpenú dostatočnú prepravnú kapacitu. V prípade definitívneho výpadku dodávok cez Ukrajinu sa javí ako dôležitá aj južná prepravná trasa prostredníctvom plynovodu Turk Stream cez Turecko a ďalej cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Tou by sa na Slovensko mohla dostávať časť objemov ruského alebo azerbajdžanského plynu,“ informoval už skôr najväčší dodávateľ energií na Slovensku.
Aj v tomto prípade však môžu nastať problémy. Upozorňujú na ne dodávatelia a prevádzkovatelia prepravných sietí zemného plynu z Rakúska, Maďarska, Talianska a zo Slovenska. „Fyzický tok zemného plynu výlučne zo západu na východ ešte nebol úplne odskúšaný, najmä v zimných podmienkach, čo by mohlo viesť k významným prevádzkovým, bezpečnostným a sociálno-ekonomickým rizikám, ak by sa náležite nevyhodnotili, neriadili a neriešili,“ upozorňujú signatári Deklarácie o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny.
Plyn aj pre našich susedov
Podľa bruselského ekonomického think-tanku Bruegel tečie z Ruska smerom do Európy asi 5 percent z celkového množstva plynu, ktorý EÚ odoberá. Tento plyn smeruje najmä na Slovensko, do Maďarska a Rakúska.
Gazprom pritom už v novembri zastavil dodávky plynu do spomínaného Rakúska. Dôvodom bolo, že rakúsky energetický koncern OMV odmietol zaplatiť ešte za októbrové dodávky komodity. OMV totiž vyhrala arbitráž proti ruskému plynárenskému koncernu a ponechala si platby za októbrové dodávky plynu s úmyslom vykompenzovať škody vo výške 230 miliónov eur, ktoré jej boli v spore prisúdené.

Odborníci už v tom čase tvrdili, že šance na udržanie prepravy ruského plynu cez územie Ukrajiny sú nulové. „Znižuje sa šanca, že tok plynu cez Ukrajinu zostane zachovaný, pretože posledným veľkým odberateľom plynu touto trasou zostáva SPP," povedal pre Pravdu pred vyše mesiacom energetický analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk.
Exminister Hirman vtedy spresnil, že SPP ako jediný zákazník na „ukrajinskej rúre" odoberá približne len štvrtinu celkovej ročnej prepravy ruského plynu, ktorý tečie cez ukrajinské územie. Hirman preto upozorňoval, že šanca na udržanie tejto trasy bude po Novom roku nulová.
Čo sa týka Maďarska – to odoberá ruský plyn prostredníctvom tureckého plynovodu Turk Stream. Napriek tomu, že naši južní susedia cez tento plynovod od začiatku roka previezli asi 7,5 miliardy kubických metrov plynu, tamojší premiér Viktor Orbán pred niekoľkými dňami oznámil, že s Moskvou a Kyjevom rokuje o zachovaní dodávok plynu cez Ukrajinu.
Orbán navrhol, aby bol plyn, ktorý z Ruska vstúpi na ukrajinské územie, už nebol považovaný za ruský, ale bol by vo vlastníctve kupujúcich. „Takže plyn, ktorý by vstúpil na Ukrajinu, by už nebol ruský plyn, ale bol by to maďarský plyn," opísal svoj plán maďarský premiér. Zatiaľ sú však známe len vyjadrenia Zelenského, ktorý trvá na zatvorení plynovodu.
Maďarsko však spolu so Slovenskom nezostávajú jedinými krajinami, ktoré vo veľkom odoberajú ruský plyn. Kovanda z Trinity Bank hovorí, že ruský plyn zažíva v Česku „comeback", aj napriek tomu, že v priebehu minulého roka tamojšia vláda deklarovala, že u nich plyn z Ruska nenachádza. Rusko je spolu s Nórskom podľa neho suverénne najväčším importérom tejto komodity do Česka.

„Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 percent, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období to bolo už 915,9 tisíc ton," priblížil expert.
Kovanda zároveň zdôraznil, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko a Maďarsko – donedávna do krajiny tiekol aj cez Rakúsko. Krajina tak nemá priamy kontakt s ruským Gazpromom.