Nespochybňujú, že konsolidačný balík je potrebný, kritizujú ale najmä to, že chýbajú opatrenia na výdavkovej strane. Sám minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pripúšťa, že väčšina opatrení je na strane zvyšovania príjmov štátu.
„Treba povedať, že konsolidačný balík bol nutný a musel sa urobiť. Opatrenia boli prijaté bez širšej diskusie a v určitom chvate. Bolo vidno, že niektoré sa menili. Priniesli ale určité vydýchnutie pre verejné financie, lebo umožňujú ďalej si požičiavať za relatívne výhodných podmienok. Tieto opatrenia, ktoré boli prijaté, sa budú musieť rozširovať a prídu ďalšie opatrenia, ktoré dopadnú na obyvateľstvo, podnikateľov a verejný sektor,“ hovorí Ladislav Vaškovič, predseda Ekonomického výboru komory.
Čítajte viac Konsolidačné opatrenia vážne poškodzujú ekonomiku. Aj tak sa ich oplatí robiť, odkazuje analytička
„Balíku vyčítame najmä to, že prakticky nedošlo k žiadnym úsporám vo fungovaní verejnej správy. Vláda išla smerom získavania prostriedkov formou vyšších daní, odvodov a novej dane, ktorá je veľkým experimentom. Uvidíme, či bude mať taký veľký negatívny dosah, ako predpokladá podnikateľský sektor,“ vysvetľuje. Vláde vyčíta tiež to, že určite bude konsolidovať aj v budúcom roku, no o pripravených opatreniach nediskutuje.
Tým experimentom je daň z finančných transakcií, ktorá v žiadnej krajine EÚ s výnimkou Maďarska v tejto podobe neexistuje. Maďarsko navyše túto daň kombinuje s nízkou sadzbou dane z príjmov právnických osôb vo výške deväť percent. Väčšie firmy navyše budú pod vplyvom konsolidačného balíka platiť daň z príjmov právnických osôb vo výške 24 percent. Platí to pre firmy s obratom od jedného milióna eur.
Čítajte viac Rast cien potravín sa nezastaví, odkazuje NBS. Vláda svoj sľub nesplní ani v budúcom roku
Inštitút INESS prepočítal, že transakčná daň zvýši daňové zaťaženie firiem. „Daň z finančných transakcií má za cieľ vybrať ekvivalent zvýšenia sadzby firemnej dane z príjmov o tri percentuálne body, spolu sa tak dostaneme na úroveň 27,3 percenta,“ upozornil INESS. Zároveň ale platí, že transakčnú daň platia aj stratové firmy, daň z príjmu nie.
Peniaze sa navyše podľa komory lejú do nefunkčného systému. „Verejný sektor míňa peniaze tak, že máme miliónové straty napríklad v poisťovniach. Nefunguje, je príliš byrokratický. Teraz, keď sme sa dostali do problémov, ideme zobrať tým, ktorí fungujú. To sú firmy. Obyvatelia chodia do práce a zarábajú, tak sme si povedali, že zoberieme obyvateľom a firmám. Peniaze vrátime do verejného sektora, ktorý vytvára dlh. Dlh nevytvorili podnikatelia,“ hovorí Adrián Ďurček z priemyselnej komory s tým, že štát jednoducho musí nájsť úsporu vo výdavkoch na vlastnú správu.
