Šéf potravinovej komory: za niektoré produkty platíme rovnako ako Nemci, kvalita však zaostáva

Rozhodnutie vlády o znížení sadzieb pre potraviny bude z dlhodobého hľadiska jednoznačne pôsobiť protiinflačne, a hoci niektoré ceny porastú, budú rásť menej, ako keby vláda tieto opatrenia neprijala. Tvrdí to Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska. Rast cien potravín bude okrem iného spôsobovať transakčná daň, ktorá zaťaží niektoré potraviny na ceste k spotrebiteľovi 5-, 6-krát.

21.12.2024 05:00
debata
Zmeny v DPH: Prepočítali sme, či niečo zlacnie, čo zdražie a koľko to bude stáť bežného občana
Video
Zdroj: TV Pravda

Karty sú rozdané. Aký dôsledok bude mať konsolidačný balíček na výrobcov potravín a spotrebiteľov v roku 2025?

Každú konsolidáciu musí niekto zaplatiť a vláda to rozdelila tak, že niečo zaplatia zamestnávatelia a niečo spotrebitelia. Jednoznačne vítame, že vláda sa rozhodla väčšinu potravín dať do preferenčnej sadzby DPH, či už je to zníženie sadzby z 10 na 5 percent, alebo zníženie zo súčasných 20, respektíve z budúcich 23 na 19 percent, čo je rozdiel štyroch percent. Je to významný signál zo strany vlády, ktorý vítame, hovorí o snahe udržať ceny potravín na prijateľnej úrovni. Veci, pravda, treba vidieť aj v kontexte ostatných opatrení, ktoré budú mať vplyv na ceny potravín.

Ktoré súvislosti máte na mysli?

Musíme si uvedomiť, že inflačný cieľ Európskej centrálnej banky je dve percentá ročne. Pokiaľ by všetko na Slovensku zdraželo ročne o dve percentá, dosiahol by sa želaný ekonomický stav. Buďme však realisti. Od začiatku januára 2025 dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy, ale aj rôznych príplatkov za prácu v noci a počas sviatkov. Sadzba DPH na potraviny síce klesne, ale zároveň čiastočne porastú mzdy. Je možné, že niektorí dodávatelia od januára o čosi zvýšia svoje ceny. Zníženie DPH tak bude v protiklade s inými vplyvmi. Očakávame, že pri väčšine potravín, ktoré budú spadať do sadzby päť percent DPH, môže dôjsť k zníženiu spotrebiteľských cien. Bude to závisieť predovšetkým od obchodníkov. Potravinári neuplatňujú DPH, tú zaúčtujú na konci cesty výrobku k spotrebiteľovi obchodníci. Našou úlohou je pod vplyvom iných opatrení nezvýšiť ceny natoľko, aby sa nepremietli do zníženia ceny na pulte.

Elektronika Čítajte viac Slovensko má jedny z najdrahších potravín v EÚ. Kam sa vám oplatí vycestovať na vianočné nákupy?

Čo urobí s cenami potravín transakčná daň?

Daň z finančných transakcií začne štát vyrubovať od prvého apríla a prinesie dodatočnú cenovú záťaž. Negatívny vplyv tejto dane spočíva v tom, že pri potravinách s vyšším stupňom spracovania sa uplatňuje opakovane. Po prvý raz transakčnou daňou 0,4 percenta zaťaží produkt poľnohospodár. Keď tovar od neho kúpi spracovateľ, opäť musí odviesť 0,4 percenta. V procese viacnásobného spracovania tej-ktorej potraviny však bude dochádzať až k 5– či 6-násobnému zaťaženiu produktu transakčnou daňou. Tým sa dostaneme v súčte na ďalšie dve percentá. Treba preto rátať, že ceny potravín budú v roku 2025 postupne rásť. Je dôležité, aby aj príjmy spotrebiteľov rástli natoľko, aby tento rast kompenzovali. To, pravda, už nie je iba úloha potravinárov. Ak to zhrniem, rozhodnutie vlády o oboch sadzbách pre potraviny bude z dlhodobého hľadiska jednoznačne pôsobiť protiinflačne a hoci niektoré ceny budú rásť, porastú menej, ako keby vláda tieto opatrenia neprijala.

Keď sa vžijete do pozície spotrebiteľa, a nie výrobcu, čo prinesie rok 2025 slovenskému občanovi?

Veľa zmien. Vari každý ráta s tým, že príde zdražovanie. Vláda oznámila, že chystá dotovanie cien energií, čo zrejme prinesie istú úľavu a ľuďom zostane možno viac peňazí na potraviny a iné potreby. V súčasnosti sú výdavky domácnosti na potraviny druhými najvyššími výdavkami hneď po bývaní a energiách. Pred 20 a viac rokmi to bolo naopak. Najdrahšie boli potraviny, keď napríklad v roku 1995 dosahovali výdavky za potraviny a nápoje až 30 percent, v roku 2004 klesli na 25 percent. Pred pandémiou covidu tvorili nejakých 18 percent, ale teraz potraviny a nápoje odčerpajú ľuďom 22 až 24 percent zo všetkých výdavkov. Je to lepšie, ako to bolo v minulosti. Aj preto, lebo sú tu komodity, kde sa až čudujeme, že ceny možno udržať na relatívne nízkej úrovni.

Ktoré?

Všimnime si, že v niektorých reťazcoch je bravčové pliecko ako jedno z najčastejšie kupovaných mias po 3,50 eura za kilogram. Možno si spomeniete, že pred 20 rokmi stálo toto mäso presne rovnako – 105 korún za kilogram. Lenže v roku 2000 bola priemerná mzda 379 eur, kým v druhom štvrťroku 2024 bola štvornásobne vyššia. Potraviny sú síce významnou výdavkovou položkou rodinných rozpočtov, ale nemôžu byť úplne zadarmo.

Už roky sa hovorí o oživení potravinovej sebestačnosti, ktorá klesla k 40 percentám. Koľko času a peňazí potrebujeme povedzme len na to, aby sme dosiahli zvýšenie sebestačnosti aspoň o 10 percent?

Skúsme sa na vec pozrieť inak. Vytvorme na Slovensku podmienky na systematickú podporu modernizácie potravinárstva, ktorá by zvýšila jeho konkurencieschopnosť. Stačilo by vyčleniť 30 až 50 miliónov eur ročne na technologickú obnovu. Samozrejme, potravinárske podniky k tomu musia pridať vlastné zdroje. Dôležité je, aby boli nastavené dlhodobé a predvídateľné podmienky. Predvídateľné podnikanie je to najlepšie, čo pri rozhodovaní o veľkých investíciách potrebujú potravinári. Nemali by sme sa pri tom sústrediť len na náš trh, ale potravinárstvo treba budovať tak, aby bolo schopné exportovať výrobky aj do okolitých štátov.

Aké je postavenie Slovenska na európskom rebríčku potravinárov?

Potravinársky priemysel je v EÚ najsilnejším spracovateľským priemyslom, má vyššie tržby a zamestnanosť ako automobilový priemysel, na ktorý sa Slovensko sústredilo podstatne viac. EÚ má prebytok v obchodnej bilancii každoročne okolo 80 miliárd eur, zato slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo vykazuje záporné saldo 2,3 miliardy eur (rok 2023), ktoré sa každoročne zvyšuje. Tieto peniaze by mohli zostať na Slovensku, keby sme spracovali poľnohospodárske suroviny. My ich však vyvážame do zahraničia, kde ich spracujú, vytvoria tam pridanú hodnotu, zamestnajú svojich ľudí a následne dovezieme z cudziny hotové potraviny. Je to najhorší ekonomický model v rámci potravinovej vertikály, aký môžeme mať. Prírodné podmienky, podnebie a tradície ponúkajú Slovensku možnosť podstatne lepšie využívať poľnohospodárstvo aj potravinárstvo, ale sami sa o túto príležitosť pripravujeme tým, že politiky, ktoré sú za to zodpovedné, nenastavujeme správnym smerom.

DE5A048D-115F-47CC-AAC5-912ED903B476 Čítajte viac V Rusku citeľne zdraželo maslo a niekde aj chýba. Musia ho dovážať z Turecka a arabských emirátov

EÚ je o voľnom pohybe tovaru, kapitálu, ľudí, ale aj o solidarite. Ako hodnotíte skutočnosť, že od 30. júna Európska komisia zrušila odvodovú úľavu slovenským potravinárom?

Odvodová úľava bola mimoriadnym opatrením, ale systému pomáhala. Po jej zavedení došlo k zníženiu, respektíve k istej stagnácii spotrebiteľských cien, po zrušení odvodovej úľavy opäť došlo k rastu potravinovej inflácie. To hovorí o tom, že záväzok potravinárov premietnuť úľavu do zníženia cien potravín sme splnili. Pravda, odvodová úľava bola súčasťou dočasného rámca pomoci, ktorý vyvolala vojna na Ukrajine. Skôr či neskôr sa musela skončiť. Pôvodne bola uvažovaná ako podpora výlučne potravinárov, napokon do nej pridali aj poľnohospodárov, ktorí sa podpore tešia až do konca tohto roka. My by sme boli bývali radi, keby sa táto podpora bola zaviedla ako systémová podpora pre potravinársky priemysel.

V princípe ide zrejme o zmenu celého systému podpôr. Kto ju musí urobiť?

Ministerstvo, ktorému to musí odsúhlasiť vláda. Takéto opatrenie, keďže ide o štátnu pomoc, podlieha notifikácii aj v Európskej komisii. Takže sú tam určité komplikácie, ktoré pri dočasnom rámci boli podstatne jednoduchšie realizovateľné.

Diferencuje Brusel rozdielnu výkonnosť jednotlivých potravinárskych ekonomík alebo vidí len veľké plusové čísla EÚ ako celku, ktoré tvoria spoločnosti zo západnej časti únie alebo z Poľska?

Nazdávam sa, že Európska únia umožňuje členským štátom rozvíjať svoje možnosti a je na nich – teda aj Slovensku – ako ich využijú. EÚ je pre šikovných, otvorený trh neumožňuje hrať sa na vlastnom piesočku. Musíme byť pripravení na konkurenciu z iných krajín EÚ. Pokiaľ nevyužívame možnosti, ktoré nám spoločný trh a podpory z EÚ dávajú, je to na našu vlastnú škodu. Ešte nikdy nebola taká široká možnosť uplatniť národné odlišnosti ako pri aktuálnom Strategickom pláne (obdobie 2023 až 2027). Bolo a je to predovšetkým na nás, či prostriedky použijeme na prevádzkovú podporu, ktorá neprináša zefektívňovanie výroby a rast konkurencieschopnosti, alebo, naopak, vložíme peniaze do modernizácie technológií. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo je tretie najhoršie v Európskej únii, čo sa týka výkonnosti, horšie sú iba Malta a Luxembursko, ktoré pre nás určite nie sú etalónom efektívnosti v agropotravinárstve.

Ako je možné, že nás predbehlo Bulharsko či Rumunsko, na ktoré sme sa ešte pred pár rokmi pozerali cez prsty?

Ak dnes spracovatelia mäsa platia o 20 až 25 percent vyššiu cenu za domáce bravčové mäso ako za jatočné polovice ošípaných z dovozu, ak ceny mlieka sú veľmi blízke nemeckým cenám mlieka, ale pri nižšej kvalite jeho zložiek, potom je zrejmé, že niečo u nás dobre nefunguje. Keď nakúpime vstupné suroviny od poľnohospodárov drahšie, ako si môžeme obstarať v zahraničí, musíme to preniesť do ceny. Summa summarum sa to prenesie do spotrebiteľských cien. Hoci ponúkneme ľuďom výrobky, ktoré zodpovedajú tradičným chuťovým očakávaniam Slovákov, nemôžeme očakávať, že ich budú v plnej miere akceptovať. Napokon sa rozhodnutie kúpiť či nekúpiť výrobok láme na tom, koľko ten či onen produkt stojí.

Naozaj často počuť: kupujte slovenské potraviny, lebo sú čerstvé a kvalitné. Ako je to s čerstvosťou a kvalitou slovenských výrobkov?

Určite lokálne výrobky sú kvalitné a čerstvejšie ako dovážané, zanechávajúce po sebe stovky či tisícky kilometrov dlhú uhlíkovú stopu. Jadro problému je vzhľadom na veľkosť trhu v tom, ako udržať cenu potravín na úrovni, ktorá bude prijateľná pre spotrebiteľov v čase konsolidácie verejných financií. Nazdávam sa, že je dôležité prehodnotiť celý systém dotácií. Všimnime si, čo urobili v ČR. Tam presunuli časť peňazí z I. do II. piliera, teda z priamych platieb do financovania nových technológií zvyšujúcich konkurencieschopnosť. Slovenské vlády nepodporovali dlhé roky technologickú modernizáciu potravinárstva. Už pred niekoľkými rokmi bol nameraný technologický dlh v sume jednej miliardy eur. Neznižuje sa, ale rastie, lebo aj vplyvom inflácie ceny technológií idú hore. Preto treba, aby vláda tomu venovala pozornosť. Máme pozitívne signály, že súčasné vedenie ministerstva sa tým vážne začína zaoberať.

SR ÚV premiér Fico obchodné reťazce zástupcovia stretnutie Čítajte viac Na niektoré potraviny budú oveľa nižšie dane ako doteraz. Budeme aj v obchodoch platiť výrazne menej?

Dosiahli ste už niečo konkrétne?

Dlhé roky sme sa dožadovali, aby bola notifikovaná pomoc pre potravinárske podniky a vždy to boli len sľuby. Dobrou správou je, že konečne máme notifikovanú štátnu pomoc pre marketing a spracováva sa štátna pomoc pre dodávky technológií. To je presne to, po čom voláme, aby sme mohli investovať a zvyšovať svoju konkurencie schopnosť. Čiže zmena nastáva a je pozitívna.

Sme v období, keď sa prehodnocuje Spoločná poľnohospodárska politika v európskom aj národnom meradle. Ako hodnotíte Green Deal – Zelený plán – a z neho plynúcu stratégiu z Farmy na stôl?

Green Deal je politický dokument, ktorý vznikol za istej politickej konštelácie. Prax ukázala, že niektoré jeho ciele boli skutočne príliš odvážne a žiada sa ich aktualizovať. Nie sme šťastní z toho, že nový Európsky parlament nepožiadal znovuzvolenú EK, ktorú opäť vedie Ursula von der Leyenová, o nejaký záväzok, ako Green Deal zracionalizovať. Ak by sa mal uplatňovať v podobe, ako bol pôvodne nastavený, vyžiadalo by si to obrovské investície do poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu v celej Európe. Pre finančne podvyživené slovenské agropotravinárstvo to nie je priechodné.

Dá sa vôbec nájsť kompromis v zelenej otázke?

Som členom predstavenstva FoodDrink Europe, čo je strešná organizácia výrobcov potravín a nápojov EÚ, v ktorej majú zastúpenie najväčšie nadnárodné potravinárske firmy. Všetci si uvedomujeme, že zelená transformácia je naším spoločenským záväzkom a bez zmien vo vzťahu k životnému prostrediu naša planéta neprežije. Je však nad rámec schopností potravinárskeho priemyslu, aby transformáciu sám ufinancoval. FoodDrink Europe vypracoval plán finančnej podpory v záujme udržateľnosti potravinárskeho priemyslu a vyzýva Európsku komisiu, aby finančne prispela aj na potravinársky priemysel, čo v západnej Európe naozaj nebývalo štandardom.

Vráťme sa na Slovensko. Ako dostať do rovnováhy vzťah vo vertikále poľnohospodári – potravinári – obchod?

Od čias neolitickej revolúcie, keď sa časť ľudí z lovcov a zberačov preorientovala na poľnohospodárstvo, ľudská činnosť smeruje k špecializácii. Každá z jednotlivých častí potravinovej vertikály by sa mala sústrediť na to, čo je jej špecializáciou, a tak by mali byť nastavené aj podpory. Tie pre poľnohospodárov nech smerujú k čo najefektívnejšej a čo najkvalitnejšej výrobe surovín pre potravinársky priemysel, dotácie pre potravinárstvo by mali viesť k čo najefektívnejšiemu spracovaniu a dostatočne marketingovo lákavej ponuke potravín pre slovenského spotrebiteľa. Úlohou obchodu by malo byť čo najefektívnejšie tieto výrobky predať.

Necítiť v tomto trojuholníku disproporcie?

Myslím si, že príliš veľa prostriedkov ide do spracovania surovín na farmách. Tieto výrobky sú o čosi drahšie, ako ich vedia vyrobiť potravinári, ktorým tieto finančné prostriedky chýbajú. Okrem toho sa vytvára neférová konkurencia medzi dotovaným a nedotovaným výrobcom.

Susko, šimečka Čítajte viac Ľudia kradnú čoraz viac, tvrdia niektoré reťazce a skloňujú trestnú novelu. Nikto nechodí kradnúť s Trestným zákonom v ruke, oponuje minister Susko

Poľnohospodári s vami nebudú súhlasiť.

Určite, spracovanie mlieka, mäsa či ovocia a zeleniny na farmách má svoj zmysel. Keď spotrebiteľ príde na salaš či družstvo s vlastným spracovaním mäsa, vníma to veľmi pozitívne. Pomáha to utvárať pozitívny vzťah k potravinám, ale vzhľadom na obmedzené zdroje financií primárne podporovaným spracovateľom by mal byť potravinársky podnik.

Aké sú vaše vzťahy s obchodnými sieťami?

Máme nejakú históriu vzájomných vzťahov, aj legislatívy, ktorá ich upravovala na národnej aj európskej úrovni. Súčasné vzťahy s obchodom hodnotím ako pomerne stabilné a férové. Uvidíme, pravda, čo prinesie rok 2025 a s ním aj vstup nového reťazca, ktorý môže vyvolať nové prvky vo vzťahoch s obchodnými reťazcami. Nový potravinársky rok bude tvrdou skúškou pre celú potravinovú vertikálu, vládu aj spotrebiteľov.

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska

Daniel Poturnay (49) je absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave. Pracoval v právnej sfére a neskôr v manažmente potravinárskej spoločnosti United Industries. Od roku 2006 je členom Predstavenstva Potravinárskej komory Slovenska (PKS), od roku 2012 jej prezidentom. Je členom predstavenstva FoodDrink Europe – organizácie výrobcov potravín a nápojov EÚ, členom Správnej rady SPU v Nitre a poradcom ministra pôdohospodárstva pre potravinárstvo.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Potraviny #ceny potravín #Potravinárska komora Slovenska