Štát sa rozhodol viac zaťažiť daňami podnikateľov, automaticky ich teda odrádza od ekonomickej aktivity. To je kľúčový rozdiel medzi zdanením príjmu, teda aktivity, majetku a spotreby. Vo všeobecnosti platí, že zdanenie majetku a spotreby je ekonomicky menej škodlivé ako zaťaženie práce. Za relatívne viac škodlivé sa tak dajú považovať špeciálne sektorové dane pre veľkých zamestnávateľov, zvyšovanie sadzby dane z príjmov pre právnické osoby, transakčná daň a aj zvyšovanie zdravotných odvodov, ktoré bolo súčasťou balíka opatrení na rok 2024. Tieto dane totiž ľudí a firmy odrádzajú od ekonomickej aktivity, a to je, samozrejme, nežiaduce.
Naopak, teoreticky menej škodlivé zvyšovanie dane z pridanej hodnoty (DPH) a prípadné zavádzanie majetkových, napríklad environmentálnych, daní. Tieto dane neodrádzajú ľudí od toho, aby pracovali, lebo sa „výnos“ z ekonomickej aktivity neznižuje. To hovorí teória.
Aj zvyšovanie týchto daní má, samozrejme, negatívne dôsledky. Vyššia daň z pridanej hodnoty znamená, že tovary a služby budú drahšie okamžite. Vláda síce zaviedla aj niektoré nižšie sadzby, no ak by po zmenách v DPH nemal byť rozpočet vo výraznom pluse, vláda by k takému kroku nepristúpila.
Vyššia DPH môže znamenať, že ľudia v istom momente budú viac šetriť a menej nakupovať tovary a služby. Ak by to trvalo dlho a bolo by to vo veľkom rozsahu, firmy by strácali tržby a postupne by začali prepúšťať. To by situáciu v ekonomike iba zhoršilo.
Tento zjednodušený príklad ukazuje, že konsolidácia v krátkodobom horizonte má významné negatíva. Na stole je tak otázka, ako výrazne konsolidácia ekonomiku poškodí, a či sa vôbec oplatí prijímať takéto opatrenia.
Čítajte viac Drahé hypotéky nie sú problém, ceny bývania opäť stúpajú
To, že opatrenia budú mať negatívne dosahy, je jasné a prejaví sa to tak, že ekonomika bude rásť pomalšie ako v prípade, že by vláda konsolidačné opatrenia nerobila. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje, že už aj tak relatívne pomalý hospodársky rast Slovenska sa v ďalších rokoch ešte spomalí.
Negatívne prejavy jednorazového balíčka budú podľa Zuzany Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť viditeľné ešte dva roky po jeho prijatí, keď tempo rastu ekonomiky po konsolidácii stále nedosiahne očakávaný rast bez konsolidácie. V roku 2025 sa hospodársky rast spomalí pod vplyvom konsolidačného balíka o 0,47 percentuálneho bodu, v roku 2026 to bude až 0,65 percentuálneho bodu a v roku 2027 by malo spomalenie hospodárskeho rastu pod vplyvom konsolidácie byť na úrovni 0,31 percenta. Až v roku 2028 by sa mali prejaviť pozitívne efekty a konsolidácia by už mohla znamenať pozitívny príspevok k rastu ekonomiky.